Richard Vašečka: Manželská povinnosť alebo Keď chýba chuť na sex II.

Pokračujeme v úvahách o tom, akú úlohu hrá sex v manželstve a čo robiť, keď jednoducho nie je naň chuť. Prvých päť bodov si prečítate tu.

6. Potláčať sex znamená potláčať lásku
   Sex má pomáhať láske. „Sexualita je zameraná na manželskú lásku muža a ženy“ (KKC 2360). Túžba po partnerovi nám pomáha vidieť ho v lepšom svetle a ochotnejšie znášať jeho nedostatky. „Manželská láska má v sebe úplnosť, v ktorej majú miesto všetky zložky ľudskej osoby: požiadavky tela a pudu, sily zmyslov a citov, túžby ducha a vôle. Táto láska smeruje k čo najhlbšej osobnej jednote, ktorá ponad spojenie v jednom tele vedie k tomu, aby vytvorila jedno srdce a jednu dušu“ (KKC 1643). Ak je jeden z manželských partnerov nútený dlhodobo potláčať svoju sexuálnu túžbu po partnerovi (a nie sú výnimočné okolnosti, ktoré takúto situáciu odôvodňujú), dusí to aj jeho lásku k nemu. Môže to viesť k tvrdosti srdca, ochladeniu vzťahov, strate nežnosti a láskavosti.
7. Prichádzame o radosť, ktorú nám Boh určil
   Pravidelný a kvalitný manželský sex veľmi priaznivo ovplyvňuje prežívanie nášho života. „Sexualita je prameňom radosti a potešenia. Sám Stvoriteľ ustanovil, aby manželia v tejto úlohe plodenia nachádzali rozkoš a šťastie tela i ducha“ (KKC 2362). „Úkony, ktorými sa manželia intímne a čisto medzi sebou spájajú, vyjadrujú a napomáhajú vzájomné darovanie sa, ktorým sa navzájom radostne a vďačne obohacujú“ (KKC 2362). Život v manželstve a rodine je veľmi náročný a prináša aj mnohé ťažké situácie. Radosť zo vzájomného darovania a prijatia je pre manželov veľkým povzbudením. Preto je veľmi dobré a rozumné túto radosť hľadať a tešiť sa z nej: „Manželia teda nerobia nič zlé, keď túto rozkoš hľadajú a tešia sa z nej. Prijímajú to, čo im Stvoriteľ určil“ (KKC 2362).   Manželský sex je oslavou ich lásky, vzťahu, spoločenstva, prejavením radosti, ktorú máme zo seba navzájom, z Božieho daru, ktorým je pre mňa ten druhý.
8. Aj láska je povinnosť
   V dnešnej dobe ľudia nemajú radi slovo povinnosť. Písmo sa ho však nijako neobáva: „Muž nech plní povinnosť voči manželke a podobne aj manželka voči mužovi. Žena nemá moc nad svojím telom, ale muž; podobne ani muž nemá moc nad svojím telom, ale žena. Neodopierajte si jeden druhému“ (1Kor 7,3-5). Zdôrazňuje ho aj v iných súvislostiach: „Tak sú aj muži povinní milovať svoje manželky ako vlastné telá“ (Ef 5,28). „Milovaní, keď nás Boh tak miluje, aj my sme povinní milovať jeden druhého“ (1Jn 4,11). Láska je povinnosť. Manželský sex je povinnosť. A to nie je nič negatívne. Pretože to nie je povinnosť, ktorú mi nanútil niekto zvonka, ale záväzok, ktorý som slobodne prijal ako súčasť manželského sľubu. Kňazi a rehoľníci sú povinní modliť sa breviár na základe ich kňazských a rehoľných sľubov. Je takáto modlitba menejcenná len preto, že nie spontánna a nevychádza z momentálnej chute a nálady? Nevyjadruje a nebuduje lásku k Bohu?
   Určite však nie je správne robiť nátlak na manželského partnera odvolávaním sa na to, že „je to tvoja povinnosť a moje právo.“ Skôr je potrebné, aby si každý z manželov uvedomil svoju zodpovednosť voči partnerovi. „Rozhodol som sa ti darovať celý. Nechcem ťa podvádzať a porušovať svoje slovo. Chcem byť s Božou pomocou verným tomuto rozhodnutiu.“
9. Miernosť v sexe
   Chuť, ktorá neberie ohľad na Božie prikázania, je žiadostivosťou. Liekom na žiadostivosť je miernosť, ktorá „zmierňuje príťažlivosť rozkoší a dáva rovnováhu pri používaní stvorených dobier“ (KKC 1809). A aj pre manželskú intimitu platí, že „manželia sa musia vedieť udržať v medziach správnej umiernenosti“ (KKC 2362).            Miernosť neznamená menej radosti, ale rovnováhu lásky a rozkoše. Pomáha zachovávať úctu, dôstojnosť a slobodu. Tak ako nekontrolovaná chuť k jedlu vedie k obžerstvu, sexuálna žiadostivosť vedie k ponižovaniu partnera na predmet rozkoše.
   Miernosť určite nespočíva v odopieraní manželskému partnerovi: „Neodopierajte si jeden druhému, iba ak na čas so vzájomným súhlasom, aby ste sa mohli venovať modlitbe, a opäť buďte spolu, aby vás satan nepokúšal pre vašu nezdržanlivosť“ (1Kor 7,5). Mať čnosť miernosti nie je ani v rozpore s vášnivosťou manželskej lásky: „Najzákladnejšou vášňou je láska, ktorú vyvoláva príťažlivosť dobra. Láska vzbudzuje túžbu po neprítomnom dobre a nádej na jeho dosiahnutie. Toto hnutie sa završuje v pôžitku a radosti z vlastneného dobra“ (KKC 1765).
10. Nechce sa mi, ale idem
    Niekedy sú dôvody odmietania manželského sexu veľmi prozaické, odôvodnené a zároveň aj jednoducho odstrániteľné. Láskavejšie správanie, dôslednejšia hygiena či splnenie si iných manželských povinností môžu spôsobiť viditeľnú zmenu.
    Často sme jednoducho len dlhodobo unavení a ubití. Fyzicky aj psychicky. A tu niet inej pomoci iba odpočinok a robenie toho, čo nám dáva život. Potrebujeme si oddýchnuť – spolu, každý sám, možno aj od seba či detí. Potrebujeme robiť veci, ktoré nás bavia, potrebujeme prežiť príjemný čas, smiať sa spolu, uvoľniť sa. Vášnivý manželský sex ťažko prežijeme, keď sa cítime neustále preťažovaní a využívaní ako otroci, keď máme pocit, že nikoho nezaujímajú naše potreby a túžby.
    Ježiš ukazuje postoj, ktorý je splnením Otcovej vôle: „Odpovedal: Nechce sa mi. – No potom to oľutoval a šiel“ (porov. Mt 21,29-31). Požehnaný nie je ten, komu sa vždy chce a kto má vždy chuť, ale ten, kto má kajúce srdce a ide. A takéto kroky majú postupný vplyv aj na vôľu a chuť.
    Božím postojom nie je určite ani obviňovanie a odsudzovanie partnera. Vyvolanie pocitu viny môže niekedy spôsobiť krátkodobú zmenu v správaní, ale nikdy nie skutočnú zmenu v srdci. Písmo nám radí niečo iné: „Oblečte si hlboké milosrdenstvo, láskavosť, pokoru, miernosť a trpezlivosť. Znášajte sa navzájom a odpúšťajte si, ak by mal niekto niečo proti druhému. Ako Pán odpustil vám, tak aj vy! Ale nad všetko toto majte lásku“ (porov. Kol 3,12-14).