V programe dnešného piatkového letného kina máme video, ktoré svojho času obletelo svet.
A nečudo. Je sladké, láskavé a nežné, a dáva nádej každej mamke, ktorá o sebe pochybuje. Mama je jedinečná, vraví. A kým si to vo svojej mysli niekoľkokrát opakujete a kým si to video niekoľkokrát prehrávate, vystískate deti a potajomky utierate slzy.
Avšak neprehliadnite v jeho nežnosti čosi omnoho vážnejšie, omnoho stálejšie.
Všimli ste si ako sa spoznávali mamky so svojimi deťmi? Bolo to podľa vône, podľa prsteňov na ich rukách, podľa vlasov a účesu. Možno ste si všimli, že to úplne prvé dievčatko, ktorému sa video venovalo najdlhšie, hľadalo mamu pohladením nosa o nos. Podľa toho ju aj spoznalo ako svoju, ostatné matky tento signál nepoznali a nedokázali reagovať.
Čo si vy pamätáte z tej vašej mamy? Čo sa vám vybaví ako prvé? Tá moja mi robievala pudingy s hrudkami, a vraj som potom v škôlke pudingy bezhrudkové ani nechcela. Teraz už robieva puding mojim deťom, ale bez hrudiek to nie je ono.
Každá mama je len jedna. Avšak ani jedna mama nie je navždy – a to, čo ostane, sú tie vône, prstene a spomienka na vlasy.
A ešte ostáva hlas, milé mamky. Náš hlas k našim deťom. S ním aj slová, ktoré sme im vraveli najčastejšie. Alebo prinajmenšom tón, ktorý sme používali, a ktorý v základe hovorí len dve možné veci: a) Som na teba hrdá, b) Hanbím sa.
Myslite na to dnes, keď vylejú kakao a keď stúpite na stratenú Lego kocku. A tiež zajtra, keď to už nebudú len Lego kocky – aby vedeli, že stojíme na ich strane, po ich boku, za nimi a tlačíme ich dopredu.
Aby v balíčku po babičke neostávali v rodine len prstene a vône, ale aj hlasy, ktoré sú láskavé.
Ako vyvolení Boží, svätí a milovaní, vezmite na seba milosrdný súcit, dobrotivosť, pokoru, miernosť, trpezlivosť, navzájom sa znášajte a odpúšťajte si, najmä ak by mal niekto niečo proti niekomu. Ako Pán odpustil vám, tak aj vy odpúšťajte druhým! (List Kolosanom 3, 12)
