Podľa uznávaného psychológa Martina Seligmana sú hádky a rozvod rodičov príčinou dlhodobých depresií u detí. Podľa výskumov sú tieto deti smutnejšie, viac v triede hnevajú, sú menej energické a sebaisté, bývajú chorľavejšie a sú ustrašené. Je veľmi pravdepodobné, že hádky rodičov a následný rozchod trvalo poznačia psychiku dieťaťa.
Nemožno nikoho súdiť, niekedy je rozvod skutočne jediným možným riešením patologickej situácie. V každom prípade, rodičia sú kľúčovými hráčmi, ktorí majú v rukách to, aby trauma odlúčenia alebo rozvodu rodičov bola pre deti čo najmenšia.
Tu je niekoľko tipov, ktoré by rozvádzajúcim sa rodičom mohli pomôcť:
- Väčšina detí spočiatku prechádza štádiom popierania. Veria, že odlúčenie rodičov je dočasné, rodičia sa určite dajú znovu dokopy. Často aj roky po rozvode deti snívajú o tom, že budú opäť všetci spolu. Toto býva dôvodom, pre ktorý sa snažia zabrániť tomu, aby si rodičia nachádzali iných partnerov.
- Dovoľte deťom smútiť. Deti nevedia komunikovať smútok rovnakým spôsobom ako dospelí. Ich smútok sa potom prejavuje ako vzbura, hnev, frustrácia alebo depresia.
- Nemeňte celý ich život, nerobte zmeny, ktoré nie sú nevyhnutné. Toto zahŕňa sťahovanie, prestúpenie do novej školy, zmenu cirkevného spoločenstva, priateľov atď.
- Detí emocionálne zraňuje, ak ich rodičia zneužívajú ako špehov, mediátorov alebo udavačov. Cítia sa ako medzi dvoma mlynskými kameňmi, sú v situácii, ktorá nemá dobré východisko.
- Dovoľte deťom ľúbiť druhého rodiča aj jeho rodinu. Ony sa so svojou mamou/svojim otcom nerozviedli. Kto sa rozviedol, ste vy.
- Nikdy neklamte. Veku primeraným spôsobom a bez zbytočných detailov hovorte len pravdu. Prvý dôvod, pre ktorý sa deti obviňujú z rozvodu svojich rodičov je ten, že sa im nehovorila pravda.
- Keď jeden z manželov zhadzuje, kritizuje a naváža sa do svojho manželského partnera, môže to emocionálne narušiť pocit vnímania vlastnej hodnoty u dieťaťa. „Ak je môj otec taký naničhodný, potom som taký určite aj ja.“ „ Ak je moja mama prelietavá, určite sa takou stanem raz aj ja.“
- Najlepšie sa vodí po rozvode tým deťom, ktoré majú silný vzťah s obidvoma rodičmi. Preto mu neodopierajte styk s druhým rodičom, pokiaľ nie je v rukách toho druhého zanedbávané alebo v ohrození.
- Vyčkajte, kým začnete nový vzťah, aj v prípade, že vaše manželstvo bolo anulované. Deti nevidia váš nový objekt záujmu ako vítanú pridanú hodnotu pre vašu rodinu. Skôr sa obávajú, že im cudzia osoba milovaného rodiča vezme. Tlak nevlastných detí je veľmi častým dôvodom nefungovania druhých manželstiev.
- Ak vidíte, že dieťa váš rozchod prežíva ťažko, ak má nejaké psychosomatické problémy, je dobré vyhľadať odbornú psychologickú pomoc.
Rozvod je smrť. S priestorom pre smútok, odbornou pomocou a vierou v Ježiša Krista sa dokážu deti z rozvedených rodín ako-tak spamätať. Čo potrebujú, je milujúci, stabilný rodič ochotný spomaliť, počúvať rady a robiť kroky, ktoré dieťaťu pomôžu otriasť sa a žiť radostný život.
Spracované podľa:
Seligman, Martin, E. P.: Naučený optimizmus, Nakladatelství Pavel Dobrovský, Praha 2013.
