Sv. Maximilián Kolbe o ťažkom hriechu

Zápasíš niekedy s ťažkým hriechom? Mám na mysli niečo naozaj vážne. Naozaj chceš z celého srdca zlomiť silu tohto hriechu vo svojom živote, ale bez ohľadu na to, ako tvrdo bojuješ a vytrvalo sa modlíš, stále do toho skrátka padáš. Neustále sa cítiš previnilo a kvôli strachu ti táto vina bráni priblížiť sa k Pánovi. Vo sv. spovedi sa cítiš ponížený, keď zas raz vyznávaš tú istú vážnu vec. Ale bez ohľadu na to, ako veľmi nenávidíš prítomnosť tohto hriechu vo svojom živote, jednoducho ho nedokážeš prestať páchať.

Rady sv. Maximiliána Kolbeho

Všetci sme to už zažili – boje, ako je tento, sú súčasťou života katolíka. Ale ako zvládnuť takýto druh opakovaného hriechu bez toho, aby sme upadli do zúfalstva? Sv. Maximilián Kolbe má naporúdzi zopár rád.

Kedykoľvek sa cítiš previnilo, aj keď je to preto, že si vedome spáchal hriech, vážny hriech, niečo, čo si spravil už veľa, veľakrát, nikdy sa nenechaj diablom oklamať tým, že mu dovolíš, aby ťa odradil. Kedykoľvek sa cítiš previnilo, ponúkni všetky svoje viny Nepoškvrnenej ako niečo, čo jej patrí, a to bez toho, aby si ich skúmal či analyzoval…

Moji milovaní, nech sa každý náš pád, aj keď to bude vážny a opakovaný hriech, pre nás vždy stane malým krokom smerom k vyššiemu stupňu dokonalosti.

V skutočnosti jediným dôvodom, prečo nás Nepoškvrnená nechá padnúť, je to, aby nás vyliečila z našej pýchy, aby nás tak spravila pokornými a tým pádom poslušnými Božej milosti.

Diabol sa namiesto toho do nás za takýchto okolností snaží zasiať odradenie a vnútornú depresiu. To v skutočnosti nie je ničím iným ako našou pýchou, ktorá sa zas objavuje na povrchu.

Ak by sme poznali hĺbku svojej biedy, vôbec by sme zo svojich pádov neboli prekvapení. Skôr by sme boli ohromení a ďakovali by sme Bohu po tom, ako zhrešíme, že nás nenecháva padať ešte hlbšie a častejšie.

Učenie sa pokore

Inými slovami, sv. Maximilián hovorí, že padáme, aby sme sa učili pokore. Toto je podstatné, pretože pýcha je nepriateľom duše číslo jeden a nech sa zdá, že sme akokoľvek pokročili v duchovnom živote, je to celé len ilúzia, ak sme nakazení pýchou a spoliehaním sa len na seba. Kým môžeme vo svätosti skutočne pokročiť, musíme sa najskôr naučiť pokore.

Problémom je, že ak by sme sa mohli premôcť čisto len silou vôle, rýchlo by sme sa stali pyšnými a spoliehali by sme sa len na seba. Nemali by sme poňatia o tom, akí úbohí a slabí naozaj sme a ako závisíme na Božej milosti, čo sa týka i toho najmenšieho dobrého skutku.

Opakovaný hriech teda ničí akékoľvek ilúzie o tom, že to zvládneme sami. To zdrvujúce poníženie, ktoré cítime pri každom páde, môže byť dobrá vec, ak nás to poháňa k tomu, aby sme vo všetkých našich potrebách záviseli na Márii, a skrze Máriu na Ježišovi (majte na pamäti, že sv. Maximilián to píše pre tých, ktorí sa celkom zverili pod ochranu Panny Márie).

Lekcia v Kristovej škole

Opakovaný hriech môže byť bolestivý, a vo svojom ponížení sa možno pýtame sami seba, či vôbec niekedy zvíťazíme. Podľa sv. Maximiliána zvíťazíš podľa Božieho načasovania — teda ak si učenlivý a poslušný.

Tieto bolestivé lekcie pokory sú len prvou fázou nášho posunu vo svätosti. Predstav si, že v škole svätosti sú tieto lekcie súčasťou predmetu s názvom Úvod do svätosti.

Kniha Sirachovcova, jedna z mojich obľúbených kníh Biblie, to objasňuje v 4. kapitole. Počnúc veršom 12 hovorí: „Múdrosť vdychuje život svojim synom, prijíma tých, ktorí ju hľadajú […] Ktorí sa jej pevne držia, obsiahnu život.“

Lenže, vieš čo? Toto vdýchnutie života prichádza len po skúškach poníženia. Táto pasáž pokračuje: „Lebo aj za skúšky kráča vedľa neho a medzi prvými si ho vyberá. Bázeň a strach zosiela na neho na skúšku, sužovať ho bude trápením svojej náuky, až vyskúša jeho zmýšľanie, či sa môže zveriť jeho duši.“

Samozrejme, v týchto skúškach je nebezpečenstvo. Ak si zúfame, čo je prejavom spoliehania sa na seba, odpadneme. Ale ak sa naučíme pokore, budeme zachránení. Ako to zhrnul Sirachovec: „Lebo je hanblivosť, ktorá privádza hriech, a je zasa hanblivosť, ktorá privádza slávu a česť“ (pokoru a opravdivé kajanie sa).

Ak skúškou prejdeme a naučíme sa lekciu pokory, „[Múdrosť] potom znova pôjde k nemu […] a obveselí ho. Odhalí mu svoje tajomstvá […].“

Záver

Prijmi radu sv. Maximiliána a nikdy si nezúfaj, keď čelíš opakovanému vážnemu hriechu. Zúfalstvo je skutočne jediným hriechom, ktorý Boh nemôže odpustiť. Namiesto toho si daj za cieľ naučiť sa pokore a byť poslušným milostiam, ktoré ti Boh posiela. Vytrvať v milosti a trpezlivo čakaj na nášho Pána. On ťa oslobodí v pravý čas.

http://www.catholicgentleman.net/2013/08/st-maximilian-kolbe-on-serious-sin/

Preklad: Soňa Záňová