Odlúčenie a rozvod sú chúlostivé, nepríjemné a náročné pre všetkých, ktorých sa dotknú. Keď sa niečo také stane niekomu z našich blízkych – napríklad členom rodiny, alebo priateľom – môže to byť náročné aj pre nás, hoci, samozrejme, ani zďaleka nie tak traumatické ako pre nich. Často je pre nás zložité zaujať postoj, vedieť čo povedať či urobiť, aby sme im pomohli. Tu je niekoľko odporúčaní:
Nesúďme
Nepoznáme všetky detaily toho, čo sa medzi manželmi odohralo a čo ich viedlo k rozchodu. Nie je to jednoduché rozhodnutie a môžeme si byť istí, že ho neurobili ľahko. Hoci sa niekedy navonok nezdá, že dôvody na rozchod boli dostatočné na to, aby bol oprávnený, tí z nás, ktorí majú skúsenosti so sprevádzaním manželských párov v kríze, vedia, že veci takmer nikdy nie sú také, ako vyzerajú. Okrem toho, čo sa nemusí zdať dostatočne vážne pre jedného, môže byť neprekonateľným problémom pre niekoho, kto už bol dotlačený k svojim limitom.
Takže nesúďme a nekritizujme, nezačnime škatuľkovať či nálepkovať ľudí. Nikdy nepoznáme skutočné dôvody odlúčenia či rozvodu. Pre nás je veľmi jednoduché odsúdiť ich konanie ako trestuhodné, ale pritom mohlo byť prijaté v dobrom svedomí, v súlade s učením Cirkvi (KKC 2383).
Buďme k dispozícii
Keď sa rozpadne manželstvo, dvojica zrazu čelí skutočnosti, že ich plán stráviť spoločne celý zvyšok života zlyhal. Nie je jednoduché to prijať a ľudia, ktorí sú v tejto situácii, potrebujú prejsť smútočným procesom: prijať realitu odlúčenia, prispôsobiť sa zmene svojich životných plánov a čeliť budúcnosti v nových, odlišných podmienkach. Nič z tohto nie je jednoduché a je to ešte ťažšie, keď nie ste obklopení ľuďmi, ktorí vás majú radi. Preto im musíme byť k dispozícii ako opora. Musíme byť taktní a citliví k ich pocitom, musíme ich počúvať a byť ohľaduplní, chápaví pre ich reakcie (slzy, hnev, protest, depresia…), aby sme im mohli pomôcť prejsť týmto procesom čo najzdravším spôsobom.
Nelejme olej do ohňa
Všetci členovia rodiny trpia, keď sa dvojica rozíde. Vtedy však nie je vhodná chvíľa na to, aby sme ich kritizovali, alebo im to vyčítali, alebo hovorili veci ako – Ja som ti to vravel! Ak existovali dôvody, pre ktoré sme ich mohli varovať, že veci nepôjdu hladko, mali sme možnosť ponúknuť im svoju pomoc pred rozchodom, ale teraz už im to nepomôže. Namiesto toho, aby sme pridávali ďalšie zranenie, pomôžme im rozpoznať a uzdraviť ich rany.
Pomôžme im v ich úlohe rodičov
Hoci sa dvojica rozišla, ich úloha ako rodičov sa neskončila. Môžeme im pomôcť nestratiť z očí skutočnosť, že ich deti ich potrebujú oboch, a že potrebujú, aby vychádzali. Preto by sme ich mali podporiť v tom, aby sa navzájom nekritizovali a neobviňovali, obzvlášť pred svojimi deťmi. Naopak, mali by sme im pomôcť, aby mali čo najlepší (alebo aspoň čo najmenej zlý) možný vzťah, pre dobro ich detí.
Ponúknime pomoc, ak ju potrebujú
Rozdeliť dva životy, ktoré boli zjednotené, je bolestivý a komplikovaný proces – iste sú v ňom príležitosti, v ktorých môžeme ponúknuť našu podporu, či už praktickú alebo emocionálnu. Možno budú potrebovať pomoc so sťahovaním alebo so starostlivosťou o deti v určitých časoch, alebo iba niekoho, kto im ponúkne iný pohľad na veci.
Jedna forma podpory, ktorá sa im vždy zíde, je, samozrejme, modlitba. Dokonca, aj keď sa zdá, že manželstvo je nenávratne zničené, môžeme sa modliť a dúfať v uzmierenie a znovuzjednotenie. Ak to naozaj nie je možné, stále sa môžeme modliť, aby Boh pomohol rodine nájsť pokoj, uzdravenie a vzájomné odpustenie.
Všetko vyššie napísané sú spôsoby, akými môžeme pomôcť párom, ktoré prechádzajú odlukou alebo rozvodom. Musíme držať na pamäti, že najlepšie by pre nich bolo zmierenie – preto by sme sa mali vyhýbať ohováraniu ktorejkoľvek zo strán. Musíme si tiež pamätať, že ochrana záujmov tých najslabších, ktorých sa rozchod dotýka – detí – musí byť prioritou.
https://aleteia.org/2019/02/13/what-can-we-do-when-a-married-couple-we-know-breaks-up
Preklad: Lucia Hrabovcová
Zdroj fotografie:www.pixabay.com
