Manželstvo v kánonickom práve

Pavlovo privilégium pripúšťa za určitých špecifických podmienok rozlúčenie platného manželstva.

V prípade, že jeden z manželov zistí, že manželstvo, v ktorom žije, je neplatné, má dve možnosti, ako dať tento stav „do poriadku“. Samozrejme, všetko pod jednou podmienkou – že manželia chcú spolu zostať aj naďalej. V tejto situácií môžu využiť jeden z dvoch spôsobov jeho splatnenia – konvalidáciu (jednoduchá náprava) alebo sanáciu v koreni (základná náprava).

20. storočie je obdobím, v ktorom dochádza k najväčšiemu rozkvetu vied skúmajúcich duševný stav človeka. Tento fakt sa odzrkadlil aj v kánonickej iurisprudencii. Existuje totiž viacero psychických porúch, ktoré spôsobujú, že človek nie je schopný odovzdať platný manželský súhlas.

Konštitúcia Gaudium et spes definuje manželstvo ako spoločenstvo celého života. Snúbenci, ktorí sa chystajú zosobášiť, by mali najprv zvážiť, či sú ochotní vziať na seba záväzky, ktoré so sebou prináša manželstvo, tak ako ho chápe Cirkev. Ciele, ktoré napĺňa, a vlastnosti, ktoré ho charakterizujú, poukazujú na jeho poslanie a dôstojnosť. Manželstvo je totiž predovšetkým vznešeným a nenahraditeľným povolaním, v ktorom Boh ponúka človekovi spoluprácu na diele stvorenstva tým najužším spôsobom.

Manželstvo je obrazom lásky Krista a Cirkvi. Manželia sú povolaní prežívať toto tajomstvo v každodennosti svojho spolužitia. Avšak v dôsledku istých závažných okolností sa môže toto spolunažívanie stať nemožným. Vtedy prichádza na rad inštitút manželskej odluky (niekedy nazývanej aj rozluky). Čo presne manželská odluka je? Aké dôvody k nej môžu viesť? Akým spôsobom je možné o ňu požiadať?