Tento blog som mala napísaný niekoľko mesiacov. Nejak sa mi nezdal vhodný na publikovanie. Spomenula som si naň teraz, keď prežívame ten najťažší pôst – pôst od Eucharistie. A zatúžila som podeliť sa s vami oň.
Sedela som v príjemnom šere zadnej časti františkánskeho kostola. Sama s najmenším, niekoľko málo mesačným bábätkom. Bábätko pochopilo, ktorá bije a počas svätej omše učinilo skutok milosrdenstva voči svojej mame a uložilo sa na hlboký spánok.
Počas Premenenia ma zrazu zasiahla tá nepatrnosť, s ktorou sa nám Ježiš deň čo deň dáva v Eucharistii.
To, čo sa deje na oltári počas premenenia, je také nepatrné, až je to neviditeľné!
Boh sa rozhodol deň čo deň dávať tomuto svetu spôsobom, ktorý je doslova a do písmena neviditeľný a 100 % ľahko prehliadnuteľný.
Videla som v tom analógiu tajomstva duchovnej cesty ženy.
To deň čo deň sa opakujúce dávanie seba, ktoré je také nepatrné, až je neviditeľné. Dokonca pre nás samé!
Jednoduché zotrvanie na svojom mieste vo chvíľach, keď by sme najradšej utiekli.
Nespočítateľné prebalenie bábätka;
Navarenie jedla pre rodinu;
Vypratie prádla;
Upratanie serepetičiek;
Prechádzka po jednej z troch bežných trás…
Veď to robia všetky mamičky na materskej v mojom okolí…
A robia to lepšie ako ja…
A menej sa pri tom sťažujú….
A predsa Bohu stačí „Áno“ vyslovené silou mojej vôle (oveľa častejšie než silou mojich emócii), aby z týchto nepatrností urobil niečo veľké.
Každé jedno „Áno“, s ktorým dokážem prijať a urobiť ďalšiu nepatrnosť, je polienkom priloženým do ohňa, ktorý zohrieva neviditeľne tento svet.
A tak som pochopila veľkú archetypálnu pravdu o žene – strážkyni ohňa. Žena prikladá polienko za polienkom do ohňa milosrdnej lásky až do momentu, keď od toho ohňa vzplanie ona sama.
Darovaním seba v nepatrnosti sa pripodobňuje Kristovej eucharistickej nepatrnosti. Stáva sa hostiou.
Obrázok: pixabay
Nádherné a veľmi povzbudzujúce. Už som čakala, kedy vyjde nový článok od tejto autorky. Ďakujem.
Ďakujem za povzbudivé slová, Ľubica, sú pre mňa motiváciou ďalej sa deliť o svoje prežívanie 🙂
Andrejka, ako vždy, nádherné. Zase raz ma to zasiahlo na tom správnom hlbokom mieste. Vôľou vyslovené áno prijať rolu ženy strážkyne ohňa.
Vďaka za spätnú väzbu, Lenka! Nech sa vám oheň darí udržiavať a „rozohňovať“ 🙂
Je to casovanie Ducha Svateho presne toto posledne tyzdne “riesim” a ty si to krasne vystihla 🙂 dakujem
Vďaka za spätnú väzbu, Vtáča 🙂 Nech sa ti darí 🙂