Päť mýtov o sexe, na ktoré by mali katolíčky zabudnúť

Zo svojej podstaty sú mýty nebezpečné, pretože kalia pravdu a deformujú skutočnosť. Sú mýty, ktoré sú obzvlášť nebezpečné, pretože kalia pravdu o niečom posvätnom a podstatnom pre manželský život. Takými sú mýty o sexe. Tu je 5 mýtov o sexe, ktoré môžu manželom brániť prežívať intímny život tak, ako ho Stvoriteľ zamýšľal.

Každý človek si prináša do manželstva určité vnímanie sexu, ktoré niekde prijal. Prijímame primárne v rodine. Dá sa povedať, že tak ako dieťa nasáva materské mlieko, rovnako nasávame podvedome a nereflektovane vnímanie sexu našimi rodičmi a blízkymi príbuznými. To, ako vnímajú sex naši rodičia, sa do nás hlboko vrýva. Neskôr má na nás veľký vplyv partia kamarátov, časopisy a filmy, v lepšom prípade snáď aj kresťanská formácia v spoločenstvách, na formačných kurzoch  a predmanželskej príprave. S touto výbavou prichádzame do manželstva a stojíme pred výzvou nechať sa uzdraviť z mýtov, ktorým veríme, prehlbovať to pravdivé, čo o ňom vieme a žiť intímny život ako úchvatný spôsob vzájomného darovania sa v láske.

Zoznam mýtov ponúknutý v tomto článku nemá ambíciu byť vyčerpávajúci, skôr chce byť takým „náťukom“, chce vyrušiť, vyvolať otázky, inšpirovať hľadanie a túžbu po uzdravení.

• Nepatrí sa, aby žena odmietla mužovi sex

Ktorá žena by nepoznala pojem „manželská povinnosť“? Ktorá však presne vie, čo znamená?

Pojem manželská povinnosť má pôvod v slovách sv. Pavla: „Neodopierajte sa jeden druhému, iba ak načas so vzájomným súhlasom, aby ste sa mohli venovať modlitbe, a opäť buďte spolu, aby vás satan nepokúšal pre vašu nezdržanlivosť“ (1 Kor 7, 5). V ranej cirkvi totiž dochádzalo k excesom, keď niektoré zbožné ženy nesprávne chápali Pavlovo učenie o skorom príchode Krista a potrebe zamerať sa na Pánove veci a odmietali sexuálne žiť so svojimi manželmi. To viedlo v niektorých manželstvách k nevere. Preto Pavol usmerňuje manželov a jasne hovorí, že manželská zdržanlivosť je namieste len načas (napr. počas pôstu; dnes by sme dodali tiež počas plodných dní v prípade, že manželia majú vážne dôvody na oddialenie ďalšieho počatia) a po vzájomnej dohode. Viac aj v tomto článku.

Manželská povinnosť teda v žiadnom prípade neznamená, že manželka je povinná byť (hrubo povedané) k dispozícii manželovi kedykoľvek on prejaví záujem o sex. Je skôr povinnosťou oboch manželov urobiť starostlivosť o vzájomný vzťah prioritou. Pre ženu to môže znamenať, že pokiaľ vníma, že má v tejto oblasti vážne zranenia alebo bloky, bude venovať prioritnú pozornosť ich poliečeniu. Možností je viacero. Dostupnú pomoc je možné nájsť prostredníctvom nášho zoznamu odporúčaných psychológov a psychiatrov, na uzdravujúcich seminároch ako Otcovo srdce, rôznych modlitbách za vnútorné uzdravenie.

Popri vážnych zraneniach v sexuálnej oblasti môžu byť častou príčinou sexuálnej disharmónie medzi manželmi jednoducho únava či pokrivkávajúca komunikácia. V takýchto prípadoch je potrebné zamerať sa na ne. Manželská povinnosť sa stáva v tomto zmysle potvrdením manželského sľubu milovať sa a ctiť a potvrdzovať tento sľub každodennou starostlivosťou o vzťah.

• Nepatrí sa, aby žena zvádzala muža

Ďalším bežným mýtom je predstava, že jedine muž je ten, koho úlohou je byť aktívnym. Muž má ženu zvádzať a dobýjať. Žena má ako jemná kvetinka s rumencom na bledých líčkach čakať na svojho dobyvateľa, trochu hanblivo uhýbať a potom, potom podľahnúť.

Zatiaľ čo je táto predstava krásna a nádherne funguje v romantických filmoch a azda aj v počiatočnej fáze vzťahu – vo fáze zvádzania – v manželstve môže narobiť poriadnu galibu. Predovšetkým vtedy, pokiaľ je za ňou podvedomá či vedomá predstava, že ono sa vlastne nepatrí, aby žena zvádzala muža. Konkrétne sa ženy často obávajú byť v intímnej oblasti aktívne, dať manželovi najavo, že po ňom túžia, hanbia sa obliecť si zvodné prádlo, vytvoriť romantickú atmosféru so sviečkami a hudbou, napísať manželovi sexi sms-ku. Mnohé ženy zápasia s predstavou, že zvádzanie manžela je niečo nečisté, hriešne. Podvedome sa obávajú, že manžel si o nich bude myslieť, že sa podobajú „ľahkým ženám“ a nebude si ich vážiť.

Skutočnosťou je, že manželia často túžia po tom, aby ich manželky boli aktívne a vášnivé. V manželstvách, kde funguje otvorená komunikácia, dokážu svoje túžby v tomto smere otvorene komunikovať. A keď na to príde a manželka sa prejaví ako vášnivá a zvádzajúca, obom to pomôže prežiť krásne, nežné chvíle.

• Nepatrí sa, aby si cnostná žena sex užívala

Ďalším častým mýtom je predstava, že cnostná žena, dobrá kresťanka alebo akokoľvek ju už nazveme, by si nemala sex príliš užívať. Mala by si splniť svoju manželskú povinnosť, obetovať sa, darovať sa manželovi, byť otvorená počatiu, no nepatrí sa, aby si sex príliš užívala, nebodaj, aby bola príliš vášnivá a hlučná.

Žiada sa mi napísať, že cnostnú ženu by sme mali nechať pred dverami spálne. To by však bolo hlbokým nepochopením, pretože cnostná žena a vášnivá žena vôbec nie sú v konflikte. Konflikt sa deje medzi upätou ženou, žiada sa mi napísať medzi zranenou ženou a zrelou, slobodnou, vášnivou ženou, akou sme povolané byť.

Hodnotný vhľad do tejto oblasti môžeme získať pri pohľade na jednotlivé obdobia, ktorými žena počas života prechádza a roly, ktoré s nimi súvisia: dcéra, manželka, milenka, matka, múdra starenka. Tieto roly hovoria o tom, že každá ďalšia fáza života, nášho osobnostného zrenia, je podmienená tou predchádzajúcou. Pokiaľ si neodžijeme naplno fázu milovanej dcéry otca/Otca, môžeme mať ťažkosti byť v manželstve manželkami a – milenkami. Zámerne oddeľujem rolu milenky od manželky, pretože mnohé manželky váhajú so sebaprijatím ako mileniek.

Problémom je, že v našej západnej spoločnosti žijeme „v hlave“, sme skôr racionálni než emocionálni, intuitívni a živočíšni. Náš rozum je bez akýchkoľvek pochybností dar. Rovnako sú však darom naše emócie a intuícia a živočíšnosť, akokoľvek môže toto znieť. Totižto práve pri prapôvodných ľudských skutkoch, akými sú milovanie či pôrod, potrebujeme v sebe objať to živočíšne v nás a nechať sa viesť, plynúť, uvoľniť sa. Boh nás stvoril ako krásne, vášnivé, zvodné ženy a povolal nás byť manželkami a milenkami našich manželov. Sex stvoril Stvoriteľ tak, že „funguje“ najlepšie práve vtedy, keď sú obaja manželia uvoľnení a odovzdaní v dôvere jeden druhému a keď si slastné pocity obaja užívajú.

• Orálny sex k sexu veriacich manželov nepatrí

Orálny sex nie je žiadne „must“, ktoré nevyhnutne patrí k harmonickému intímnemu životu manželov. Závisí na manželoch, či im orálna stimulácia pohlavných orgánov vyhovuje alebo nie.

Je však dobré vedieť, že z morálneho hľadiska je orálny sex či manuálna stimulácia genitálií v poriadku v rámci predohry. To znamená, že pokiaľ majú manželia úmysel intímny akt „dokonať“ splynutím, v rámci predohry sa môžu vzájomne potešiť orálne alebo manuálne. Zároveň je orálny sex v poriadku, pokiaľ muž vyvrcholil počas milovania prvý, manželka pri samotnom milovaní nedosiahla orgazmus a má oň záujem, má právo byť uspokojená následne práve orálne alebo manuálne. Koho by tieto riadky pohoršili, môže si pozrieť skriptá nebohého otca biskupa Františka Tondru k morálnej teológii. Tiež knihu kapucína p. Ksaweryho Knotza Sex ako ho nepoznáte.

• Nepatrí sa, aby žena hovorila o tom, čo sa jej páči

Možno ste si všimli, že jednotlivé mýty, ktoré som vybrala, spolu vzájomne súvisia. Spojivkom medzi nimi je nejaký druh upätosti, neslobody v intímnej oblasti.  Tento posledný mýtus možno ani nie je tak mýtom ako jednoducho zábranou vyplývajúcou z hanblivosti alebo dokonca aj z neznalosti vlastného tela. Pritom táto napohľad nevinná zábrana môže mať na intímny vzťah devastačný vplyv. Muž, ktorý nevie, čo sa jeho manželke páči, jej to len ťažko dá, a manželka, ktorá počas milovania nedostáva to, čo sa jej páči (a naopak, ak navyše trpí to, čo sa jej nepáči v neschopnosti odkomunikovať to manželovi), v sebe len živí odpor voči sexu a tým aj voči manželovi. Amen, tma. Očakávať od manžela, že „na to príde sám“ je voči nemu neférové a navyše je to dosť nerealistické očakávanie. Bremeno harmonického vzťahu presúva neférovo na ramená manžela.

Pre harmonický intímny život je kľúčové, aby žena poznala vlastné telo, vlastný cyklus, vlastnú psychiku. Aby bola jednoducho so sebou v kontakte. To je prvý dobrý predpoklad na to, aby seba potom dokázala komunikovať manželovi. Takáto komunikácia môže prebiehať počas pokojného rozhovoru, ideálne aj vo vopred vyhradenom čase, ale dôležité je vedieť spolu komunikovať aj počas samotného milovania – jednoduchým dotykom, posunutím manželovej ruky na želané miesto alebo naopak odsunutím jeho ruky z neželaného miesta.

Stvoriteľ sa nehanbil „vymyslieť“ sex ako ten najintímnejší, najdôvernejší spôsob vzájomného sebadarovania manželov. Nemusíme sa ani my hanbiť nechať sa uzdraviť z mýtov, ktoré sme kedysi nasali a žiť ako slobodné a vášnivé ženy.

Zdroj fotografie: www.pexels.com