Z pôstu sú zrodení proroci, pôst posilňuje mocných, dáva múdrosť zákonodarcom. Pôst je ochrancom duše, vytrvalý spoločník pre telo, zbraň pre bohatierov, a telocvičňa pre športovcov. Pôst odpudzuje pokušenia, požehnáva k nábožnosti; je priateľom bdelosti a pôvodcom cudnosti. Vo vojne bojuje statočne, v pokoji učí pokoj. – Sv. Bazil Veľký
Zápasíte s hriechom? Mám na mysli hriech, ktorého sa akosi nedokážete zbaviť; hriech, ktorý vás neustále udržiava v stave viny a zúfalstva. Modlíte sa, pravidelne pristupujete k sviatostiam, ale akosi sa nedokážete vymaniť z jeho područia.
Každý z nás si tým prešiel, alebo prechádza – takéto boje sú neoddeliteľnou súčasťou duchovného prežívania. Ale možno to tak nemusí byť.
Dnes by som vám chcel predstaviť veľmi mocnú, no zároveň veľmi podceňovanú zbraň z duchovného arzenálu: pôst.
Ak chcete vzpružiť svoj duchovný život, ak chcete zabiť hriech, ktorý vás má v otroctve, ak chcete rásť v spoločenstve s Bohom, siahnite po svätej zbrani pôstu. Lebo ako hovorí Ježiš, sú démoni, ktorí „nemôžu byť vyhnaní ničím iným ako modlitbou a pôstom“.
Preskúmajme tento mocný nástroj a jeho účinky v duchovnom živote.
Čo je zmyslom pôstu?
Od svojich počiatkov Cirkev učila o potrebe askézy v živote každého kresťana. Presne tak – askéza totiž nie je výsadou mníchov a kňazov, ale aj laikov. Čo teda myslíme pod askézou? Pre naše účely môžeme askézu voľne definovať ako sebazapieranie s konečným cieľom sebaovládania. A toto sebazapieranie sa najčastejšie uskutočňuje, ako ste iste uhádli, formou pôstu.
Askéza je nevyhnutná pre každého, kvôli našim vášňam – intenzívnym telesným túžbam – ktoré sú niekedy označované aj ako žiadostivosť. Skúsenosť nás učí, že tieto túžby nás často ovládajú spôsobom, ktorý môžeme len ťažko kontrolovať. Svätý Pavol nám hovorí, že „žiadosti ducha a žiadosti tela si navzájom odporujú“. Táto vojna je taká náročná, že naše vášne nás často vedú k tomu, čo nechceme robiť, a zajedno s Pavlom hovoríme: „Ani nechápem, čo robím, lebo nerobím to, čo chcem, ale robím to, čo nenávidím“.
Pamätajme, že žiadosti tela nie sú nevyhnutne zlé, ale pre našu hriešnu prirodzenosť sa dostávajú spod kontroly a chcú nás ovládať. Ak im nevenujeme pozornosť, naše vášne nás môžu doviesť k správaniu, ktoré je deštruktívne pre dušu – ako obžerstvo, nenávisť, neusporiadané sexuálne správanie alebo závislosti každého druhu. Ich nadvláda nás napokon môže priviesť až do pekla. „Hriešne vášne . . . prinášali ovocie smrti,“ hovorí svätý Pavol.
Keď čelíme realite našich vášní, ľahko strácame odvahu a myslíme si, že ich nikdy nebudeme môcť prekonať. Nariekame: „Ja nešťastný človek! Kto ma vyslobodí z tohto tela smrti?“
Našťastie, takto náš príbeh nekončí, nie sme zanechaní napospas ako bezmocní otroci žiadostivosti. „Veď zákon Ducha, ktorý dáva život v Kristovi Ježišovi, oslobodil ťa od zákona hriechu a smrti.“
Milosťou Božou a zotrvávaním v novom živote, ktorý pre nás vykúpil Ježiš Kristus, môžeme prekonať a podmaniť si naše vášne. Môžeme žiť ako Božie deti, slobodní od zákona hriechu, ktorý vedie do záhuby.
Ako dosiahnuť takúto slobodu? Opäť, svätý Pavol učí:
„A tak, bratia, sme dlžníkmi, ale nie telu, aby sme museli žiť podľa tela. Lebo ak budete žiť podľa tela, zomriete. Ale ak Duchom umŕtvujete skutky tela, budete žiť.“
„Tí, čo patria Kristovi Ježišovi, ukrižovali telo s vášňami a žiadosťami.“
„Ale (ja) krotím svoje telo a podrobujem si ho.“
Inak povedané, slobodnými od vášní sa staneme tým, že ich budeme umŕtvovať, necháme ich odumrieť, mocou milosťou posilnenej askézy, konkrétne pôstom. Pôst nám pomáha skrotiť divokého žrebca, naše telo, a priviesť ho pod uzdu sebaovládania.
Vo svojej apoštolskej konštitúcii o pokání, Painitemini, pápež Pavol VI. vysvetľuje túto myšlienku jasne:
Cvičenie telesného umŕtvovania – celkom vzdialené ľahostajnosti – neznamená odsúdenie tela, ako ráčia predpokladať niektorí Boží synovia. Naopak, umŕtvovanie má za cieľ oslobodiť človeka, ktorý je pre žiadostivosť spútaný svojimi vlastnými zmyslami. „Telesným pôstom“ človek znovu nadobúda silu a „rana na našej prirodzenej dôstojnosti spôsobená nestriedmosťou je vyliečená silou blahodarného odriekania“.
Ako sa postiť
Keď sme už rozobrali zmysel pôstu, pozrime sa bližšie na to, ako ho môžeme zabudovať do svojho každodenného života.
- Začnite základnými vecami – Prvým krokom pri postení sa je poslúchanie zákonov Cirkvi, teda dodržiavanie pôstu na Popolcovú stredu a Veľký piatok, zdržiavanie sa od mäsitého pokrmu v piatky a dodržiavanie eucharistického pôstu (t.j. nejesť a nepiť hodinu pred svätým prijímaním).
Čo sa týka piatkového pôstu od mäsitého pokrmu, je pravdou, že sa tento pôst môže nahradiť iným skutkom sebazaprenia, ale nejaká forma pokánia je stále potrebná. Prečo namiesto vymýšľania nového pôstu neostať pri tom, čo katolíci dodržiavali oddávna? Zdržiavajme sa od mäsa v piatok. Máme na to dobrý dôvod.
Postiť sa dva dni v roku a zdržiavať sa mäsitého pokrmu v piatok je neuveriteľne jednoduché. Za starých čias bol pôst vyžadovaný každý pracovný deň počas štyridsať-dňového pôstneho obdobia. A dokonca boli aj časy, keď pôst vyžadoval zdržiavanie sa od všetkých mliečnych výrobkov. Aj počas liturgického roka bolo ešte množstvo dní, keď sa vyžadoval pôst a sebazapieranie. Dnes je to pre nás oveľa jednoduchšie, ako v ktorejkoľvek inej etape v histórii Katolíckej cirkvi. Začnime teda jednoducho: dodržiavajme cirkevné prikázania bez reptania a sťažovania sa.
- Urobte viac – Ako katolíci by sme nikdy nemali byť spokojní s úplným minimom. Mali by sme sa neustále snažiť dosahovať hlbšie obrátenie. Sv. František Saleský nám v tejto veci dáva užitočnú radu:
Ak ste schopní pôstu, urobíte dobre, ak budete dodržiavať aj niekoľko dní nad rámec toho, čo určuje Cirkev, pretože okrem bežného účinku pôstu, akým je pozdvihnutie mysle, podriaďovanie tela, upevňovanie dobra a dosahovanie nebeskej odmeny nám pôst umožňuje mať pod kontrolou našu nenásytnosť a zmyselné túžby, čím sa celé telo podriaďuje zákonu Ducha; a hoci nie sme schopní urobiť príliš mnoho, nepriateľ stojí vo väčšej úcte pred tými, o ktorých vie, že sa dokážu postiť.
Podľa toho teda, keď už dodržiavame prikázania Cirkvi, pokračujme na tomto základe a pridajme aj pôst iného druhu. Tu je niekoľko príkladov:
- Vynechajte jedno jedlo týždenne, napríklad raňajky alebo obed. Podľa tradície je pôstnym dňom okrem piatku aj streda – možno je dobre začať práve tu.
- Odopierajte si sladkosti v určených dňoch. Beztak jeme priveľa cukru.
- Vynechajte zo svojho jedla soľ.
- Odoprite si sladené bublinkové nápoje – nie sú pre vás dobré.
- Keď jete vonku, odoprite si alkohol.
- Medzi hlavnými jedlami dňa nejedzte nič. Znie to jednoducho, ale väčšina z nás si počas dňa pochutnáva viac ako si uvedomujeme.
- Skúste sa postiť v inej oblasti ako jedlo – napríklad strávte jeden deň v týždni bez technológii.
- Úplný pôst jeden deň v týždni (t.j. dovoliť si iba jedno hlavné a dve menšie jedlá).
- Pite len vodu.
Samozrejme, nie je nutné, aby ste sa stále postili od všetkých týchto vecí. Najlepšie je stanoviť si dni pôstu, napríklad stredy a piatky, ako je spomenuté vyššie. Tento spôsob vám pomôže byť v pôste dôsledný.
- Zdržiavajte sa hriechu – Telesný pôst nemá zmysel, ak nie je spojený s duchovným odriekaním hriechu. Sv. Bazil nám dáva k pôstu nasledovné napomenutie:
Postime sa pôstom, ktorý je hodný a potešujúci pre nášho Pána. Skutočný pôst je posilnením proti hriechu, reči dáva striedmosť, zdržuje nás od hnevu, odďaľuje od nás vášne, ohovárania, falošnosť a klamstvo. Neprítomnosť týchto je skutočným pôstom.
- Modlite sa – V pôste nejde iba o silu vôle. Milosť je absolútne nevyhnutná. Pôst vzbudzuje modlitbu a modlitba vzbudzuje pôst. Jedno bez druhého slabne.
Keď sa postíte, aby ste porazili svoje vášne, modlite sa neustále, aby vašu dušu zaplavila Božia milosť, proste o cnosti, v ktorých potrebujete rásť, a pýtajte si silu potrebnú pre váš duchovný boj.
- Vyvarujte sa pýchy – S každým druhom pokánia, sebadisciplíny či pôstu prichádza pokušenie k pýche. Čelíme nebezpečenstvu toho, že uveríme, že sme lepší ako iní, pretože sa postíme, alebo že nám samotný pôst stačí k spáse. Ale pôst sám osebe nikdy nie je cieľom, ani nás nerobí dokonalejšími či duchovnejšími než ostatných. Naopak, pôst je našou pomocou, nástrojom pre naše sebazdokonaľovanie, založené na čistej, sebadarujúcej láske k Bohu a k blížnemu.
„Daj si pozor, keď začneš umŕtvovať svoje telo sebazapieraním a pôstom,“ hovorí sv. Hieronym, „aby si nepovažoval samého seba za dokonalého a svätého; lebo dokonalosť nespočíva v tejto čnosti. Pôst je iba pomocou; dispozíciou; príhodným prostriedkom k dosahovaniu skutočnej dokonalosti.“
Záver
Ak budeme odmietať pôst, náš duchovný život bude vždy podpriemerný. Budeme prislabí v boji proti našim vášňam, ľahko sa poddáme pokušeniu a nikdy naozaj neprekonáme našu vrodenú sebeckosť a pôžitkárstvo.
Ako ľudia by sme mali túžiť po sebaupevňovaní, po tom, aby sme boli najlepší, akí môžeme byť. Mali by sme sa trénovať, aby sme v duchovnom boji boli čo najsilnejší, a tak mohli odolať pokušeniam nepriateľa. Niet lepšieho spôsobu, ako tento duchovný tréning začať, než je pôst.
http://www.catholicgentleman.net/2014/04/spiritual-weapons-fasting/
Preklad: Lucia Hrabovcová, foto: fancycrave.com
