Protagonisti kultúry smrti a ich zvrátenosť bez hraníc

Svetské déjà vu scény z Babylonu je neprehliadnuteľné a nepopierateľné. Dejiny sa v novej forme opakujú. Strojcovia zvrátených ideológií chcú byť ako Boh – rozhodujú o živote a smrti ľudí, bojujú za „právo“ zabiť. Svoju propagandu odeli do ovčieho rúcha veľkodušných pojmov, ako napr. „dôstojné“ umieranie, „regulácia“ počatia, „prerušenie“ tehotenstva či „obhajoba práv“ rôzne zranených ľudí – v kombinácii s prekrúteným významom slov: „sloboda“ jednotlivca či „zdravotnícka starostlivosť o sexuálne a reprodukčné zdravie“. A tak, nevedomosť môže ľahko strhnúť do pasce zla, z ktorej len ťažko uniknúť… ak vôbec.

Žiaľ, téma života a smrti patrí medzi najzávažnejšie aktuálne diskutované otázky. Keď ľudia stratia zdravý rozum, s veľkým krikom vznikajú ideológie bojujúce za neľudské „právo zabiť“. Svoju propagandu nebezpečne podsúvajú v ovčom rúchu (Mt 7,15) dobrosrdečnosti, či dobročinnosti, dokonca s údajne „šľachetným“ zámerom. Prefíkanou rétorikou šíria dezinformácie; osobné mylné názory suverénne prezentujú ako univerzálne pravdy. Odbornými výrazmi staro-nových lekárskych metód a praktík sa snažia ovplyvniť myslenie ľudí – vzbudiť rešpekt a vyvolať (falošný) pocit dôvery. Keď si však človek preštuduje celý kontext, hĺbku, pozadie a cieľ propagandy, ľahko zistí, že opak je pravdou.

Morálny hlad verzus obžerstvo skazenosťou

Nezdravá túžba po moci provokuje chuť po ovládaní a zotročení… a to: do krajnosti. „Príťažlivosť moci v sebe zahŕňa aj túžbu po krvi, znásilňovaní a ničení. Ľudia netúžia po moci len preto, aby už viac netrpeli. Netúžia po moci len preto, aby sa vymanili z područia biedy, choroby a smrti. Moc je aj schopnosť pomstiť sa, zaistiť si podriadenosť a rozdrviť nepriateľov“ (J. B. Peterson).

A tak je na mieste otázka: „Koho považujú za nepriateľa tí, ktorí bojujú proti životu?“
Odpoveď je logická a jasná: „Sám Život“ (Jn 14,6).

Keď Stvoriteľ a jeho dary sú veľkou prekážkou

Protagonisti kultúry smrti sa snažia dosiahnuť, aby im štátny zákon uznal právomoc nad rozhodovaním o živote a smrti človeka. Avšak „nedotknuteľnosť práva na život nevinnej ľudskej bytosti od okamihu počatia až po smrť je symbolom a požiadavkou nedotknuteľnosti samej osoby, ktorá dostala od Stvoriteľa dar života“ (Donum vitae, b. 13,14). Ján Pavol II. túto pravdu konkretizuje: „(…) keď civilný zákon pripúšťa umelý potrat a eutanáziu, tým samým prestáva byť skutočným, morálne zaväzujúcim zákonom“ (Evangelium vitae, b. 72.).

(ne)Krvavé škandály na klinikách smrti

Žiaľ, existujú celé klinky, kde zdravotnícky personál vôbec neuznáva a nerešpektuje pravidlá Novej charty zdravotníckych pracovníkov. Svedomie týchto lekárov a sestričiek je potopené v krvi svojich obetí ‒ nakoľko praktizujú metódy proti (úcte k) životu a dôstojnosti ľudskej osoby. Medzi najznámejšie tieto praktiky patria: rôzne druhy antikoncepcie, vrátane antikoncepcie s mätúcim názvom DANA (Dobrá A Neškodná Antikoncepcia – vnútromaternicová špirála, ktorá bráni uhniezdeniu vajíčka); rôzne spôsoby prevádzania potratov, napr. kontragestívne (potrat navodený farmakologicky) a intercetívne (vyvolávajúce pseudomenštruáciu, aby sa oplodnené a zahniezdené vajíčko spláchlo) alebo smrtiaca pilulka RU-486, či embryonálna redukcia (znižovanie počtu zárodkov vnútri maternice)… a rovnako aj eutanázia, klonovanie, obchodovanie s ľudskými orgánmi a spermiami, rôzne biomedicínske pokusy a eugenické prístupy (napr. PGD – preimplantačná genetická diagnostika)…

Žiaľ, (ne)krvavé škandály súvisia aj s umelým oplodnením. Človek sa môže stretnúť s pojmami ako napr.: vnútrotelové, mimotelové, homológne (ak pohlavné bunky pochádzajú od páru), heterológne (ak darcom bunky je iný človek, teda ani jeden z manželov), FIVET (Fertilization in vitro and embryo transfer – umelé oplodnenie v skúmavke s prenosom zárodku), ICSI (Intracytoplasmic sperm injection – intracytoplazmatická injekcia spermie, t.j. prenos spermie do vajíčka ihlicou pod mikroskopom)… Avšak nezávisle od použitých techník, lekári i teológovia sa zhodujú v tvrdení, že tieto metódy poškodzujú spojenie medzi manželskou láskou a prenášaním života, protirečia tak zmyslu plodenia, (…) spôsobujú duševné poruchy vnútri rodinných vzťahov…“ (Faggioni, M. P. Život v našich rukách, s. 296).

K problémom neplodnosti sa vyjadruje aj Kongregácia pre náuku viery; v Inštrukcii Dignitas personae odporúča tieto zásahy zamerané na odstránenie prekážok prirodzenej plodnosti: hormonálna terapia neplodnosti pohlavných žliaz, chirurgický zákrok odstraňujúci endometriózu, spriechodnenie trubíc alebo ich mikrochirurgické reštaurovanie; teda povoľuje také zásahy, kedy technický prostriedok nenahrádza manželský styk, ale uľahčuje ho a pomáha mu, aby dosiahol svoj prirodzený cieľ.

Katolícka cirkev k bioetickým otázkam ponúka svoje stanoviská a riešenia vo viacerých verejnosti prístupných dokumentoch; rovnako ako aj k problémom homosexuality, keďže s anti-life praktikami priamo súvisí aj propaganda homosexuálnych manželstiev a snaha iniciátorov o neustále rozširovanie LGBTIQ práv.

Pochybná „dobročinnosť“ svetových organizácií

Protagonisti kultúry smrti navliekli moderné ovčie rúcho aj mnohým svetovým organizáciám, ktoré sa vo všeobecnosti prezentujú ako dobročinné – údajne napomáhajúce svetovému rozvoju aj tým, že ženám pomáhajú k presadzovaniu „ich práv“. Čo v praxi znamená, že finančná dobročinná zbierka je organizáciou použitá napr. v Afrike na zabíjanie nenarodených či rôzne gynekologické zákroky brániace počatiu dieťaťa.

Pozor na ovčie rúcho šľachetných zámerov!

Najpresvedčivejšia reklama je: spokojný zákazník. Preto osvedčeným marketingovým žolíkom vo svete obchodu je odporúčanie cez dobrú osobnú skúsenosť/referenciu; do ktorej sa prikráda pravidlo JPP (jedna pani povedala); k tomu žiarivý úsmev ‒ a chytľavá reklama je na svete. Treba však pamätať na to, že zisk mnohých reklám je závislý na úspešnosti propagovaných poloprávd (keďže úplné lži sú príliš okaté); veľa podstatných informácií je vynechaných a nahradených prázdnymi rečami, často ozdobených komplimentmi. Preto – protagonistov nehodno podceňovať, vedia byť predvídaví (Lk 16,8) a veľmi starostlivo dbajú o to, aby ovčie rúcho splnilo svoj účel. 

Počuť, vidieť, vnímať viac ako je nadiktované

Niekedy naozaj treba až mikroskopicky, priam röntgenovo skúmať nielen význam slov (oslnivej propagandy), ale aj celé pozadie a jednotlivé detaily, ktoré do seba zapadajú a spolutvoria celok… teda, treba pátrať po pravde. Z kontextu vytrhnutých pár lahodných viet nie je žiadnou zárukou toho, že celé znenie, obsah, zámer a cieľ propagandy je prospešný. Rozlišovanie je o to náročnejšie, že mnohé masmédiá sa vehementne snažia svedomie ľudí otupovať, rozširovať…, aby bolo laxné a prístupné pre svetový biznis. A keď neplatia im (za tovar a služby), tak zaplatia oni – kúpia si názor, mienku… alebo život; Judášova štafeta zrady za 30 strieborných stále koluje… Nebezpečný klam svetskej okázalosti vyžaduje každým dňom nanovo, stále viac a viac cibriť svoj vnútorný „orlí zrak“, ktorým človek citlivo zaregistruje „ovčie rúcho“ a rozlíši dobro od zla…

A aj keď len malinkou troškou denne prispieť k dobru a kráse sveta sa vyplatí, pretože Boh si to určite všimne, požehná a zúročí…