Matka má na svoju rodinu veľký vplyv. Všetko, čo urobí, povie, ako sa zachová, má dopad na jej manžela a deti. Od jej rozhodnutí, slov a myšlienok sa často odvíja to, čo sa v jej rodine deje, aká je tam atmosféra, situácia, vzťahy. Paradoxom je, že sa musí vzdať svojich predstáv o tom, aké by to malo byť. V rozhovore s Janou Pajanovou, koordinátorkou Modlitieb matiek na Slovensku sa dozviete, akou veľkou pokladnicou milostí je pre manželov sviatosť manželstva a aké zásahy a zázraky koná Boh v živote veriacich matiek.
Čo robí mamu krásnou?
Krásna mama je tá, ktorá miluje svoje deti a je pri nich prítomná nielen telom, ale aj duchom. Vie objať, pohladiť, utíšiť. Drží sa viac svojej intuície, ako rád z internetu. Nepodceňuje problémy svojich detí a vie ich počúvať. Vie, že jej deti sú Božím darom. Od malička im ukazuje ich hranice, aby mohli byť slobodné, keď vyrastú. Vie vytušiť, čo je pre jej deti najlepšie. Odkrýva ich talenty a schopnosti. Vie povzbudiť, pochváliť, ale aj pokarhať. Požaduje od detí len to, čo vie, že už zvládnu. Krásna mama sa nesnaží byť dokonalá, vie, že aj ona má svoje hranice. Vie prijať to, že sa denne pomýli, padne, ale znova vstane, utrie slzy a usmeje sa, nevyčíta si neustále svoje pády. Vie sa svojim deťom ospravedlniť, keď niečo nezvládne. Krásna mama je Bohu vďačná za to, ako nádherne ju stvoril a je si vedomá, že Boh jej tak veľmi dôveroval, že jej zveril do opatery Jeho deti, preto nemá obavu denne ich odovzdávať Ježišovi a prosiť Máriu, aby jej pomáhala.
A čo jej na kráse uberá?
Mama by sa nemala stále ponáhľať a chcieť vyriešiť všetky veci, ktoré ani nie sú dôležité. Nemala by veľa telefonovať či surfovať na internete, neposielať deti k televízoru, alebo im nepúšťať nejakú hru na mobile, aby sa mohla venovať kamarátkam. Nemala by mať pocit, že má byť dokonalá a všetko musí stihnúť. Lebo iba jedna matka bola dokonalá – Panna Mária.
Matka ovplyvňuje atmosféru, situáciu, vzťahy… nielen v rodine
Čo je úlohou a poslaním matky v rodine?
Žena – matka je srdcom rodiny. My ženy, sme dostali neuveriteľné vybavenie pre toto naše poslanie. Všetko, čo urobíme, čo povieme, ako sa zachováme, má dopad na nášho manžela a deti. Od našich rozhodnutí, slov a myšlienok sa často odvíja to, čo sa v rodine deje. Máme dar priniesť pokoj a nádej, ale dokážeme zasiať aj hnev a nedorozumenie. Poslaním matky je zjaviť Božiu lásku svojmu manželovi, svojim deťom, celej svojej rodine. Nie je to ale vždy ľahké. Neviem, ako to zvládajú v neveriacich rodinách, ale ja si uvedomujem, že bez Pána Boha by som to vôbec nezvládla. Celé dlhé roky manželstva som bola doslova zavesená na Božej Matke Márii. Jej som hovorila všetko a všetko s ňou riešila. Je veľmi potrebné prosiť o múdrosť a vyhýbať sa pasci sebaľútosti.
Sú životné situácie, keď matka musí čeliť veľkému napätiu a na jej reakciu zostáva len niekoľko sekúnd. Existuje spôsob, ako si môže matka za každých okolností uchrániť svoj vnútorný pokoj v ťažkých situáciách?
Áno, je veľa situácií nepredvídateľných, ktoré matka musí riešiť v priebehu niekoľkých sekúnd. Zo skúseností viem, že v takýchto situáciách konáme vcelku veľmi dobre. Materinská intuícia a schopnosť obrániť svoje dieťa je taká silná, že niekedy sa samy čudujeme, ako dokážeme v okamihu vyriešiť situáciu ohrozenia nášho dieťaťa bez toho, aby sme sa na to špeciálne pripravovali. Myslím, že ochrániť si vnútorný pokoj, keď prežívame niečo ťažké, nie je celkom v našej moci. Ale slovíčko ďakujem, venované Bohu, nám v tom môže veľmi pomôcť. Toto slovo má v sebe moc odohnať zlé myšlienky, nasmerovať náš pohľad na dobré veci a upokojiť rozbúrenú hladinu nášho srdca. Stačí v ťažkej situácii začať hľadať vo svojom vnútri, za čo môžem v tejto chvíli ďakovať. Nemusí to nijako súvisieť s tým, čo prežívam. Ak nevieme v rýchlosti nič zachytiť, tak môžeme len opakovať: ďakujem, ďakujem, ďakujem. A príde nielen pokoj, ale aj svetlo, za čo naozaj môžeme ďakovať. Slovo ďakujem zmenší veľkosť bremena, ktoré nás momentálne ťaží, a dá nám možnosť sa nadýchnuť.
Aké najčastejšie problémy musí riešiť matka?
Mamy sa denne podieľajú na riešení prežívania problémov svojich detí, a to už od narodenia, ako bolesti bruška, zúbkov, starosti o školu, učenie, problémy so zamestnaním, problémy v nových mladých rodinách… To všetko musia mamy zvládať. Veľmi im v tom pomáha denná modlitba odovzdávania. V každej chvíli môže mama v duchu odovzdať svoje dieťa do Ježišových rúk a prosiť o Jeho riešenie situácie, v ktorej sa nachádza. Toto je tak veľmi dôležité, ako keď veľmi unavená mama stretne niekoho, kto jej pomôže s ťažkým nákupom. Mnohé mamy sa boja, keď ich deti začínajú chodiť po vonku v noci. Je to veľká úzkosť, kde sú a či sa vrátia domov v poriadku. Naozaj stačí krátka úprimná modlitba odovzdania dieťaťa Ježišovi a mama môže ísť pokojne spať. Je dobré modliť sa i za kamarátov našich detí a pravidelne odovzdávať naše deti do Ježišových rúk. To je pre ne to najbezpečnejšie miesto, veď Ježiš miluje naše deti viac ako my.
Nakoľko by sa matka mala riadiť svojou intuíciou?
Myslím, že matkám najviac pomáha ich intuícia. Je to zmysel, ktorý dostali od Pána Boha ku každému dieťaťu osobitne. A tiež je veľkou pomocou opora u manžela. V tejto dobe sa mamičky, žiaľ, viac spoliehajú na to, čo nájdu na internete, ako na svoju intuíciu. A tam nájdu aj veci, ktoré im vôbec nemusia pomôcť. Mamičky, ktoré sa modlia v spoločenstve Modlitby matiek, hovoria, že im najviac pomáha, keď môžu každý problém s dôverou odovzdať do rúk Pána Ježiša.
A keď oporu u manžela nemajú, kde majú hľadať pomoc?
Áno, mnohé mamy, žiaľ, nemajú oporu u svojho manžela. Zo skúseností viem, že je dobré, ak ju hľadajú u Pána Ježiša alebo u sv. Jozefa. Teda u niekoho v nebi, kto im môže pomôcť a dobre zastúpiť manžela a otca v oblasti, v ktorej sa naňho nemôžu spoľahnúť. Napríklad, keď manžel nie je veriaci. „Ďakujem ti, drahý Pane, za tvoju neustálu starostlivosť. Ty poznáš moje potreby skôr, ako si ich uvedomím. Prosím ťa, daj mi milosť, aby som ti dôverovala a spoliehala sa vo všetkom na teba. Amen.“ Poznám jedno veľmi ťažké manželstvo. Majú veľa detí. Keď dorastali, tak mama v modlitbe prosila Pána Ježiša, aby sa ujal zvlášť chlapcov, aby On sám bol ich otcom, sprievodcom, ochrancom, príkladom. A naozaj z tých detí vyrástli obdivuhodní mladí ľudia a absenciu otca vo viere v ich konaní nebadať. Sami sú dnes dobrými veriacimi mamami a otcami.
Sú chvíle, keď je lepšie, keď sa matka drží v ústraní – niekedy pre dobro druhých, niekedy pre vlastné. Kedy je lepšie, keď si matka drží odstup?
Odstup a mlčanie, respektíve tichá modlitba, sú veľmi dôležité, zvlášť pri výmene názorov otcov a detí. Nie vždy súhlasíme s názorom alebo postojom otca, ale je dobré nechať, nech si to doriešia medzi sebou. Ak treba, potom to rozobrať s manželom medzi štyrmi očami. Podobne to platí aj o učiteľoch. Mali by sme byť veľmi opatrné, aby sme pred našimi deťmi nepodrývali autoritu učiteľov našich detí. Myslím, že tým podrývame aj autoritu nás samých.
Čo považujete za „záchranné koleso“ pre dnešné uponáhľané mladé mamičky?
Myslím, že záchranným kolesom pre mladú generáciu mamičiek je modlitba. Stačí pár minút, ale každý deň. Každé ráno pri prebudení môžeme povedať Pánovi svoje „Fiat“. A nemusíme sa obávať toho, čo príde, lebo na všetko dostaneme silu, aby sme to uniesli. Je tiež veľmi dôležité svätiť nedeľu, keď naozaj vypneme a oddychujeme vo vedomí, že ten deň patrí Pánovi. Tak ako nemôžeme žiť bez vzduchu a vody, tak nemôžeme spokojne žiť bez modlitby. Mamičky môžu namietať, že nemajú čas na to, aby sa venovali v tichu Pánovi. Spomínam si, že sa raz prišli sťažovať matke Tereze jej sestry, že majú málo času a nemôžu ísť na povinnú hodinovú adoráciu. Ona im povedala:„Ak máte málo času, tak oddnes budeme adorovať nie jednu hodinu, ale dve.“ Z osobnej skúsenosti viem, že čas, ktorý strávim pri adorácii, mi Pán daruje mnohonásobne. Čas s Pánom môže mať u mladých mamičiek mnoho podôb. Pamätám si, že na začiatku Modlitieb matiek jedna mladá mama z Anglicka napísala krásnu pieseň. Slová dostala, keď umývala dlážku, a melódiu pri žehlení. Dnes je to pieseň, ktorú si spievajú mamy na celom svete a volá sa: Raduj sa z daru materstva, raduj sa z daru lásky.
Matka ovplyvňuje atmosféru, situáciu, vzťahy… nielen v rodine
Pre mnohé mamičky je ťažké vzdať sa tej typicky materskej kontroly a svojich predstáv, ako presne by to malo v rodine byť a fungovať. Ako sa vám podarilo dosiahnuť takýto stav odovzdanosti života do Ježišových rúk?
Je naozaj ťažké vzdať sa svojich predstáv a vzdať sa svojej istoty, že mám všetko pod kontrolou. Keď sú deti maličké, tak je veľmi dôležité, aby sme mali všetko pod kontrolou. Ale ako rastú, tá kontrola je nám akoby odnímaná. Máme jej stále menej. A keď vyrastú a odídu, tak ju už nemáme. Ale nikdy nestrácame možnosť modliť sa za naše deti a tak ich sprevádzať na ceste života. Modlitba mamy má obrovskú moc. Páter Vella nám to na seminároch vždy veľmi zdôrazňoval. Vzdať sa svojich predstáv o živote svojich detí je práca na celý život. Myslím, že sa to nedá naučiť. Dá sa to len učiť. Je to škola pokory, bezpodmienečnej lásky a prijatia seba a našich detí takých, aké sú. V Modlitbách matieksa každý týždeň už 25 rokov modlím: „Duchu Svätý, odním od nás naše myšlienky a nahraď ich tvojimi“, a nie raz ešte aj teraz musím rozlišovať, či to, čo robím a hovorím, zase nie je len o mojich predstavách.
A ako sa to prejavuje v praxi bežného života a v ťažkých situáciách?
So zatajeným dychom spomínam, ešte aj teraz, po mnohých rokoch, na chvíľu v nemocnici v Bratislave na Antolskej, keď môjmu synovi robili CT vyšetrenie z dôvodu diagnostikovanej recidívy zhubného nádoru, ktorý mu vybrali sedem rokov predtým, ako dvojročnému. Sedela som v miestnosti, kde som ho pripravila na vyšetrenie. Počas vyšetrenia som sa kŕčovito držala operadiel stoličky a neustále som opakovala: Dôverujem ti, Pane. Nech sa stane tvoja vôľa… Dokola stále to isté, niekoľko dlhých, pre mňa nekonečných minút. Potom sa otvorili dvere a povedali, že si môžem syna zobrať. Prišli tam všetci lekári, bolo ich asi šesť, neviem, odkiaľ sa tam zobrali. Najvyšší z nich mi povedal: „Pani Pajanová, mám pre vás dobrú správu, naša diagnóza sa nepotvrdila. Nie je to recidíva. Je to len zdvojená oblička.“ Zdalo sa mi, že snívam. Slzy zmáčali nielen moju tvár, ale i srdce. Myslím, že Pán nás skúša, aby nás očistil a uzdravil.
Aká je podľa vás ideálna kresťanská rodinná výchova, ktorá nevzbudzuje u členov rodiny odpor, ale ani nepodporuje ľahostajnosť voči viere a Cirkvi?
Dobrá kresťanská rodinná výchova je podľa mňa príklad vzájomnej lásky a úcty rodičov, starých rodičov. To nemôže v plnej miere nahradiť nič. Ak malé deti vidia svojich rodičov kľačať a spolu sa modliť, je to dar, ktorý im navždy zostane v srdci. Aj keby odišli z cesty viery, vždy je nádej, že sa k nej raz vrátia, lebo to majú zapísané vo svojom srdci ako dobrú správu. Ak sa v rodine hovorí s úctou o kňazoch a Cirkvi, tak deti väčšinou nemajú s tým problém.
Poznám rodiny, kde sa spolu rodičia modlili a deti, keď vyrástli, úplne odišli od Pána. Poznám aj také rodiny, kde sa spolu nemodlili a deti, keď vyrástli, sa dostali k Pánu Bohu cez svojich kamarátov. Vďaka Pánu Bohu máme aj rodiny, kde sa manželia, ale aj celá rodina modlili spolu, aj modlia a všetky deti sú veriace a nasledujú príklad svojich rodičov, starých rodičov. Spomínam si na svedectvo jednej mamy, ktorej syn drogoval a prežívala s ním veľmi ťažký čas. Každý deň, keď prišiel domov a zaspal, išla do jeho izby a na kolenách sa modlila pri ňom ruženec. Trvalo to dosť dlho, ale nakoniec tento syn prestal brať drogy a celkom sa obrátil. Znovu začal chodiť do kostola a stal sa z neho dobrý veriaci manžel a otec rodiny.
Na čo manželia vo svojom vzťahu zabúdajú?
Myslím, že na sviatosť manželstva. Sviatosť manželstva je pokladnica milostí, ktorú dostali všetci manželia, ktorí majú sviatostné manželstvo. Z nej sa dá čerpať len vtedy, keď manželia pri prežívaní spoločného času pozvú Pána Ježiša, aby dal v ich vzťahu do poriadku to, čo oni pokazili – môže to byť pri káve, pri jedle, pri prechádzke, pri intímnom darovaní sa. A stačí, keď to urobí jeden z nich. Ten druhý o tom nemusí nič vedieť. Dobrá rodina je darom od Pána a požehnaním života predchádzajúcich pokolení.
Keďže nie je v silách matky meniť iných, cesta k zlepšeniu vzťahov v rodine ide jedine cez jej vlastné uzdravenie
Čo by podľa vás pomohlo rodinám k upevneniu vzájomnej lásky?
Podľa mňa k upevneniu vzájomnej lásky môže pomôcť uzdravenie našej duše, srdca pri adorácii Eucharistie. Raz mi povedala jedna psychologička, že ľudia sa hľadajú podľa toho, aké majú zranenia. Tým sú si najbližší. Ale po zaľúbení prichádza tvrdá realita života a práve tieto zranenia manželov od seba oddeľujú. Ak si uvedomím, že môj manžel je zranený podobne ako ja, tak cesta k zlepšeniu nášho vzťahu ide jedine cez moje uzdravenie. Nie je v mojich silách meniť manžela, ale vždy môžem poprosiť Pána Ježiša, aby uzdravil mňa. Rany, ktoré máme na srdci, sú akoby štuple, ktoré nedovoľujú prúdiť láske, ktorá je hlboko v našich srdciach. A cez uzdravenie týchto rán, začína prúdiť do našich vzťahov, rodín láska.
Ing. Jana Pajanová je absolventkou elektrotechnickej fakulty SVŠT, manželkou svojho spolužiaka, matkou šiestich detí. Je národnou koordinátorkou Modlitieb matiek. Modlitbové spoločenstvo vzniklo v Anglicku v roku 1995, je rozšírené v 130 krajinách sveta. Na Slovensku pôsobí od roku 1996. Súčasťou komunity Útecha – Solace Community sú okrem Modlitieb matiek spoločenstvá Modlitby otcov a Deti viery.
