Lekcie z kláštora: Ako sa stať lepšou matkou

Pôvodne som neplánovala napísať túto lekciu. Avšak sedím práve pri mojom novorodeniatku (malá má 11 dní) a uvažujem o materstve a ako veľmi moja viera zmenila a formovala moju osobu. Keď som sa stala prvýkrát matkou, nebola som na to pripravená. Mala som iba šestnásť rokov, keď som otehotnela a sedemnásť, keď sa nám narodila naša prvá dcéra. O veľa rokov neskôr som tu s našim deviatym dieťaťom, mám tridsaťšesť rokov a stále sa necítim pripravená. Možno byť rodičom (nezáleží na tom, po koľký krát) je také veľké povolanie, že nikto naň nie je skutočne pripravený alebo možno to tak cítim iba ja.

Azda sa divíte, čo som sa ja mohla naučiť o materstve od mníchov. Vlastne celkom dosť, aj keď to znie ironicky. Ide o toto: svedectvo mníšskeho (alebo rehoľného) života je prorocké. Je prorocké, pretože vrhá svetlo na budúci život – na nebeské kráľovstvo. Zvoliť si sľuby chudoby, čistoty a poslušnosti a život v komunite s ostatnými mníchmi nedáva zmysel, ak existuje len tento svet. Toto svedectvo osvetľuje životy všetkých kresťanov a všetkým nám pripomína túto pravdu. Všetci kresťania sú povolaní žiť svoje životy vo svetle tejto pravdy, pravdy, že naša cesta smeruje do nebeského kráľovstva.

Toto vedomie (a neustále pripomínanie prítomnosťou mníchov v mojom živote) ma donútilo žiť moje vlastné kresťanstvo inak, a to následne mení aj to, akou som manželkou a matkou. Smejem sa, keď sa spätne pozerám na niektoré moje predstavy o materstve a manželstve. Málo som vtedy rozumela, o čom vlastne kresťanské manželstvo a rodinný život je. Vôbec som netušila, aké to bude ťažké, aj koľko radosti mi môže moje poslanie manželky a matky priniesť.

Takže ako som sa naučila byť lepšou matkou? Tým, že sa učím byť lepším kresťanom. Nasledujúce riadky obsahujú pár dôležitých vecí, ktoré mi dnes utkveli v mysli, keď som rozjímala o materstve:

Byť pravdivá k sebe samej

Ako katolícka matka veľkej rodiny, ktorá praktizuje domáce vzdelávanie, som si všimla, ako často majú ľudia predpojaté predstavy o tom, kto som a akou matkou by som mala byť. Niekedy sa do toho vkradnú moje vlastné zápasy s perfekcionizmom a potom spôsobujú, že cítim potrebu správať sa podľa ideálov ostatných ľudí. Našťastie tieto pocity dlho netrvajú.

S mojím manželom sme sa zhodli, že jedna z najdôležitejších vecí, ktorú sme sa naučili od mníchov je učiť sa byť autentický, úprimný a pravdivý k sebe. Nemôžeme mať skutočný vzťah s Bohom alebo s hocikým iným, ak nie sme úprimní v prvom rade k sebe. Odstránenie falošného obrazu a fasády, ktorú si budujeme okolo seba alebo ktoré si do nás premietajú druhí, je nevyhnutný krok v duchovnom raste.

Ak strávite nejaký čas s mníchmi v kláštore Svätého Vzkriesenia, možno by ste boli prekvapení, akí sú normálni. Nenájdete tu falošnú zbožnosť ani pretvárku. Nesnažia sa byť mníchmi podľa očakávaní ostatných ľudí. Sú prosto sami sebou – skupina mužov, ktorí sa smejú a žartujú, ohromne milujú Boha, ale majú chyby a zápasia na rôznych úrovniach a s množstvom vecí, a predsa každý deň vstanú a snažia sa žiť svätý život. Vidieť ich ľudskosť a úsilie je dôvod k nádeji. Ako povedal môj muž: „Vidieť, akí sú títo mnísi skutoční, hlavne v ich zlyhaniach, a sledovať, ako sa stále usilujú o svätosť, pre mňa znamená, že to môžem dokázať aj ja.“

Byť úprimná a pravdivá k sebe samej mi pomáha sústrediť sa na to, aby som Bohu dovolila pôsobiť cezo mňa a vo mne. Je zo mňa oveľa lepšia matka, keď sa usilujem stať sa milujúcou matkou, ktorú zo mňa On chce mať, než keď sa snažím byť tou, ktorou si myslím, že by som „mala“ byť.

Mučeníctvo

Je pre nás dôležité vidieť životy svätcov a tiež čítať a spoznávať, že ako kresťania aj my sme povolaní k obete a mučeníctvu. Poznať ľudí, ktorí sa snažia týmto štýlom žiť, je však rovnako dôležité. O monasticizme sa hovorí ako o bielom mučeníctve – zomrieť sebe samému a žiť pre Boha. Keď vidíme kresťanov, ktorí sústreďujú svoje životy a snahy na dosiahnutie spoločenstva s Bohom, mala by to byť pre nás inšpirácia, aby sme konali rovnako, lebo aj my sme krstom povolaní sebe odumrieť a obliecť si nového človeka.

Pred šestnástimi rokmi oddal opát Mikuláš Mannyho a mňa položením korún na naše hlavy. Východný svadobný obrad sa nazýva Korunovanie. Dvojica je korunovaná kňazom a koruny predstavujú dve veci: prvou je stať sa kráľom a kráľovnou svojej rodiny a domova a druhou, že sú to koruny mučeníctva. Keď sa raz zosobášime, už nežijeme pre seba, ale pre svojho partnera a deti.

Nikdy som netušila, aké to bude ťažké. Ľúbim svoju rodinu z celého srdca, ale denne musím zvádzať boj, aby som ich ľúbila viac ako seba samu, aby som žila pre rodinu a nerobila v živote veci, ktoré chcem ja. Nepochybujem, že som sa musela vydať a stať sa matkou, aby som dosiahla vykúpenie. Nemôžem to povedať s istotou, ale myslím, že keby som zostala sama, nikdy by som sa netrápila kvôli kresťanstvu a žila by som len pre seba.

Uvedomujúc si, aká som dôležitá pre svoju rodinu (nepotrebujú len moju starostlivosť a lásku, ale takisto aj môj kresťanský vzor), beriem na seba všetky malé denné kríže, ktoré rodičia majú a s láskou prijímam aj tie veľké.

Odpútanie

Opát Mikuláš opisuje kresťanské odpútanie, keď svojich blížnych milujeme, ale nelipneme na nich. Iba vtedy môžeme skutočne milovať, ak sa naučíme nelipnúť na našich vzťahoch. Vidieť svoje deti predovšetkým ako Božie deti (nielen moje) veľmi ovplyvnilo, akou matkou som. Ako kresťanská matka mám právo iba modliť sa, aby v životoch mojich detí pôsobila Božia vôľa, a nie modliť sa za svoje záujmy. A taktiež musím spolupracovať s Božou vôľou, formovať a povzbudzovať deti, aby sami skúmali Božiu vôľu, keďže viem, že si potrebujú vytvárať svoj vlastný vzťah s Bohom.

Občas vieme byť my matky na seba také tvrdé. Niekedy sa môžeme vzdialiť od nášho povolania matiek a manželiek a mám na mysli vzdialiť sa v tom horšom zmysle. Zabúdame, že než sme sa stali kohokoľvek matkou (alebo manželkou), boli sme najprv Božie dcéry. Je absolútne nevyhnutné, aby sme spravili náš vzťah s Bohom prioritou, nemôžeme to len tvrdiť… musíme tak aj konať. Denná modlitba, pravidelná spoveď a prijímanie, individuálne duchovné cvičenia z času na čas, starostlivosť o naše duše a nie ich zanedbávanie, lebo nemáme čas, sú životne dôležité, aby sme sa stali lepšími matkami. Nemôžem byť dobrou matkou bez Božej pomoci; musím denne kráčať s Pánom nielen ako matka a manželka, ale najmä ako Jeho dcéra.

Aspoň niekoľkokrát za rok máva opát Mikuláš homíliu, kde hovorí o Márii ako o vzore pre každého kresťana; často na to myslievam. V Bohorodičke vidíme, akým spôsobom by sme mali byť kresťanmi. Bola najprv dcérou Boha-Otca, pripravená plniť Jeho vôľu počas celého svojho života. Bola Ježišovou matkou, matkou, ktorá nemyslela na seba a vlastné túžby pre svoje dieťa, ale učila syna nasledovať Božiu vôľu až na smrť. Ona sa stala manželkou Ducha Svätého a mysticky s Ním zjednotená nosila plod vykúpenia pre celý svet.

Keď premýšľam o materstve a o tom, akou matkou dúfam, že budem, neexistuje lepšia inšpirácia ako Božia Matka. Ani zďaleka nie som dokonalá matka, ale viem, že som určite lepšou matkou, než keby som nemala vieru a zdroje inšpirácie vo svojom živote.

http://www.everyhomeamonastery.com/lessons-from-a-monastery-becoming-a-better-mother/

Preklad: Marta Filková

Fotografia: pixabay.com