Jednota – najťažšia úloha manželstva

Pred oltárom kľačí pár manželov v strednom veku, s hlavami vzájomne opretými o seba. Sadnem si do lavice a chvíľu sa dívam. Kľačia nehybne, držia sa za ruky a hľadia jedným smerom – na vystavenú sviatosť oltárnu. Moje telo ma akosi samo donútilo pokľaknúť a chvíľu žasnúť. Dve sviatosti – sviatosť Eucharistie a sviatosť manželstva – jedna sa zrkadlí v druhej…

Sviatosť manželstva a Eucharistie majú čosi spoločné. Obe znázorňujú jednotu Krista a Cirkvi. Manželstvo je znakom tejto jednoty, v Eucharistii je táto jednota zhmotnená bytostne. A teda vždy, keď hľadíme na sviatosť manželstva – hľadíme na znak tejto jednoty, ktorá sa sprítomňuje v Eucharistii. A vždy, keď adorujeme sviatosť oltárnu, adorujeme model tejto jednoty. Tak Eucharistia ako i manželstvo učia nás veľkému tajomstvu jednoty.

„Byť jedným telom“

To „byť jedným telom“, ktoré počujeme pri sobáši, má hlboký význam. Mladým snúbencom nežne držiacim sa za ruky, ktorí žili svoj vzťah celý čas pred manželstvom v čistote, zaiste ako prvý napadne význam, pod ktorým možno vidieť manželský akt, ktorý biblický jazyk nazýva poznanie. V manželskom akte sa vyjadruje i potvrdzuje jednota manželov na všetkých úrovniach – vyjadrená v ich manželskej zmluve.

No byť jedným telom je i zadanie, úloha a výzva pre manželov – byť, stávať sa jedným telom na všetkých úrovniach – v uvažovaní, myšlienkach, citoch, v hospodárení, vo výchove detí.

Budovanie jednoty je najťažšou úlohou, ku ktorej sú manželia povolaní. Svedectvo manželov a ich lásky je autentické, keď je opreté o svedectvo ich jednoty. Ich láska bude ľuďmi zvonku posudzovaná vždy cez sito kvality ich jednoty. Kvalita ich lásky je podmienená kvalitou ich jednoty. Ak láska manželov nie je jednotná, obmedzuje sa i účinnosť ich svedectva. Manželia sú totiž účinným znakom (KKC 1617) vzťahu Krista a Cirkvi v tomto svete. Ak chýba jednota v porozumení, rozhodovaní, spoločnom smerovaní, v modlitbe, bude veľmi náročné vytvoriť jednotu tiel.

To „byť jedným telom“ však možno pochopiť ešte oveľa hlbšie. Telo je analógiou Cirkvi. Ak Kristus vo svojej veľkňazskej modlitbe (Jn 17) prosí za Cirkev, netúži po ničom inom, len aby bola jedným telom. Ak sa v Cirkvi modlíme za jej jednotu, prosíme, aby bola jedným telom, ktoré nemôže byť rozdelené. Aj rodina ako malá domáca cirkev je povolaná k tomu, aby bola jedným telom, znamením jednoty.

Jednota je to prvé, na čo útočí Nepriateľ 

Ak je jednota to najpodstatnejšie, čo hovorí o kvalite našej lásky, je logické, že bude aj prvým, na čo bude útočiť Nepriateľ. Na ňu bude vyvíjaný najväčší nátlak, lebo ona je verifikátorom dôveryhodnosti a pravdivosti lásky manželov. Diabolos je ten, ktorý rozdeľuje. Jeho úlohou je zdiskreditovať – a to práve nejednotou.

Potvrdzuje to skúsenosť bolestného rozdelenia Cirkvi – tajomného Kristovho tela (vyše 26 000 denominácií); skúsenosť nejednoty v rehoľných komunitách (Kto uverí ich službe, ak ako rehoľa nežijú jednotu?); skúsenosť nejednoty kňazov s biskupom; skúsenosť nejednoty manželov zvlášť v delikátnych momentoch (vtedy, keď sa jednota medzi manželmi má potvrdzovať a prehlbovať, je najviac skúšaná a napádaná); skúsenosť rodín (najväčšiu nejednotu zažívajú práve vtedy, keď ide o najdôležitejšie momenty – modlitba, rozprávka, nedeľa, Vianoce, dovolenka).

Eucharistia – liek každej nejednoty

Manželstvo a Eucharistia zvyknú mať spoločný prívlastok – sviatosť jednoty a lásky. Manželská jednota sa buduje a prehlbuje aj vďaka sviatosti jednoty – Eucharistii, ktorá nielen naznačuje, ale aj sprítomňuje jednotu. Manželia, ktorí pristupujú k Eucharistii, doslova čerpajú z najhlbšieho zdroja jednoty Ženícha a Nevesty. Vďaka prijímaniu Kristovho Tela sa môžu znovu stávať jedným telom. Ak je jednota manželov pokúšaná a napádaná, mali by sa oveľa viac sýtiť Eucharistiou, ktorá lieči každú formu nejednoty. Eucharistia ako sviatosť lásky pomáha i samotným manželom, aby aj ich sviatosť bola sviatosťou (čiže znakom) lásky. Tento účinný liek chráni sviatosť manželstva, pomáha manželom zvnútra k tomu, aby dokázali túto jednotu žiť, aby dokázali byť jedno tak, ako Kristus so svojou Cirkvou, aby dokázali darovať svoj život tak, ako Kristus darúva svoj život za svoju Nevestu. Rovnako je logické, že ak je táto jednota medzi manželmi narušená, je potrebné ju znova obnoviť zmierením medzi manželmi a sviatosťou zmierenia.

Eucharistia buduje (domácu) cirkev

Kristovo telo má aj ekleziologické dôsledky (dôsledky na Cirkev). „Ste tajomstvo, ktoré prijímate,“ hovorí sv. Augustín. Tým potvrdzuje, že účinok sv. prijímania nie je privátny, ale ekleziálny a že úlohou Eucharistie je budovať Cirkev. Naším Amen ako odpoveďou na prijaté Kristovo telo potvrdzujeme nielen živú vieru v Kristovo telo, ale i ochotu a vôľu budovať Cirkev – Kristovo telo.

Špecifickou úlohou manželov je budovať Kristovo telo zvlášť v ich domácej cirkvi. Každým Amen sa rozhodujú znova, aby boli jedno (Jn 17, 22). Eucharistia teda neprináša len privátny prospech pre hŕstku jednotlivcov so spoločným priezviskom, ale pretvára domácu cirkev postupne tak, aby sa stávala jedným telom.

Jednota domácej cirkvi je najkrajším svedectvom lásky pred svetom. Nech sú tak dokonale jedno, Otče, aby svet spoznal, že miluješ… (Porov. Jn 17, 23). V jednote malej cirkvi v dome má svet spoznať lásku Boha. V tom je sviatosť manželstva znakom i zadaním. Rodina ako bunka Kristovho tela, vďaka svojej láske prežívanej v jednote, ozdravuje telo – Cirkev – napádané rôznymi formami nejednoty a stáva sa pre ňu školou jednoty a lásky. Tak jednota Cirkvi ako aj  jednota kresťanov začína v jednote malej domácej cirkvi. Preto tá najväčšia misia manželov nespočíva v ich „aktivite“, ale v ich „pasivite“ – nie v tom, čo robia, ale v tom, čím sú – v ich bytí. Ak sú svedectvom jednoty, hovoria už dostatočne veľa.

Zdroj fotografie: www.pexels.com