Blogujúcaluca: Manželstvo

Už skoro tri roky dovolenkujem – na materskej.

Je to celkom makačka a ako mnohé iné mamy, aj ja veľakrát rozumy na nete nachádzam.

Čo sa detí týka, výber je parádny – pôrod, cvičenie, dojčenie, nosenie, výchova taká aj onaká, strava, pohyb, hračky… a k tomu x-sto fejsbukových skupín na všetky tie témy dokopy a aj na každú zvlášť. Kvalitu teraz riešiť nebudem, ale kvantita je obrovská.

Ja sama som asi cca v 15 matersko-rodičovských skupinách len na fejsbuku – napr. Kontaktní a vnímaví rodičia, Inšpiratívne mamy, Klub železných matiek, Akčné mamičky cestovateľky, Čo jedia zdravé deti, Radosť z vnímavého rodičovstva, Nosíme naše deti…

Rok predtým, ako som sa stala mamou, som sa vydávala. Čiže už 4 roky som manželka. Viete, v koľkých manželských skupinách na fejsbuku som? No, v úplne v žiadnej. Existuje vôbec dáka?

Prečo nie sú skupiny – Kontaktní a vnímavý manželia, Inšpiratívne manželky, Klub železných manželov, Akční manželia , Čo jedia spokojní manželia, Radosť z manželstva…?

Podľa Michala je to preto, že manželstvo je menej komerčné než rodičovstvo, popri ktorom sa dá promovať kvantá „nevyhnutných“ produktov, ktoré isto pomôžu. Možno aj preto, ale isto nie len preto.

Som sa sama nad sebou zamyslela –

Ja, matka v situácii:

– decko mi urobí scénu na ulici,

– stále chce spať so mnou,

– neupratuje si po sebe,

– nechce jesť zeleninu,

– málo rozpráva,

– facká iné deti, má ploché nohy, ale aj – nakričala som na neho, neovládla som sa, bola som málo empatická, nestíham variť, som nervózna, lebo máme bordel, neviem, aké aktivity pripraviť… No milión situácií , o ktorých sa bežne matky delia na sieťach – a, samozrejme, stovky matiek, ktoré ma poľutujú, utešia, poradia, usmernia…

Ja, manželka v situácii:

– manželovi urobím scénu na ulici,

– stále chce so mnou „spať“,

– neupratuje si po sebe,

– nechce jesť zeleninu,

– málo sa so mnou rozpráva,

– zase mešká domov , asi sa mu už nepáčim… ale aj – lezie mi na nervy, som nervózna a štekám po ňom, nevšímam si ho, málo ho oceňujem, nemáme spoločné aktivity, zas som si neoholila nohy… No milión situácií, o ktorých sa bežne manželky nedelia.

A sme doma. Ja sama len pri opise situácií – o manželstve sa mi ťažšie píše. Som sa chcela dostať k tomu, že mi je zvláštne, ako ľahko a intenzívne sa ženám o materstve píše a zdieľa a ako málo sa takto zdieľame o manželstvách.

Dalo by sa namietať, že manželstvo je o dvoch dospelých, a nie je dôstojné vynášať súkromie na verejnosť. A deti sú malé a nedospelé takže hovoriť o ich sračkách verejne je ok. Áno, niečo na tom je.

Ale, aj tak mi to nedá. Intenzívne sa snažím byť dobrou mamou. A akosi mi je aj automaticky jasné, že to nie je len tak, že sa to musím trochu učiť – nájsť spôsoby, ako dobre zvládať situácie, ako vytvoriť pre naše deti zdravé prostredie, ktoré podnieti ich zdravý rozvoj.

A úplne úprimne, aj dobrou manželkou by som chcela byť, len pre to veľa nerobím. Robím vlastne pre to niečo?!

Alebo inak, naozaj sa každý deň snažím o to, aby moje deti boli šťastné, cielene na tom pracujem, a naozaj sa zabúdam snažiť alebo dokonca čo i len zaujímať o to, aby bol šťastný môj manžel. (Chúďatko moje!)

Keď sa neovládnem a nakričím na Lucu – prehrávam si tú situáciu a uvažujem, ako jej predchádzať alebo ju zvládnuť lepšie. Keď sa neovládnem a ohriaknem Michala, prehrávam si tú situáciu a uvažujem, čo všetko som mu mohla ešte vytknúť a čím všetkým ma ešte rozčuľuje. Áno, rozdiel tu je, Lucu vychovávam, Michala by som nemala. Ale o to nejde. Ide o mňa. Nie o ten krik, ale o moje nastavenie pri ňom i po ňom.

Takmer 4 roky som manželka. A takmer 3 roky som aj mama. Deti časom odídu, manžel snáď nie. Asi by mi pomohlo, keby som na fejsbuku videla nielen inšpiratívne matky, ale aj manželky. Keby som viac čítala, ako sa s rovnakými manželskými (nielen materskými) výzvami vyrovnávajú iné ženy.

Ak o niečom viete, zazdieľajte, ja sa budem zdieľať tu. A dnes večer musím Michalovi niečo dobré uvariť. Aj nohy si oholím…