Pripravme sa na Turíce

0
2196

Svätodušná vigília je tradične pôstnym dňom. Z najnovšieho Kódexu kánonického práva bola táto požiadavka odstránená, ale mnohí tradiční katolíci sa aj tak postia. Samotný sviatok, zvaný tiež Turíce, je považovaný za niečo ako „narodeniny” pre Cirkev a označuje začiatok týždňa, známeho ako turíčny (svätodušný). Kňazské rúcho je na Turíce červené, ale názov Turíce (po anglicky Whitsunday – Biela nedeľa) pochádza z „Bielej nedele”, pretože kedysi tí, čo vstupovali do Cirkvi na Veľkú noc, si v tento deň opäť obliekali svoje biele rúcha.

Svätodušná nedeľa je druhým najvýznamnejším sviatkom liturgického roka – prvým je Veľká noc – a nastáva 50 dní (7 týždňov) po Veľkej noci (najskorším možným dátumom tohto sviatku je 10. máj). V tento deň sa oslavuje zoslanie Ducha Svätého na učeníkov a Pannu Máriu a v istom zmysle aj obrat v príbehu o Babylonskej veži. V ňom apoštoli dostali dar jazykov, vďaka čomu mohli kázať a ktokoľvek v akomkoľvek jazyku im mohol rozumieť, čo je dôkazom skutočnej katolíckosti Cirkvi.

 

Starozákonná predzvesť

Kresťanská Svätodušná nedeľa sa kalendárne zhoduje s Päťdesiatnicou našich izraelitských predchodcov, dňom, ktorý prichádza 50 dní po Pasche. Starozákonná Päťdesiatnica bola známa ako Šavuot (tiež Hag ha-Bikkurim alebo Sviatok týždňov), čo je sviatok prvého ovocia. Tento sviatok prikázal Boh a zaznamenal ho Mojžiš v knihe Levitikus (23,15-22). Pôvodný zmysel Sviatku týždňov zmenili farizeji. Odvtedy ho oni, aj moderní Židia oslavujú ako darovanie Tóry na hore Sinaj alebo Hag Matan Torateinu.

Kresťanské Zoslanie Ducha Svätého bolo hlbšie predznamenané Božím zjavením na hore Sinaj:

Exodus 19:9-11, 16-19

A Pán opäť hovoril Mojžišovi: „Hľa, ja prídem k tebe v hustom mraku, aby ľud počul, keď sa s tebou rozprávam, a aby ti veril naveky.“ Mojžiš oznámil slová ľudu Pánovi. A Pán povedal Mojžišovi: „Choď k ľudu a postaraj sa o ich posvätenie dnes a zajtra! Aj šaty nech si vyperú. Nech sa pripravia na tretí deň, lebo na tretí deň zostúpi Pán pred očami všetkého ľudu na vrch Sinaj.

…Keď nastal tretí deň, začalo za rána hrmieť a blýskať sa. Hustý mrak zakrýval vrch a silno zaznieval zvuk rohu. I chvel sa strachom všetok ľud v tábore. Mojžiš však vyviedol ľud z tábora v ústrety Bohu a oni sa postavili pod samým vrchom. Vrch Sinaj bol celkom zahalený v dyme, lebo Pán zostúpil naň v ohni, a dym vystupoval z neho ako z pece. Celý vrch sa hrozne triasol. Zvuk rohu bol čoraz silnejší. Mojžiš hovoril a Pán mu odpovedal v hrmí.

Keď Ježiš opustil svoj hrob a predtým ako v štyridsiaty deň vystúpil na nebesia, prisľúbil príchod Tešiteľa.

Zatiaľ čo očakávali, kým sa prisľúbenie Otca naplní, Mária a učeníci sa modlili novénu modlitieb. A potom na päťdesiaty deň prišiel Tešiteľ, uchvátiac Pannu Máriu a apoštolov výjavom veľmi podobným tomu, ktorý sa udial na hore Sinaj, s prejavmi ohňa, vetra a zvuku:

Skutky apoštolov 2:1-4

Keď prišiel deň Turíc, boli všetci vedno na tom istom mieste. Tu sa náhle strhol hukot z neba, ako keď sa ženie prudký vietor, a naplnil celý dom, v ktorom boli. I zjavili sa im akoby ohnivé jazyky, ktoré sa rozdelili, a na každom z nich spočinul jeden. Všetkých naplnil Duch Svätý a začali hovoriť inými jazykmi, ako im Duch dával hovoriť.

Duch Svätý inšpiroval svätého Petra až do tej miery, že jeho kázanie jedného dňa prinieslo Bohu 3000 duší, akoby spomedzi „prvého ovocia“. Istým spôsobom je to obrátenie účinkov Sinajskej udalosti.

Exodus 32:26-29

Mojžiš sa postavil do vchodu táboriska a zvolal: „Kto je za Pána, ku mne sa!“ I zhromaždili sa okolo neho všetci leviti. A on im povedal: „Toto hovorí Pán, Boh Izraela: »Každý nech si opáše meč na bedrá! Choďte cez tábor od jedného vchodu k druhému vchodu a zabíjajte svojich bratov, priateľov i príbuzných!«“ A leviti urobili tak, ako rozkázal Mojžiš. A v ten deň padlo z ľudu do tritisíc mužov. Potom Mojžiš povedal: „Dnes ste zasvätili svoje ruky Pánovi – veď každý bol proti svojmu bratovi -, a preto dnes ste požehnaní!“

Jeho Svätosť, svätý Peter, zažijúc udalosti Zoslania Ducha Svätého, spomenúc si na temnotu Veľkého piatku a prorokujúc prichádzajúce zničenie Jeruzalema štyridsať rokov od tej chvíle, to videl ako naplnenie Joelovho proroctva:

Joel 2:28-32

Potom vylejem svojho ducha na každé telo a budú prorokovať vaši synovia i vaše dcéry; vaši starci budú mávať sny a vaši mládenci budú mať videnia. Aj na služobníkov a služobnice vylejem v tých dňoch svojho ducha. Dám znamenia na nebi i na zemi, krv, oheň a kúrňavu s dymom. Slnko sa zmení na tmu a mesiac na krv, skôr než príde veľký a hrozný Pánov deň. A každý, kto bude vzývať Pánovo meno, bude zachránený, lebo na vrchu Sion a v Jeruzaleme bude záchrana, ako riekol Pán, a medzi pozostalými bude, koho volá Pán.

 

Zvyky

Časť sv. omše na sviatok Zoslania Ducha Svätého, „Veni Sancte Spiritus“ („Príď, Duchu Svätý“), hneď po čítaní, obsahuje slová: „Očisť, čo je skalené, zavlaž, čo je znavené, uzdrav, čo je zranené.“ Z tohto pochádza zvyk chodenia naboso po rose v turíčne ráno s úmyslom priniesť požehnanie.

Ďalší zvyk, hoci už zriedka uskutočňovaný, je „kotúľanie syra,“ pri ktorom ľudia súťažia, aby zistili, kto dokáže najrýchlejšie skotúľať guľaté syry dolu kopcom. Toto sa robí – alebo aspoň robilo – v Anglicku a Nemecku.

Holubica – podoba Ducha Svätého pri Ježišovom krste – je hlavným symbolom tohto dňa. V stredoveku sa dokonca používali „otvory Ducha Svätého“ v strechách niektorých kostolov, z ktorých bola spustená holubica, skutočná alebo názorná, nad cirkevné zhromaždenie, zatiaľ čo zaznievali bubny alebo zbor napodobňoval šuchot vetra. Keď holubica zostúpila, padali dolu lupienky z červených ruží alebo, neuveriteľne, kúsky horiacej slamy symbolizujúce „ohnivé jazyky“ v Skutkoch apoštolov.

Pokračujúc v symbolike, holubice, červená liturgická farba, symbolizujúca Ducha Svätého, biela farba, pripomínajúca biele rúcha katechumenov, červené a/alebo biele kvety, množstvo zelene, symbolizujúcej život (zelená farba znamená nádej a život a vo východných cirkvách Ducha Svätého), oheň, číslo tri, symbolizujúce tri božské čnosti, ktoré nám boli dané Duchom Svätým, číslo sedem, symbolizujúce dary Ducha Svätého, číslo 12, symbolizujúce ovocie Ducha Svätého, atď., – všetky tieto symboly môžu byť zahrnuté v tomto dni. Kvety orlíčka (aquilegia) sa používali ako výzdoba na Turíce a počas turíčnej oktávy. Lupienky týchto kvetov majú tvar holubice, odkiaľ pochádza aj ich anglický názov columbine, z latinského slova columba – holubica.

V stredoveku rodiny v mnohých častiach Európy vešali nad stôl s jedlom vyrezávanú a maľovanú drevenú holubicu. Takýto zvyk mohol pretrvávať počas celej turíčnej oktávy – a predstavte si ten jedálenský stôl prikrytý bielym obrusom, posypaný lupienkami červených ruží a v jeho strede vázu s orlíčkom.

V tento deň, rovnako ako 1. januára, sa dajú za obvyklých podmienok získať plnomocné odpustky odriekaním „Veni, Creator Spiritus“ („Príď, Duchu Svätý“), modlitby pripisovanej Rabanovi Maurusovi (776 – 856). Modlí sa počas liturgie.

Podľa stránky www.fisheaters.comúcustomseastertide7.html

Fotografia: pixabay.com, redakčne krátené, preklad: Peter Stoklasa