Ivana o svojej dcére: Katka chcela „len“ dobre vyzerať. Už tretí rok sa lieči na anorexiu

0
547

Ivana je hlboko veriaca žena. Svoje deti miluje a vedie k Bohu. Napriek tomu sa jej dcéra aj  „vďaka“ kamarátkam dostala do začarovaného kruhu mentálnej anorexie. O tom, ako nevinne sa to začalo a aké to malo a má dôsledky, vám porozpráva sama. 

Väčšina laikov vníma mentálnu anorexiu ako extrémnu snahu o štíhlu postavu. Je to tak?

V podstate áno. Dalo by sa povedať, že anorexia je strach z tučnoty. Nespokojnosť so svojím vzhľadom, pre ktorý sú dievča alebo žena ochotné hladovať, obmedzovať sa, extrémne cvičiť…

V akom veku sa to u Katky začalo?

Mala vtedy dvanásť rokov. Dnes má štrnásť, teraz je na tom lepšie, ale nemôžem povedať, že už máme vyhraté. 

Bola Vaša Katka naozaj tučnejšia, keď začala chudnúť, alebo bola iba neoprávnene nespokojná?

Katka mala okolo 50 kg pri výške 165 cm. Takže podľa mňa krásne štíhle dievča. Napriek tomu začala byť so sebou nespokojná. Nebola stotožnená s tým, ako sa mení a zaokrúhľuje jej telo. Začala mať tiež veľké chute na sladké a potajomky si ho kupovala. Bála sa, že takýmto spôsobom začne rýchlo priberať. Tiež sa začalo v jej triede hovoriť o postave, diétach, o „kráse“ a tak ďalej. U mladých dievčat je „in“ napr. mať stehná, ktoré sa nedotýkajú, ploché brucho, rovný zadok a podobne. Katka začala byť aj citlivejšia na to, čo o nej niekto povedal, napríklad poznámka o „pekných guľatých líčkach“ sa jej vedela veľmi dotknúť. Porovnávala sa so svojimi kamarátmi a rovesníkmi, ktorí boli chudší. Chcela sa viac páčiť a zapadnúť…

Okrem prílišného úbytku hmotnosti majú pacientky ešte iné zdravotné problémy spôsobené neplnohodnotnou stravou?

Áno, majú. Tým, že telo dostáva menej výživy, môže u dievčat prísť napríklad k strate menštruácie, vypadávaniu vlasov,  majú problémy so zubami, s trávením, spánkom, prestávajú rásť a podobne.  Okrem toho mnohé trpia depresiou, sú precitlivené, úzkostlivé a stále so sebou nespokojné…

Keďže mentálna – asi sa to celé začína v hlave… Prečo majú dnešné dievčatá pocit, že musia byť chudé? Kto/čo im to takto našepkáva?

Každé dievča to môže prežívať inak… Ja vnímam, že sa nám predkladajú mnohé nesprávne vzory – naoko  „dokonalé“ postavy modeliek, herečiek… na obálke vyzerajú tak spokojne, sebavedomo, krásne, ľudia ich poznajú, obdivujú… a mladé dievčatá sa s nimi porovnávajú. Chcú sa páčiť, byť pochválené a byť obľúbené… Alebo sa dievčaťa dotkne nejaká nevhodná poznámka, posmešok a ono na ňu zareaguje tým, že začne chudnúť… A keď si to okolie všimne a začnú reagovať pochvalou: Ty si ale schudla! Vyzeráš skvele! To môže dievčatá presvedčiť, že idú správnou cestou…

Kedy ste začali mať tušenie, že Katka nie je v poriadku? Aké boli prvé príznaky ochorenia?

Prvé náznaky, že sa niečo deje, boli v tom, keď si Katka dala predsavzatie, že nebude jesť čipsy a čokoládu. Čo nám neprišlo ako niečo zlé. A hovorili sme si, že ju to rýchlo prejde. Ale postupne začala vynechávať viac „nezdravých“ jedál a snažila sa akože „zdravo stravovať“. Odmietala klasický cukor, vyhýbala sa tukom a nechala sa ovplyvňovať rôznymi názormi „čo je zdravé a čo nie“, zámerne si znižovala porcie jedla, s kamarátkami sa povzbudzovali v chudnutí… 

Ako ste to ďalej riešili?

Dá sa povedať, že som hneď zaregistrovala prvý úbytok hmotnosti a aj sme sa o tom začali s Katkou rozprávať. Keď som videla, že váha stále klesá, spomenula som to obvodnej lekárke pri preventívnej prehliadke. Tam jej „dohovorili“ a dali sme si určitý čas na to, či to Katku prejde alebo nie. Keď sme však prišli po čase na kontrolu, váha bola zas nižšia… Boli sme odoslaní na gastro a ku psychológovi. Kým sme sa tam však dostali, Katka prekonala virózu, ktorá ju obrala o ďalšie kilá… Psychologička si ju vypočula a diagnostikovala jej mentálnu anorexiu. Na gastre vylúčili fyziologickú príčinu chudnutia. 

Ako a kde sa mentálna anorexia lieči?

Obe lekárky, psychologička aj gastroenterologička, nám odporúčali buď hospitalizáciu alebo ambulantnú liečbu. Lekárka na gastre jej predpísala Nutridrinky, aby si Katka doplnila svoj denný príjem a začala priberať. Našli sme takú psychologičku, ktorá Katke „sadla“. Veľa sme sa rozprávali a riešili všetko, čo ju trápi. V tom čase, žiaľ, ostala bez kamarátok, lebo ony chceli naďalej chudnúť a Katka už nemohla. Hľadali sme rôzne spôsoby, ako jej pomôcť. Nakontaktovali sme sa na centrum Anabell v Ostrave, ktoré sa venuje ľuďom s poruchami príjmu potravy. Chodíme tam a veľmi to Katke aj nám rodičom pomáha. Mávame rozhovory cez Skype, stretávame sa aj osobne so psychologičkou a nutričnou poradkyňou. Katka je v kontakte s dievčatami, ktoré si tiež prešli týmto ochorením, čo je pre ňu veľmi dobrým povzbudením.

Ako sa Katke darí vo vzťahoch s rovesníkmi, so súrodencami? 

Teraz sa už Katka viac usmieva, je priateľskejšia, viac nad vecou, snaží sa „nevhodné“ poznámky ignorovať… Tiež sa usiluje cielene nadväzovať nové vzťahy a „naprávať“ tie predošlé. Všímame si, že je viac vnímavá na potreby druhých a na to, čo im povedať a čo nie, aby sa ich to napríklad nedotklo (tak ako kedysi jej). 

Odrazili sa tieto problémy na výsledkoch v škole?

Čiastočne áno, ale nie nejako výrazne. Keďže jej chorobu dosť ovplyvnil jej „perfekcionizmus“ – mať perfektnú postavu… chcela byť aj perfektná žiačka. Stíhať ale všetky bežné veci pri oslabenom tele (a zároveň aj hlave…), bolo dosť ťažké. Nevedela sa dobre sústrediť na učenie, v škole jej častejšie prišlo zle, mala problémy so spánkom. Ale keď začala priberať a dostávala sa čoraz bližšie k „zdravej“ váhe, jej mozog začal opäť normálne fungovať. Keď sa teraz pozrie Katka na svoje „vychudnuté“ fotky, vidí, že bola veľmi chudá. (Hoci v  tom období bola presvedčená o tom, že je tučná.) Dnes sa dokáže lepšie sústrediť, objektívnejšie vnímať svoje predsavzatia a pracuje na svojom „zdravom“ sebavedomí…

Ako môže okolie pomôcť dievčaťu, o ktorom vie, že trpí týmto ochorením?

Určite odporúčam vyhľadať odbornú pomoc čo najskôr – nejakého dobrého psychológa (klinického psychológa, pripadne psychiatra). Je pravda, že rodinné zázemie a podpora sú veľmi dôležité, ale mnohé veci presahovali nás aj samotnú Katku a hoci sme sa snažili, nešlo to tak ľahko „urovnať“. My sme chodievali na tzv. rodinné terapie a bolo to veľmi prínosné pre všetkých. Ako rodičia sme sa snažili Katku podporovať, dohliadať na ňu a povzbudzovať ju v plnení úloh, ktoré nám boli navrhnuté. Tiež sme zaviedli nové stravovacie návyky a pravidelne kontrolovali jej hmotnosť. Blízke okolie sme upozornili na Katkinu chorobu a požiadali sme ich o „spoluprácu“ – nevnucovať jej jedlo (nosila si svoje), dávať si pozor na „nevhodné“ poznámky o výzore, stravovaní, diétach a podobne.  A to všetko zastrešuje modlitba našej rodiny, blízkych, spoločenstva… za uzdravenie našej Katky.  

Čo by ste poradili rodičom dievčat ako prevenciu, aby k takýmto stavom nedošlo?

Tak toto je pre mňa najťažšia otázku, keďže ide o chorobu, ktorá je „v hlave“… a navyše, nie v mojej. Nakoľko my rodičia môžeme ovplyvniť myslenie, prežívanie nášho dieťaťa? To by boli otázky asi skôr na odborníka. Priznám sa, že ja nerozumiem tomu, ako také krásne, zdravé, úžasné dievča ako je naša Katka, mohla „prísť“ k takejto chorobe. Je tam veľmi veľa faktorov, ktoré to ovplyvnili, ale tie sa už stali… A tak sa snažíme pozerať radšej dopredu. Čo nám táto nová skúsenosť dáva, kam nás posúva. Čo nám chce povedať? Na začiatok možno: „Povedzte druhým, že v tom nie sú sami.“     

Ďakujeme za úprimnosť a ochotu podeliť sa s takým silným svedectvom!

Poruchy príjmu potravy

Najčastejšími a najznámejšími sú mentálna anorexia, mentálna bulímia a záchvatovité prejedanie sa.

Mentálna anorexia – choroba, pri ktorej pacient odmieta prijímať potravu, pretože chce kontrolovať svoju hmotnosť;

Mentálna bulímia – prejavuje sa prejedaním sa a vzápätí vracaním, ktoré si pacient sám vyvolá.

Okrem vyššie spomenutých sa v posledných rokoch objavujú nové typy porúch príjmu potravy – ortorexia, bigorexia a drunkorexia.

Ortorexia  – patologická posadnutosť zdravou výživou; hľadanie zdravých potravín, študovanie etikiet a kontrola potravín sa stáva posadnutosťou, hlavnou životnou náplňou a zdrojom úzkostí.

Bigorexia – porucha, ktorou trpia viac muži; pacienti sa snažia dosiahnuť svaly ako majú kulturisti alebo hrdinovia akčných filmov; pre tento účel neúmerne cvičia a tiež kontrolujú prijímanú stravu a užívajú bielkovinové doplnky stravy.

Drunkorexia – redukovanie príjmu potravy, aby sa znížil kalorický príjem a bolo potom možné požívať viac alkoholických nápojov.

Úvodná fotografia: www-pexels.com

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár
Prosím zadajte svoje meno