Na diaľnici neďaleko môjho domu sa nachádza pochmúrny bilbord, ktorý oboznamuje cestujúcich o počte tragických úmrtí na cestách počas roka. Vidieť toto číslo rásť každý týždeň je určite alarmujúce. Na začiatku minulého roka tam svietila nula. Na konci roku to bolo 556.
Cieľom tejto značky nie je pokaziť vám deň. Chce vás upozorniť na to, aby ste jazdili bezpečne – pripútali sa, aby ste si dvakrát premysleli, či budete šoférovať pod vplyvom alkoholu alebo, čo je dnes ešte aktuálnejšie, zvážiť, či budete písať správy a zároveň šoférovať. Koniec koncov, tých 556 ľudí si s najväčšou pravdepodobnosťou myslelo, že bezpečne dorazia domov, lenže nedorazili. Neriskujte, varuje nás nápis, keď uháňame diaľnicou.
PAMÄTANIE NA SMRŤ
Toto dopravná značka nie je až taká inovatívna, len využíva časť z knihy Katolícka spiritualita – Memento Mori, alebo pamätanie na svoju smrť. Myšlienka na smrť nemusí byť len depresívna, ale tiež celkom motivačná, a táto motivácia môže byť využitá veľmi dobrým spôsobom.
Vidíte, napriek tomu, že väčšina z nás by to radšej nepriznala, je to fakt, ktorý musíme akceptovať a postaviť sa mu tvárou v tvár – skôr či neskôr, každý z nás zomrie. A áno, aj teba to čaká. Neviem ako, kedy, alebo prečo. Ale zomrieš ty… a zomriem ja.
Existuje dlhá tradícia Memento Mori v katolicizme a svätí neustále hovoria o dôležitosti meditovania nezvratného faktu, že raz zomrieme. Táto exhortácia nie je z tých desivých obsesií alebo morbídnych fascinácií. Skôr, svätí rozmýšľali o smrti, pretože im to pomáhalo žiť lepší život.
Tu je 5 benefitov reflektovania toho, že raz zomrieme:
1. Využívanie času – Čas je veľmi vzácny zdroj. Moment, ktorý raz prežijeme, sa už nikdy nevráti späť. Dokonca, to, čo robíme s našim časom, bude trvať celú večnosť. Čas je tiež veľmi obmedzený, čo sa týka kvantity, a nikto z nás nevie, koľko ho v skutočnosti máme. Mohli by sme žiť ďalších 20, 30 alebo 40 rokov, alebo by sme mohli umrieť ráno cestou do práce. Jednoducho nevieme.
Tieto úvahy by nás mali motivovať k tomu, aby sme svoj čas využívali dobre a nemrhali ním na pochabé aktivity, ktoré pre nás nemajú význam. Tým nechcem povedať, že nemáme oddychovať, užívať si život alebo sa zabávať, ale skutočná múdrosť udržiava tieto veci v priemere a nevyhľadáva život plný potešení na úkor duše človeka.
2. Svätá bázeň – Prečítajte si Matúša 25,31-46. Táto pasáž by mala vzbudzovať vo vašom srdci posvätnú bázeň, pretože budeme súdení podľa našich skutkov. Mnohí radi tvrdia, že sú katolíci alebo kresťania. Možno sa im v aute na spätnom zrkadle hompáľa ruženec. Ale ak sa pozriete na ich život, ťažko nájdete akýkoľvek rozdiel medzi nimi a tými, ktorí Boha nepoznajú.
Nie sme zachránení len vďaka viere. Písmo je v tomto celkom jasné. Budeme súdení nie podľa toho, v čo veríme, alebo podľa toho, čo sme urobili. Aké hrozivé by bolo počuť slová: „Odíďte odo mňa, zlorečení, do večného ohňa, ktorý je pripravený diablovi a jeho anjelom!“
Žiješ tak, že si môžeš byť istý, že ti Kristus povie: „Dobrý a verný sluha“?? Tvoj život je dôkazom toho, čo je v tvojom srdci. Ži dobre, aby si mohol dobre umrieť.
3. Ži bez výčitiek – Ako by si prežil dnešok, keby si vedel, že je posledným dňom tvojho života? Robil by si niečo inak, keby si vedel, že zomrieš zajtra? Tipujem, že áno.
Ale pravda je, že dnešok by mohol byť posledným dňom tvojho života. Skutočne by si mohol zajtra umrieť. Jednoducho to nevieš. Skús teda preskúmať svoj život vo svetle večnosti. Žiješ život, ktorý má zmysel, alebo sa len tak bezcieľne motkáš? Robíš niečo, o čom vieš, že ťa do toho Boh volá?
Pre svet – žiť bez výčitiek znamená, hľadať vlastné záujmy pred záujmami iných, hľadať maximum pôžitku v obmedzenom čase, ktorý máme. Avšak, toto je prázdna a bezcenná filozofia. Žiť bez výčitiek znamená darovať naše životy Ježišovi a ostatným. Toto je jediný spôsob života, na ktorom záleží. Do večnosti si môžeme odkladať len to, čo najskôr darujeme.
4. Dedičstvo lásky alebo bolesti – Každý z nás zanecháva dedičstvo v medziľudských vzťahoch. Občas je tým dedičstvom bolesť, zničené vzťahy, zatrpknutosť a hnev, nenávisť. Ale, v mnohých prípadoch je týmto dedičstvom láska, vrúcnosť a radosť.
Každý, koho nechávaš za sebou, si bude pamätať, ako si sa k nemu správal. Miluješ svoju manželku? Investuješ seba do svojich detí? Ako sa správaš k svojim rodičom, súrodencom, priateľom alebo dokonca nepriateľom? Ako si ťa zapamätajú? Je na mieste zvážiť zmierenie: máš nejaké pokazené vzťahy, ktoré by si mohol pred smrťou zmeniť? Neodkladaj to na neskôr. Odpúšťaj a hľadaj odpustenie.
Na smrteľnej posteli môžeme byť buď obklopení tými, ktorí nás milujú, alebo môžeme umrieť opustení, pretože sme každého odohnali preč. Ľudia si nás môžu pamätať so slzami smútku alebo s povzdychom úľavy. Ako chceš, aby si ťa pamätali?
5. Svätosť – Život je krátky. Večnosť trvá dlho. Koniec koncov, jediná vec, pre ktorú sa skutočne oplatí žiť je svätosť. Mnohí si myslia, že svätosť je nudná a že nie je hodná toho, aby sme sa o ňu pokúšali. Ale svätosť nie je nudná. Svätý je ľudská bytosť, nadprirodzene premenená, naplnená, až pretekajúca božím životom. Ako môže byť toto nudné?
Naša kultúra je predsa posadnutá superhrdinami a superschopnosťami. V minulosti bola spoločnosť fascinovaná svätcami. Kdesi v hĺbke srdca tušíme, že existuje určitá korelácia, že ľudská bytosť je viac ako len to, čo vidíme očami. S Božou milosťou sme schopní robiť neobyčajné veci, a to povolanie ku svätosti je povolaním k nadprirodzenému životu. Nie, možno nikdy nebudeš robiť zázraky alebo levitovať, ale môžeš poznať Boha a spolupodieľať sa na Jeho Božskej podstate tak, ako je to pre stvorenie len možné. A to je zázrak sám osebe! Žiť sa oplatí len pre jenu jedinú vec: svätosť. Nemrhaj svojím životom. Buď svätcom.
ŽI, AKOBY SI UMIERAL
Život je dar. Smrť je nevyhnutná. Nemrhaj tým najvzácnejším darom zo všetkých darov tým, že sa ponáhľaš nikam. Nepremárni svoje dni naháňaním sa za zariadeniami, potešením, povýšením alebo množstvom iných vecí, ktoré v skutočnosti nie sú podstatné. A ak máš pokušenie, spomeň si na hrob, pred ktorým nemôžeš utiecť.
Ži pre večnosť. Miluj Ježiša, miluj ostatných, odpúšťaj, pros o odpustenie, dávaj obetavo, buď pokorný, usiluj sa o nadprirodzený život svätosti. Všetko, čo je menej, je strata času.
V skratke: ži, akoby si umieral. Pretože umieraš.
Preložila: Sidónia Pálenkášová
