Dnes ráno. Opäť. Trochu iný, lebo sú prázdniny, ale predsa – kolotoč. Skôr než zahájime naloďovanie sa do výťahu a vyberieme cestu pomedzi mláky do obchodu, patrilo by sa dať do poriadku deky rozutekané po zemi z ranného zápasu potápača v plutvách s ružovou vílou tancujúcou na hudbu z Amélie. (Tento stret zaujímavých postavičiek som zdarne jedným okom odignorovala, aby mi nevychladla káva.) Víla sa už do toho pustila, ale deky sú fakt neprekonateľne väčšie než ona. Naučíme sa to spolu? Dobre a skúsime to s úsmevom, včera nám to totiž nešlo a obe sme mali rýchlo po nálade. (Bože, včera som prepásla toľko šancí, ktoré sme si mohli so staršou dcérou užiť v tvojej láske!)
Babuľka, tak ty skús rožtek – pravý, ľavý – ja tiež. To sú iné rožky než tie, čo sme mali na raňajky. OK, tak, prvý úsmev by bol na svete. Teraz podídeme k sebe, aby sme spojili protiľahlé rohy – a keď sme tak blízko, dočiahneme si dať božtek. To by bolo – nevyužiť takúto sladkú príležitosť – pusu od víly a kráľovnej maminy!? A znova – rožtek k sebe a božtek. Maxi deka je v úhľadnom štvorci za asistencie mnohých pusiniek. Mamíí, poďme aj tú druhú deku! To si už svoje rožteky našiel aj potápač a najmenšia baletka… Pusiniek máme dosť pre všetkých!
