Pripomeňme si slová sv. Pavla: „Tak sú aj muži povinní milovať svoje manželky ako vlastné telá. Kto miluje svoju manželku, miluje seba samého. Veď nik nikdy nemal v nenávisti svoje telo, ale živí si ho a opatruje, ako aj Kristus Cirkev, lebo sme údmi jeho tela. Preto muž zanechá otca i matku a pripúta sa k svojej manželke a budú dvaja v jednom tele“ (Ef 5,28-31).
Táto výzva je adresovaná mužom. O nás platí určite vo väčšej miere ako o ženách, že nik nikdy nemal v nenávisti svoje telo, ale živí si ho a opatruje. Preto sv. Pavol apeluje práve na mužov, že sú povinní milovať svoje manželky ako vlastné telá. Preto väčšinou muži aj lepšie chápu, aký má telo význam v úplnom sebadarovaní. Pre ženy je vzťah k ich telu zvyčajne komplikovanejší. Mnohokrát si teda neuvedomujú, aký veľký dar je ich telo pre ich muža.
Túto rozdielnosť celkom dobre vystihuje manželský dialóg z jedného staršieho sitcomu:
Ona: „Vieš aké je pre mňa ťažké mať s tebou sex a necítiť tvoju blízkosť?“
On: „Vieš aké je pre mňa ťažké cítiť tvoju blízkosť a nemať s tebou sex?“
Žiadostivosť v manželstve?
Mať sex s vlastným manželským partnerom je oveľa viac než len uspokojiť telesnú žiadostivosť. Perfektne to vystihujú opäť slová sv. Pavla, keď hovorí: „Alebo neviete, že ten, kto sa spája s neviestkou, je s ňou jedno telo? Veď sa hovorí: „Budú dvaja v jednom tele““ (1Kor 6,16). Musíme ich však čítať v origináli. Slovo „telo“ sa tam vyskytuje v slovenčine dvakrát. Raz, keď hovorí o spájaní sa s prostitútkou, druhýkrát, keď cituje z Genezis o povolaní manželov. Gréčtina však používa dve rozličné slová. V prvom prípade σωμα (soma), čo označuje fyzické telo, v druhom prípade σαρξ (sarx), čo znamená ľudskú prirodzenosť. Teda s cudzou ženou sa môže muž stať iba jedným fyzickým telom (čo je celkom vystihujúci popis), s vlastnou ženou je však povolaný stať sa jedným človekom.
Mnohí kresťanskí manželia majú však problém, či nehrešia, keď si príliš užívajú sexuálnu rozkoš, vyhľadávajú ju a tešia sa z nej. Odpoveď Cirkvi je jasná: Sexualita je prameňom radosti a potešenia: „Sám Stvoriteľ ustanovil, aby manželia v tejto úlohe nachádzali rozkoš a šťastie tela i ducha. Manželia teda nerobia nič zlé, keď túto rozkoš hľadajú a tešia sa z nej. Prijímajú to, čo im Stvoriteľ určil“ (KKC 2362).
Pius XII. akurát upresňuje, že aj manželia sa musia vedieť udržať v medziach správnej umiernenosti. Aby nevznikali pochybnosti, miernosť je morálna čnosť, ktorá zmierňuje príťažlivosť rozkoší a dáva rovnováhu pri používaní stvorených dobier. Zabezpečuje nadvládu vôle nad pudmi a udržiava túžby v medziach počestnosti (KKC 1809). Katechizmus tu cituje aj z dokumentu Druhého vatikánskeho koncilu Gaudium et spes: Úkony, ktorými sa manželia intímne a čisto medzi sebou spájajú, sú čestné a dôstojné a, ak sa konajú spôsobom skutočne ľudským, vyjadrujú a napomáhajú vzájomné darovanie sa, ktorým sa navzájom radostne a vďačne obohacujú (GS 49).
Tu by som sa rád podelil s vlastnou skúsenosťou. Keď som pred niekoľkými rokmi bral do rúk knižku „Teológia tela pre začiatočníkov“, mysľou mi prebleslo: „Čo už takého nového a prelomového sa môžem dozvedieť? Veď žijem už vyše desať rokov v manželstve, máme štyri deti, navyše tieto témy roky vyučujem a prednášam o nich. Žeby starší celibátny pán (pozn. Ján Pavol II.) o tom vedel niečo, čo ja nie?“ A tak som nutne musel dostať od Otca zľava aj sprava. Po pár minútach čítania sa ma hlboko dotkli Ježišove slová a ich výklad od Jána Pavla: „Každý, kto na ženu hľadí žiadostivo, už s ňou scudzoložil vo svojom srdci“ (Mt 5,28). Ježiš nehovorí, že na cudziu ženu. Na každú. Aj na vlastnú!
Čistota v úplnom darovaní seba
Láska, túžba po partnerovi i vášeň medzi nami sú dobré. Žiadostivosť ale robí z toho druhého len objekt mojich chúťok. Nevníma ho ako osobu a neberie ohľad na jeho vnútro. Sobáš ti nedáva požehnanie pristupovať k manželskému partnerovi so žiadostivosťou! Inak ide naozaj o chlipnosť či „asistovanú masturbáciu“ (porov. KKC 2352).
Jedna z vecí, ktorú si v našom manželstve naozaj s potešením vychutnávam, je pohľad do tváre mojej milovanej manželky. Zistil som, že sa jej – na rozdiel od iných žien – dokážem pozerať neobmedzene dlho do očí s hlbokým pokojom a čistou radosťou. Zamyslel som sa nad tým, čím to je. Domnievam sa, že tento pokoj a táto radosť sú prejavom manželskej čistoty: „Môj milý je môj a ja som jeho“ (Pies 6,3). Čistota spočíva totiž v úplnom a časovo neobmedzenom vzájomnom darovaní sa muža a ženy (porov. KKC 2337). Radujem sa a som plný pokoja, lebo cítim, verím, viem, že moja manželka je moja, t.j. že sa mi celá a navždy dobrovoľne dáva.
Podľa jedného z židovských rabínov je kniha Pieseň piesni najsvätejšou z Písma. Opisuje lásku muža a ženy rečou tej doby a vtedajšej kultúry. Niektoré výrazy nám môžu pripadať cudzie alebo vyvolávať veselosť. Ale Božie Slovo, ktoré opisuje čistú radosť milencov z osoby a tela toho druhého, je silným prostriedkom oslobodenia. Ak chceš, skús nahlas zvestovať očarenie muža zo ženy alebo naopak, podľa toho, akého si pohlavia. A v modlitbe s vierou spoj tieto slová so svojím manželským partnerom. Ak to dokážete, môžete to urobiť spolu (muž: Pies 4,1-7; žena: Pies 5,10-16).
Zdroj fotografie: www.pexels.com
