Bol čas sobáša. Pompézna slávnosť v nádhernom chráme sa zastavila. Do chrámu v istom momente vstúpil muž, ktorý kráčal stredom kostola. Ľud prestal spievať, organ prestal hrať, všetci zmĺkli. Oči všetkých sa upreli na neho. Bol odetý v dlhej bielej tunike a v ruke držal niečo veľké – zakryté bielou plachtou. Svadobní hostia netrpezlivo čakali, čo je pod plachtou ukryté. Záhadný hosť prišiel dopredu pred mladučkých snúbencov, plachtu poodkryl a spod nej sa ukázala biela klietka. V nej sedela biela holubica. Kňaz, vidiac zmätené tváre mladých snúbencov, povedal zásadnú vetu: „Je mi ľúto, ak sa vám to zdá málo.“
Popri najrôznejších daroch, ktoré novomanželia dostávajú v svadobný deň, niekedy aj komických (dvoje nástenných hodín, dve sady príborov či tanierových súprav) sa svadobný dar najdôležitejšieho Hosťa zdá byť fádny. Kristus, ktorý v deň sobáša osobitným spôsobom vstupuje do života pokrstených, neprichádza naprázdno. Manželom na začiatku ich cesty prináša najväčší dar: dar Ducha Svätého.
Vyliatie Ducha Svätého vo sviatosti manželstva
Málokto zo sobášiacich si uvedomuje, že tento Kristov dar sa neobmedzuje len na sviatosť krstu či birmovania. Každá sviatosť je istým vyliatím Ducha Svätého. Boli sme stvorení na obraz Krista a našou hlavnou úlohou je svätosť – teda podobnosť s Kristom. Krstom sme boli zaštepení do Krista a vďaka tomuto spojeniu do nás prúdi miazga Ducha Svätého. Aj preto ho nazývame Duchom Krista. Kto sa od tohto kmeňa oddelí, vyschne, lebo doňho prestane prúdiť oná miazga a stane sa „bezduchým“ – človekom bez Ducha.
Každou sviatosťou je do nás nanovo vliaty Duch Svätý, ktorý spôsobuje, že sa tvár Adama, znetvorená hriechom, môže znova viac pripodobniť Kristovi. I manželia zažívajú v obrade sviatosti manželstva špecifické vyliatie Ducha Svätého – špecifické, pretože sviatosťou manželstva sa začína ich špecifická cesta – už nie dvoch jednotlivcov, ale jedného tela. Vo sviatosti manželstva sa aktualizujú tie silné slová: Božia láska je rozliata vo vašich srdciach skrze Ducha Svätého (porov. Rim 5,5). Zoslanie Ducha Svätého nie je obmedzené len na deň sobáša. Kristov dar Ducha nie je darom jednorazovým. Tento Duch preniká srdcia manželov a prúdi v nich ako životodarná miazga, ktorá dáva život všetkému, s čím je reálne spojený manželský život. Duch prichádza na pomoc slabosti manželov v najrôznejších situáciách manželstva a pôsobí veľmi konkrétne a účinne. Každý deň manželstva môžu manželia zažívať ako osobné Turíce. Ježišov Duch, ktorý sa v deň sobáša vlieva do sŕdc manželov, spôsobuje v živote muža a ženy zásadnú zmenu, ktorú môžeme rozlíšiť minimálne na piatich úrovniach, i keď pôsobenie Ducha nemožno uzavrieť do kategórií, lebo veje kam chce…
- Duch Svätý zjednocuje rozbité dynamizmy tela
Manželia často zažívajú boj tela a ducha, slabosť tela, neschopnosť ovládať sa, nezrelosť svojich emócií, zranenia, o ktoré sa potkýnajú. Duch Svätý vyliaty vo sviatosti manželstva umožňuje novú schopnosť milovať integrálne, celistvo. Integrita ľudskej osoby narušená hriechom môže byť vďaka zjednocujúcej sile Ducha Svätého znova obnovená. Jeho Duch preberá na seba všetky telesné dynamizmy a posväcuje ich, pomáha manželom zharmonizovať ich, aby nestáli proti sebe, ale v službe ich vzájomnej lásky. Poslaním Ducha je na prvej úrovni vytvoriť vnútornú jednotu osoby. Pretože na to, aby sa človek mohol celý darovať, musí sa vlastniť a musí sa vedieť ovládať. Táto vnútorná integrácia nie je len výsledkom ľudského úsilia, ale predovšetkým Ducha Svätého, ktorý je prvotným princípom integrácie.
- Duch Svätý transformuje prirodzenú lásku na nadprirodzenú
Pôsobenie Božieho Ducha má vždy trans-formačný účinok. Radikálna transformácia sa deje v oblasti ich prirodzenej ľudskej lásky, poznačenej slabosťou a hriechom. Manželia napojení Kristovým Duchom sú uschopnení k tomu, aby milovali nadprirodzene – láskou Krista. Kristov Duch orientuje život manželov na osobu Krista-Ženícha, aby hľadiac na neho dokázali žiť tú lásku, ktorú žil On k svojej Neveste. Ba čo viac, Duch, ktorého vylieva Pán, darúva manželom nové srdce a robí ich schopnými milovať sa tak, ako miloval Kristus (porov. FC 13). Vo sviatosti manželstva sa manželia milujú tou láskou, ktorá hnala Krista odovzdať sa Cirkvi. Duch Svätý vstupuje do všetkých dynamizmov ich lásky a stvárňuje ich podľa lásky, ktorú má Kristus k svojej neveste Cirkvi. Takto Boh priťahuje manželov jedného k druhému a novým spôsobom usporadúva všetky ich ľudské dynamizmy zavlažujúc ich darom svojej lásky – to všetko vďaka zvláštnej a novej prítomnosti Božieho Ducha v nich. Duch Svätý zjednocuje srdcia manželov. On je princípom jednoty manželov, spája rozdelené, lieči zranené, zvlažuje znavené.
- Duch Svätý pomáha manželom vytvárať spoločenstvo s Bohom
Táto premena im pomáha vytvárať opravdivé spoločenstvo medzi sebou, ale i spoločenstvo s Bohom. Na sviatosti manželstva je fascinujúce práve to, že manželia dosahujú spoločenstvo s Bohom prostredníctvom spoločenstva medzi sebou. V priateľstve, ktoré vzniklo vďaka manželstvu, manželia prežívajú zároveň priateľstvo s Bohom. Manželia zažívajú, že každým úprimným aktom lásky sa obnovuje ich vzájomné spoločenstvo i spoločenstvo s Bohom. Zároveň platí i druhá strana mince – ak je narušené spoločenstvo s Bohom, má to vplyv i na kvalitu ich vzájomného spoločenstva. Manželia vtedy sami cítia, že nedosahujú úplnú jednotu.
Prítomnosť Ducha premieňa ľudskú lásku tak, že keď sa manželia navzájom milujú, zároveň milujú Boha; keď sa nechávajú milovať, nechávajú sa milovať Bohom; keď sa prijímajú, prijímajú Boha; keď sa dávajú, dávajú Boha. Ich sebadarovanie sa premieňa, takže ich vzájomná láska teraz získava schopnosť zjavovať si Božiu lásku.
- Dar Ducha Svätého v manželskom akte
Manželia, odovzdávajúc sa jeden druhému v manželskom akte, obnovujú manželskú zmluvu medzi sebou navzájom a zároveň zmluvu, ktorú s nimi uzavrel Boh vo chvíli, keď vznikalo sviatostné manželstvo. Vtedy Duch Svätý spečatil ich vzájomnú lásku. Ten istý Duch pôsobí svojou milosťou aj vo chvíli ich úplného telesného darovania sa. Telo pomazané Božím Duchom sa premieňa na autentický subjekt spásonosnej lásky, na kanál spásy, miesto posvätenia pre druhého. Stáva sa chrámom (porov. 1Kor 6, 19).
Čo sa deje pri vedome chcenom zneplodnení manželského aktu umelými prostriedkami? Nejde iba o zneplodnenie na telesnej úrovni. Pri takomto akte sa zneplodňuje láska manželov na všetkých úrovniach. A preto manželia pri užívaní umelých prostriedkov právom cítia isté ochudobnenie ich lásky. Nejde tu o ochudobnenie len na telesnej úrovni. Rovnako ani len na úrovni citovej, čiže ich manželského spoločenstva. Ide tu o vyprázdnenie lásky na úrovni spirituálnej. Prečo? Pretože každým zneplodnením blokujú a zneplodňujú i Ducha, ktorý v nich chce pôsobiť. Je preto logické, že manželstvo, ktoré je uzatvorené ľudskej plodnosti, sa rovnako uzatvára i plodnosti Ducha a tá je pre život manželstva zásadná.
- Duch Svätý orientuje manželov na misiu
Žiadna holubica netúži prežiť svoj život v klietke. Chce lietať. O Duchu Svätom platí to isté. Duch vanie, kedy chce a kam chce. Duch Svätý vo sviatosti manželstva spôsobuje dynamizmus, ktorý je niekedy nevysvetliteľný. Ak sú manželia otvorení pre Ducha, nemôžu zostať zatvorení vo svojom dome, vo svojom pohodlí, pretože Duch, ktorého na nich vylial Pán, ich ženie slúžiť druhým.
„Verím v Ducha Svätého.“ Táto často opakujúca sa pravda Kréda môže naplno premeniť život manželov. Manželia, ktorí uveria pôsobeniu Ducha v ich sviatosti manželstva, môžu sa stať svedkami nových Turíc rovnako ako prví apoštoli.
Úvodná fotografia: www.pexels.com
