Pravidlá pre digitálne deti

Mnohí rodičia dnes neuvážene deťom dovoľujú všetky výdobytky techniky – majú mobily, tablety, vlastné počítače, najmodernejšie hry, televízory v detskej izbe, nonstop pripojenie k internetu. Obhajujú to tým, že vyrastajú v digitálnej dobe a čím skôr sa s modernými technológiami naučia žiť, tým pre nich lepšie.

Kým však dieťa nie je dospelé a býva s rodičmi, je správne mu okrem veľkej dôvery a zodpovednosti dať aj hranice, na dodržiavaní ktorých trváme. Nemalo by to byť iba o zakazovaní, ale aj o motivácii.

Týka sa to najmä starších detí (určite druhý stupeň základnej školy), ktoré potrebujú, aby sme sa s nimi veľa rozprávali, pochopili ich a sprevádzali ich aj digitálnym svetom. Večné zakazovanie či totálne ignorovanie ich novodobých zábaviek nie je výchovnou cestou.

Každá rodina by si mala prehodnotiť svoju situáciu a vytvoriť si vlastné pravidlá digitálneho fungovania. Neviete o čom je reč? Nech sa páči, niečo na inšpiráciu:

1) nedigitálna zóna

Dohodnite sa s deťmi, že sú u vás doma miesta, kde si neželáte, aby bol niekto s mobilom či tabletom v ruke. U niektorých to je gauč v obývačke, inde jedálenský stôl, niekde detská izba či WC. Keď zvolíte túto nedigitálnu zónu, napíšte to na papier (pre mladších hoci nakreslite), podpíšte to všetci a zaveste niekde na oči, aby ste na túto dohodu nezabúdali a aby si ju všimla aj návšteva. Zároveň si určte, čo sa bude diať, keď niekto z vašej rodiny bude túto dohodu ignorovať. Vyskúšajte to!

2) rodinná zmluva

No a toto je už iná šálka kávy. Sadnite za počítač a spíšte spolu ozajstnú zmluvu, kde je všetko pekne čierne na bielom. Začnite predmetom zmluvy (Zmluva medzi rodičmi a deťmi o zodpovednom používaní digitálnych technológií), pomenujte zainteresované strany (deti a rodičia), doplňte ku každému osobné údaje (meno, priezvisko, dátum narodenia) a popíšte tam vaše práva a povinností. Uveďte rôzne lehoty, pokuty a isto aj mesačnú odmenu, keď sa pravidlá budú dariť dodržiavať. Inšpirovať sa môžete zmluvou zo stránky Zodpovedne.sk (http://www.zodpovedne.sk/download/Zmluva.pdf), ale odporúčam ju prispôsobiť veku detí a doplniť tam konkrétnejšie body (napríklad o spolupodieľaní sa na financovaní mobilného paušálu / kreditu). Celé to chce trochu tvorivosti, ale touto aktivitou im priblížime pracovný život a situácie, s ktorými sa neskôr stretnú. Z tejto zmluvy urobte potrebné kópie (pre každého jednu kópiu), všetci ju podpíšte a uložte v euroobale medzi vaše ostatné skutočné dokumenty, aby to nabralo na vážnosti. Tak čo, idete do toho?

3) pripomínanie digitálnej etikety

Už aj mladšie deti je vhodné učiť základným pravidlám slušnosti. Tak ako naše ratolesti učíme v bežnom živote pekne pozdraviť, poprosiť, poďakovať – pripomínajme im dôležitosť tejto slušnej komunikácie aj cez mobil či celkovo na internete. Môžete sa v rodine dohodnúť, že si zorganizujete rodinný mediálny večer, kde si predstavíte digitálnu etiketu. Niečo naučíte vy svoje deti a niečo zas vaše deti naučia vás. Môžete tam zahrnúť tieto oblasti:

– kedy sa nepatrí mať zapnuté zvonenie a prečo,

– kedy je nezdvorilé ťukať do telefónu,

– ako sa správať, keď nám nevhodne zazvoní telefón,

– ako si chrániť svoje údaje a súkromie pri digitálnej komunikácii s neznámymi ľuďmi,

– akú silu majú emotikony, ako ich citlivo používať v textovej komunikácii,

– čo znamenajú anglické skratky v chate (lol, thx, w8, omg a iné).

Toto sú tri príklady toho, ako jednoducho sa dá domov vniesť mediálna výchova. Niečo podobné sa dá prispôsobiť aj do škôl, krúžkov, detských kútikov… Čím skôr začneme s dôverou a hranicami, tým lepšie.

Bez pravidiel to v rodine môže dopadnúť takto:

Vymyslíme si dvanásťročného Igora. Stále by chcel iba sedieť za počítačom a hrať tam hry alebo niečo ťukať do mobilu a rehotať sa na nejakých divných videách. Rodičom vie inteligentne nasľubovať hory doly, len aby mu dali pokoj a on mohol celý večer robiť to, čo chce. Rýchlo spraví úlohy, rodičom oznámi, že je do školy naučený a má nárok si oddýchnuť podľa svojich predstáv. Rodičia to systematicky neriešia, možno by aj chceli, ale často ani nevedia ako. Možno si uvedomujú, že je to problém celej generácie a ich syn nie je nejakou výnimkou. Myslia si, že je to obdobie, že z toho vyrastie… Možno mu niekedy doma zakážu internet. No on je vynaliezavý a povie, že ide so spolužiakom do knižnice. Rodičia sú spokojní, myslia si, že sa ide chystať na nejaký projekt… No dnes je v knižnici dostupná wifi sieť, takže Igorovi stačí vytiahnuť telefón a už surfuje a rieši svoj zakázaný internet takto poza chrbát rodičov. Šikovnejší rodičia vedia v telefóne skontrolovať históriu prezeraných stránok, no ešte šikovnejší tínedžeri históriu vedia vymazať a upraviť, aby rodičia na nič neprišli. A to ani zďaleka nie je všetko, čo mladí s technológiami dokážu navyvádzať. Čo s tým?

Majú tu rodičia nejakú šancu k výchove, ku kontrole, k budovaní dôvery?

Môže sa to javiť beznádejne, ale riešenie je v rukách každého rodiča.

Zdroj fotografie: www.pexels.com