Ksawery Knotz: Sexuálne spolužitie je dôležitým spôsobom budovania manželského puta

Zabudnite na strohé zoznamy toho, čo je v posteli dovolené a čo nie. Poľský kapucín Ksawery Knotz situuje intímne spolužitie manželov do Božej prítomnosti, ktorá milovanie pretvára na modlitbu. V exkluzívnom rozhovore pre zastolom.sk hovorí i o tom, prečo je potrebné, aby kňazi odhalili existenciu manželskej duchovnosti, ktorá je duchovnosťou spoločenstva.

Na slovenskom trhu je už pár rokov Vaša kniha Sex ako ho nepoznáte. Čo sa o sexe dozvedia manželia, ktorí si knihu prečítajú?

Kniha ukazuje smer, akým by sme v Cirkvi mali kráčať, aby bolo jej učenie pre ľudí zrozumiteľné a atraktívne. Kniha ukazuje, že sexuálny život manželov môže byť krásny a zároveň ho možno prežívať v prítomnosti Boha.

Niekedy počuť z úst katolíkov, že do toho, čo sa deje za dverami spálne, kňazov nič nie je. Zdá sa, že Vás pustilo za dvere svojej spálne v rozhovoroch množstvo manželských párov. Čo ste sa o sexe dozvedeli z týchto rozhovorov?

Manželia mi toho povedia veľa, rozprávajú nielen o svojich problémoch, ale aj o radostiach. Vďaka tomu mám skvelý náhľad do reálií katolíckych manželstiev. Ak ľudia chcú žiť s Bohom, tak zároveň chcú, aby ich láska bola oddaná Bohu a páčila sa Jeho vôli. Je zaujímavé, že manželia chcú pochopiť svoj sexuálny život práve z tejto perspektívy. Kladú mi preto veľa otázok o morálnych záležitostiach týkajúcich sa asi každého možného správania, ktoré sa môže objaviť v tejto sfére života.

Čo je základným cieľom manželstva a akým spôsobom s týmto cieľom súvisí sex?

Treba začať od sviatosti manželstva, ktorá je sviatosťou puta. Boh je prítomný v pute, ktoré manželia budujú prostredníctvom svojho tela, a teda aj sexuality. Hlavnou úlohou manželov je preto budovanie puta, aby sa stávalo čoraz pevnejším, obsahovo bohatším, a tým vyjadrovalo mnoho aspektov lásky – radosť, nežnosť, intímnosť, vernosť, oddanosť, prijatie, bezpečie, dôveru, Božiu prítomnosť, úctu k telu a jeho plodnosti, potenciálnu otvorenosť na prijatie dieťaťa, emocionálnu blízkosť, vzájomné pochopenie a tak ďalej. Sexuálne spolužitie je dôležitým spôsobom budovania manželského puta.

Líši sa cieľ manželstva, ktoré je požehnané deťmi, a cieľ bezdetného manželstva?

Z tohto pohľadu – ako som už naznačil – skutočnosť, že manželia nemajú dieťa, nebráni budovaniu puta. Samozrejme, môže to spôsobiť krízu, a najčastejšie k nej aj príde, ale manželské puto sa môže aj v takýchto bolestných chvíľach rozvíjať a manželia môžu rásť vo vzájomnej láske.

Vo svojej knihe píšete, že manželský akt je modlitbou. Čo to presne znamená? Mali by sa azda manželia pred a po skončení milovania prežehnať?

Netreba sa žehnať, ale byť blízko Boha. Dokážeme cítiť Božiu blízkosť, mať čisté svedomie a žiť svoj každodenný život. Dokážeme si uvedomovať, či dokonca prežívať prítomnosť Boha mimo schém cirkevného správania. Podobne je to aj so spolužitím, ktoré vyjadruje lásku a manželskú oddanosť. Nemám však na mysli ani premýšľanie o Bohu vo chvíli, keď človek prežíva vzrušenie. Manželia, ktorí sa skutočne milujú, zakúšajú okrem telesného blaha aj dôveru, bezpečnosť, intímnosť a nežnosť. A teda neexistuje dôvod, pre ktorý by v takomto intímnom a jedinečnom pute nemohli uvidieť Boha. Nejde o nič neprirodzené, ale o najhlbšiu ľudskú intuíciu, že táto chvíľa nemôže nepatriť do vzťahu s Bohom, nemôže sa Boha netýkať, a nemožno ju vnímať ako hriešnu chvíľu.

Aký je sex, keď je pri ňom prítomný Boh?

Navonok rovnako ako u tých, ktorí nepoznajú Boha. Ale tá odlišnosť spočíva vo vzájomnom pute, ktoré spája manžela a manželku. Vedomie prítomnosti Boha, a teda celý duchovný život, aký žijú manželia, mení kvalitu manželského puta.

Hovoríte, že navonok vyzerá sex pri ktorom je prítomný Boh rovnako ako ten, pri ktorom prítomný nie je. Misionárska poloha má vraj svoj názov od toho, že misionári v Afrike učili domorodcov, že je to jediná morálne prípustná poloha pri milovaní. Nech už je to pravda alebo nie – ako je to s tými polohami a milostnými hrami v posteli kresťanov? Čo je dovolené a čo nie?

Láska sa vždy uskutočňuje v tele a cez telo. Každý spôsob zbližovania sa v sexuálnom akte je nejakou polohou. Až neskôr ľudia pomenovali tieto spôsoby spolužitia. Neexistujú katolícke a nekatolícke polohy. Existujú akurát pohodlné a nepohodlné. Najdôležitejšie však je, aby sa manželia stretávali cez svoje telá – a kde a ako v podstate nemá význam. A tak tieto stretnutia môžu navzájom prežiť v posteli, ale aj pri kozube; doma, ale aj v lese.

A čo kresťania a Kámasútra?

Existuje skutočná Kámasútra, ale aj európske falzifikáty. Každá kniha o spolužití sa dnes volá podobne. Kámasútier je tu ako húb po daždi. Keď lepšie pochopíme manželskú duchovnosť a keď hlbšie spoznáme teológiu tela, duchovný rozmer Kámasútry spľasne a prestane byť pre nás zaujímavý. A všetko ostatné, teda ars amandi je odvekou otázkou, ako urobiť z telesnej lásky atraktívnejšiu a pútavejšiu vec. Táto otázka je dôležitá aj pre katolíkov.

Vo svojej knihe používate analógiu, ktorá prirovnáva sexuálny život manželov k futbalovému zápasu. Môžete túto analógiu vysvetliť a pomenovať základné pravidlá hry a nedovolené porušenia pravidiel?

Zápas vysvetľuje prístup k morálke. Pri definovaní futbalového zápasu sa môžeme sústrediť iba na pravidlá. Vtedy môžeme povedať, že počas zápasu sa nesmie faulovať, futbalisti nesmú s loptou prekročiť postranné čiary, nemôžu si vyzliekať dres a na nohách musia mať náležitú obuv. Hovoríme teda len o normách a samých zákazoch a príkazoch. Ako môže byť človek v takýchto podmienkach šťastný? Keď sa však na zápas pozrieme z pohľadu samotnej hry na ihrisku, zistíme, že futbal poskytuje obrovský priestor pre slobodu. Každý hráč môže preukázať svoju kreativitu a rozohrať úžasný zápas plný emócií. Keď protihráč útočí na bránu, nemyslí na prípadný hriech – že možno o chvíľu fauluje súpera – ale na to, že má šancu streliť gól a vyhrať. Takisto manželia musia najskôr myslieť na budovanie dobra – a teda smerovať k svätosti, k čo najkrajšej láske či k premýšľaniu o tom, čo môžu teraz urobiť, aby ich manželstvo bolo lepšie a aby sexuálny život bol uspokojivejší.

To znie zaujímavo. Sex ako hra, ktorá ma svoje pravidlá, zároveň však necháva veľký priestor pre slobodu a kreativitu. Aké vážne sú v tejto hre prešľapy? Aké vážne sú sexuálne hriechy?

Sexualita je veľmi plastická, takže vďaka nej môže človek prežiť veľké šťastie alebo sa pričiniť o šťastie druhej osoby. Takisto ľahko však človek môže utrpieť zranenie alebo zraniť niekoho ďalšieho. Preto k tejto aktivite treba pristupovať zodpovedne. Nesmieme vnímať sexualitu ako niečo, vďaka čomu si človek len užije alebo zneužije druhú osobu. Rovnako človek nesmie sexualitu prežívať mimo vzťahu, lásky a manželstva.

Zdôrazňujete, že väčšina ľudí potrebuje čas, prácu na sebe a Božiu milosť, aby dosiahli zrelosť v sexuálnej oblasti. Sú kňazi formovaní tak, aby boli schopní manželov na tejto ceste zrenia sprevádzať?

K práci s manželmi treba dorásť. Kňazi by mali odhaliť existenciu manželskej duchovnosti, ktorá je duchovnosťou spoločenstva. K Bohu kráčajú tieto dve osoby spolu, a nie osobitne. Manželstvo vnímame ako niečo natoľko samozrejmé, že nedokážeme vidieť potrebu reflexie jeho pozície v Cirkvi. Teraz na synode zreteľne vidno, že manželstvo je natoľko dôležité, že jeho chybné vnímanie môže dokonca zničiť Cirkev, jej sviatosti a morálku. Až teraz začíname vážnejšie vnímať manželstvo a až teraz odhaľujeme jeho výnimočnú duchovnosť. Je dôležité, aby manželstvo bolo zároveň rodinou, prostredníctvom ktorej manželia zakladajú malú, domácu cirkev. Pre nás sú tými cirkevnými spoločenstvami väčšinou farnosti alebo malé skupiny, ktoré sa stretávajú v rámci farnosti.

Jedna z kapitol Vašej knihy nesie názov Koľko detí by mal mať katolík? Takže koľko by ich mal mať?

Cirkev nehovorí koľko a to je veľmi dôležité. Rozhodnutie je vždy na manželoch, ktorí k nemu dospejú prostredníctvom vzájomného dialógu. Manželia sa majú v spoločnom dialógu zamýšľať, až kým nedosiahnu jednotu. Je dôležité, aby sa modlili aj o Božie znamenia, ktoré im pomôžu sa správne rozhodnúť.

V knihe tiež hovoríte, že náuka Cirkvi o sexuálnej morálke je málo známa. Ako je to podľa Vás možné? Poľsko i Slovensko patria ešte stále medzi katolícke krajiny. V našich školách sa vyučuje náboženstvo, kňazi sa denne prihovárajú ľuďom spoza ambón, veriaci ešte stále (na rozdiel od západnej Európy) pristupujú pomerne často ku sviatosti zmierenia, snúbenci absolvujú s kňazmi predmanželské prípravy. Ako je možné, že náuka Cirkvi o sexe je málo známa? Čo treba urobiť preto, aby sa stala známejšou?

Problém spočíva v tom, že nerozumieme rozdielom medzi sviatosťou krstu a sviatosťou manželstva. Naše kňazské úsilie smeruje k prebudeniu milosti krstu, a nie k prebudeniu milosti sviatosti manželstva. Mnoho veriacich manželstiev prechádza formáciou, aby si prehĺbili svoju vieru, nie však aby našli Boha v manželskom pute, a teda aj v telesnej láske. Manželstvo si vyžaduje špeciálnu formáciu, aby aktívne žilo život sviatosti manželstva, pričom táto formácia predpokladá sexuálny život ako nevyhnutnú podmienku uskutočnenia sviatosti manželstva.

Ako by podľa Vás mala vyzerať sexuálna výchova v rodine?

V každodennom živote rodiny sa objavuje mnoho situácií, pri ktorých je možné nadviazať na tému lásky a sexuality. Deti počujú a vidia rôzne veci a potom sa na ne pýtajú. Pravidlo je veľmi jednoduché. Nevyhnutnosťou je kontext lásky rodičov, ako aj správny odhad, v akom veku treba deťom odovzdať primerané poznatky. Mnoho záleží aj od intuície rodičov, ktorí najlepšie poznajú svoje deti.

Na záver, akým spôsobom manželia môžu smerovať k tomu, aby ich intímny život bol zároveň hlbokým stretnutím s Bohom?

Spojenie intímneho života s Bohom dáva milosť sviatosti manželstva. Keď sa manželia naučia vo svojom pute vnímať prítomnosť Boha, tak Boh a manželský sex prestanú byť odlišnými skutočnosťami. Takéto spojenie prekonáva aj ďalšie spojenie Boh – sex – hriech, ktoré oddeľuje ľudí buď od Boha alebo od plnej radosti v sexuálnom živote.

Za rozhovor ďakuje Andrea Mikolášiková, preklad: Mário Kyseľ, titulna fotografia: www.fronda.pl  (http://www.fronda.pl/a/o-ksawery-knotz-dla-frondapl-dlaczego-coraz-wiecej-polakow-sie-rozwodzi,42827.html)