Dôslednosť vo výchove je fenomén tak zaujímavý, že je to jedna z tých tém, o ktorej prakticky všetci tvrdia s pozoruhodnou zhodou: „Dôslednosť vo výchove je nevyhnutná!” A čo viac, mnohokrát počujeme, že byť dôsledný nevyžaduje od nás žiadne mimoriadne schopnosti, nie je to žiadna „veľká veda”.
Výchova – proces riadený rodičmi
Dôslednosť alebo jej nedostatok majú zásadný význam pre našu rodičovskú autoritu a autorita je dôležitým prvkom, ktorý prakticky vytvára správny vzťah medzi rodičom a dieťaťom, bez ktorého by bol celý proces výchovy nemožný. Výchova nie je postavená ani na príkazoch a ich kontrole, ani na pasívnom pozorovaní procesu samo-vývoja dieťaťa. Je to proces, za ktorý nesú zodpovednosť rodičia a aj ho riadia, ale ktorý tiež berie do úvahy subjektivitu dieťaťa a fakt, že má svoju vlastnú osobnosť.
Trvať na tom, čo sa povedalo
Často sa stáva, že rodičia rezignujú na rôzne požiadavky voči svojim deťom jednoducho preto, že v danom momente sa im nechce za ne bojovať. Alebo sa tiež hlbšie nezamyslia nad tým, čo a z akého dôvodu sú povinní požadovať od svojho dieťaťa, a preto často menia svoje názory. Veľakrát sú navyše presvedčení, že sa jedná „len“ o drobnosti, ktoré nemajú vplyv na celkovú výchovu. Aký význam môže mať to, keď odpustíme predtým uložený trest, napr. v podobe zákazu pozerania televízie, pod tlakom prosieb a sľubov dieťaťa? Môžeme sa domnievať, že potom sa už nikdy nedopustí priestupku, za ktorý mu bol tento trest uložený? Rezignácia na uložený trest alebo jeho zníženie je rovnaká ako nerealistické hrozby, ale na druhej strane, nedodržanie sľubov, ktoré sme deťom dali, rovnako spôsobujú, že naša autorita klesá závratným tempom.
Autorita sa nerodí s dieťaťom, musí sa budovať
Mnohí dospelí považujú autoritu za čosi, na čo majú jednoznačný nárok už zo samotného titulu, že sú rodičmi. Avšak, tento druh autority funguje iba v prvých rokoch života dieťaťa. Potom jeho sila bude nevyhnutne klesať a v istom momente už nebude stačiť vydávať dieťaťu iba príkazy. Musíme v čoraz väčšej miere vedieť zdôvodniť naše požiadavky – s prihliadnutím k slobode dieťaťa – a budovať taký typ autority, úroveň ktorej závisí od nás a ktorý sa nemusí nevyhnutne znižovať priamo úmerne tomu, ako naše deti dorastajú. Takáto autorita je niekedy označovaná aj ako autorita prestíže. Je postavená na tom, že deti vnímajú svojich rodičov ako ľudí s pevnými hodnotami, dôveryhodných a vnútorne konzistentných.
V detstve – základy pre ďalší život
Nepochybne, najväčším rizikom v tejto oblasti je fakt, že sa zabúda na to, že hoci najväčšie problémy ohľadne akceptovania rodičovskej autority sú počas dospievania, jej budovanie musí začať už od prvých rokov života dieťaťa. V období prvých rokov dieťaťa je veľmi veľa príležitostí pre budovanie (alebo búranie) rodičovskej autority. Predstavte si napríklad, že požiadame po dokončení hry dieťa upratať kocky, ale ono má práve úplne iné plány a z tohto dôvodu situácia prerastie do konfrontácie. Stane sa to akurát vtedy, keď sa unavený vrátime z práce a najradšej by sme sa vyhli tomuto boju. Ak napriek našej únave nerezignujeme na našu požiadavku a v pokoji prinútime dieťa k poslušnosti, získame síce malé, ale veľmi cenné víťazstvo, ktoré bude malou tehličkou do budovy našej rodičovskej autority.
Ak sa naopak zachováme ináč, potom naša autorita slabne a dieťa si postupne zvyká na to, že môže byť neposlušné bez akýchkoľvek následkov. Týmto spôsobom síce naozaj získava chvíľkový a iluzórny pocit slobody, ale zároveň stále viac a viac stráca, pretože rodičia prestávajú byť pre neho silný a jednoznačný oporný bod. Ako bude vyzerať výsledok takejto výchovy o niekoľko rokov? Ak mladé dievča, napriek protestom svojich rodičov, pôjde na niekoľkodňový výlet s partiou, ku ktorej jej rodičia nemajú dôveru, nestane sa to preto, že „v tomto veku sú všetky deti neposlušné“, ale preto, že rodičia zanedbali budovanie svojej autority v prvých rokoch jej života.
Preklad: Andrej Burianek,
Zdroj fotografia: www.pixabay.com
