Môj gynekológ mi povedal, že je možné otehotnieť v ktorýkoľvek deň menštruačného cyklu. Je to pravda?
Je to pravda, ale len napoly: platí to len v prípade, keď žena svoju plodnosť nesleduje, a preto nevie, či je práve v plodnom alebo neplodnom období cyklu. Potom skutočne musí považovať každý deň za potenciálne plodný. Z biologického hľadiska je ale plodné obdobie veľmi krátke – žena môže otehotnieť len behom približne šiestich dní cyklu: v deň ovulácie a päť dní pred ňou, za predpokladu, že spermie nájdu v tele priaznivé prostredie na prežitie, t.j. plodný hlien maternicového čípku. V ostatných dňoch cyklu (ktorých je väčšina) je počatie nielen nepravdepodobné, ale dokonca nemožné: buď nie je folikul (vačok obsahujúci vajíčko, ktorý sa nachádza vo vaječníkoch) dostatočne zrelý alebo už k ovulácii došlo, vajíčko zaniklo a k uvoľneniu ďalšieho vďaka pôsobeniu hormónu progesterónu nedochádza.
Poznám ale niekoľko žien, ktoré otehotneli tesne pred menštruáciou.
Niečo také je biologicky nemožné. Prečo ale k takým záverom ženy (a niekedy aj ich lekári) prichádzajú? Znova: pretože nepoznajú priebeh plodnosti cyklu, v ktorom k otehotneniu došlo (a niekedy im chýbajú základné informácie o zákonitostiach ľudskej plodnosti). Žena totiž vie len to, že mala pohlavný styk pred termínom očakávanej, nie však skutočnej, menštruácie, a to je rozdiel. Pomerne často sa stáva, že sa ovulácia kvôli chorobe, stresu alebo pôsobením liekov a iných vplyvov o niekoľko dní (alebo aj týždňov) oneskorí. Tým pádom môže k ovulácii dôjsť nie v 14. (učebnicovo „správny“) deň, ale trebárs v 25. alebo i 30. deň cyklu. Skutočná menštruácia by potom nastala (keby nebolo došlo k otehotneniu) približne o dva týždne po ovulácii, teda 39. alebo 44. deň.
Je možné otehotnieť behom menštruácie alebo tesne po nej?
Áno, je to možné. Po celé generácie sa traduje, že styk behom menštruácie nemôže viesť k počatiu. Je to (prepáčte mi ten výraz) „babská“ forma metódy neplodných dní. Často nemôže fungovať, a to z dvoch dôvodov. Prvý je ten, že si žena môže ovulačné krvácanie (alebo krvácanie iného pôvodu) zameniť s krvácaním menštruačným. Tým pádom sa môže nachádzať práve vo vysoko plodnom období.
Po druhé, i keby sa jednalo o pravé menštruačné krvácanie (čo žena bez sledovania príznakov plodnosti nemôže s istotou vedieť), môže k ovulácii dôjsť skôr než obvykle (napríklad už 11. deň cyklu), a tak sa žena na konci menštruácie alebo tesne po nej môže nachádzať v plodnom období. Z biologického hľadiska je však pravdepodobnosť, že k ovulácii dôjde skôr než v 10. deň cyklu, veľmi nízka, pretože normálny rast folikulu, dozrievanie vajíčka i výstavba novej funkčnej výstelky maternice (endometria) zaberá určitý čas.
A čo takzvaná vyprovokovaná ovulácia? Môže pohlavný styk vyvolať ovuláciu?
Nemôže. V lekárskej literatúre okrem niekoľko dosť nepresvedčivých zastaraných zmienok neexistuje ani jeden starostlivo zdokumentovaný prípad vyprovokovanej ovulácie u človeka. Ľudské telo na to skrátka nie je vybavené. Ako sa spomína vyššie, príprava ovulácie zaberá niekoľko dní a túto dobu sa nedá „oklamať“. Po druhé, spermie v nehostinnom prostredí pošvy po niekoľkých hodinách zanikajú.
Iná by bola ale odpoveď na podobnú otázku: môže pohlavný styk ovuláciu urýchliť? Zdá sa, že áno. Niektoré výskumy naznačujú, že pohlavný styk môže v plodnej fáze cyklu ovuláciu urýchliť o jeden alebo dva dni. Zatiaľ nevieme, či za to zodpovedajú látky obsiahnuté v semene, alebo samotná sexuálna stimulácia (alebo oboje). Najpravdepodobnejšia je prvá možnosť. Pre prax prirodzeného plánovaného rodičovstva tento jav nemá žiadny význam, pretože k nemu dochádza už v rámci plodného obdobia a neovplyvňuje jeho spoľahlivosť.
Nakoľko spoľahlivé je prirodzené plánovanie rodičovstva?
Záleží na tom, akú konkrétnu metódu si manželia zvolili, ako dobre sa ju naučili a ako sú v jej používaní dôslední. Z praxe vieme, že nie každý, kto tvrdí, že používa prirodzené plánovanie rodičovstva (alebo metódu „neplodných dní“), túto metódu správne pochopil, a nevybral si niektorú zo zastaraných variantov.
Moderné metódy PPR nie sú založené na vypočítavaní neplodných dní podľa dĺžky cyklov, ale na sledovaní príznakov plodnosti (meranie teploty a/alebo sledovanie hlienového príznaku).
Najspoľahlivejšia forma PPR je v súčasnej dobe tzv. symptotermálna metóda, ktorá kombinuje vyhodnocovanie oboch vyššie uvedených príznakov. Podľa najlepších údajov z vedeckých štúdií je táto verzia PPR pri správnom používaní o niečo menej spoľahlivá ako antikoncepčná pilulka a spoľahlivejšia než kondóm.
Foto: pixabay.com
