Manžel, manželka a ich peniaze

Vykladala som nákup do auta. Pani mala veľmi červené, uplakané oči, hovorila skôr potichu, niekoľkokrát povedala, že jej je to ľúto, že sa cíti trápne… ale potrebuje sa dostať na východ za otcom, ktorého hospitalizovali. Odišiel jej z účtu nejaký trvalý príkaz a teraz nemala dosť peňazí na vlak. Z peňaženky som vytiahla 20 € a hneď som si pomyslela, že toto zrejme manželovi nepoviem. Niekedy mu nehovorím ani o novej knihe či kúsku oblečenia. 

Ako ste na tom s financiami v manželstve vy? Hovoríte jeden druhému (pýtate sa seba navzájom), keď si kupujete niečo mimo nevyhnutného? Zatajujete svoje menšie či väčšie nákupy, drobné alebo väčšie míňania? Ak áno, prečo? Ako sa cítite ako žena na materskej z hľadiska vašich osobných financií?  

Môj jediný príjem do nášho spoločného rodinného života sú štátne príspevky na rodičovskú starostlivosť. Spravím z toho 3-4 veľké nákupy, zaplatím si mobil, odošlem splátku za jednu minipôžičku a je po peniazoch. Jednoducho na manželovi som finančne veľmi závislá. Keď potrebujem kúpiť nejakú súčasť šatníka pre mňa alebo deti, keď niečo chcem, potrebujem, aby to zaplatil on, resp. mi poslal peniaze, takže vie takmer o všetkom. Vždy váham, ako a či mám manžela informovať o svojom utrácaní. Nepamätám sa, že by mi niekedy niečo vyčítal, to možno skôr naopak – ja krotím jeho. Napriek tomu sa v otázke míňania (našich spoločných financií?) necítim tak celkom slobodne. 

Priznám sa, že som už mala také úmysly – začať nejakým spôsobom zarábať najmä kvôli tomu, aby som sa nemusela cítiť previnilo, že míňam „manželove peniaze“. Manžel pracuje, keby sme nemali malé deti, ktoré potrebujú moju starostlivosť veľkú časť dňa, pravdepodobne zarábam aj ja. Teraz však taká možnosť nie je, vzťah s deťmi, ich výchova je u nás na prvom mieste, v žiadnom prípade nechceme odkladať bábätká do jasieľ, keďže nám nehrozí trenie biedy kvôli jednému vypadnutému príjmu. Z finančného hľadiska mám proste smolu – to, čo ma naozaj baví, mi nikto nezaplatí a neviem sa donútiť pracovať po večeroch kvôli tomu, aby som si ja ako žena na materskej prilepšila. 

Páči sa mi, keď sú muži k svojej manželke a matke detí takí… galantní a posielajú jej časť svojej výplaty bez toho, aby im musela odkladať bločky a dávať o všetkom vedieť – a keď to platí aj naopak. Poznám aj páry, ktorí majú jeden spoločný účet, na ktorom riešia spolu všetky príjmy a výdavky. Neviem, či to takto má na Slovensku mnoho manželov, no páči sa mi tá predstava. Manželia sú tak pred sebou navzájom transparentní, vedia o tom, ako na tom finančne sú, kedy im aké platby prichádzajú a odchádzajú, možno tak vedia aj lepšie odhadnúť, čo si ešte môžu dovoliť kúpiť a čo musí počkať. 

Máte aj vy skúsenosť so spoločným účtom? Je to podľa vás dobrý nápad, ktorý môže žene v domácnosti pomôcť?  

Finanční poradcovia odporúčajú zriadiť si spoločný účet v domácnosti aspoň počas obdobia, kedy je žena s deťmi doma, teda aspoň v tom čase, keď nemá nejaký vlastný príjem, z ktorého vie pokryť všetky svoje náklady alebo väčšinu z nich. Obaja predsa pracujú, ale jeden je za to platený a ten druhý nie (resp. ani zďaleka nie dostatočne). Keď manželovi trochu opadne stres z našej novej rodinnej situácie (radosti kopec), určite mu túto možnosť nadhodím.

Úvodná fotografia: www.pexels.com