Zo všetkých druhov lásky zvykneme najmenej hovoriť o láske k sebe samému. Ak sme úprimní, vieme, že milovať samého seba nie je vždy jednoduché. Mnoho ľudí – a dnes najmä mladších – má k sebe odpor. Nepáči sa im, ako vyzerajú; nepáčia sa im tváre a telá, ktoré zdedili. Veľmi slabo si cenia seba samých a bojujú aj s prijímaním lásky. Niektorým sa nepáči vlastný charakter či osobnosť, a to najmä, ak sú hanbliví alebo ak sa v mnohých spoločenských situáciách cítia nepohodlne. Nevidia na sebe takmer nič, čo by malo hodnotu a sú hlboko nešťastní.
Sebectvo a „moje odporné ja“
Ide o komplexný problém. Na jednej strane Pán hovorí, že na to, aby sme sa mohli stať jeho učeníkmi, potrebujeme „zaprieť samých seba“, čo predpokladá, že sa zriekneme seba samých. Druhým Božím prikázaním je však „milovať svojho blížneho ako seba samého“. To znamená, že musíme najprv milovať samých seba, aby sme mohli milovať druhých, a že iných nebudeme opravdivo milovať, ak nemilujeme seba.
Všetci sa zhodneme v tom, že sebectvo je jednou z najhorších chýb spolu s pýchou. Tie sú hlavným dôvodom hriechu. Sebeckí ľudia vedia myslieť iba na seba. Sú jediným centrom vlastného záujmu. Každú situáciu prekrútia tak, aby im prinášala prospech, a cítia nenávisť voči tým, ktorí sa im postavia. Čo však s tými, ktorí tak veľa myslia na iných, že si ničia vlastné zdravie a psychickú pohodu?
Iste, nie je nič horšie, ako keď ľudia hovoria iba o sebe a vlastných životoch, ale nie je bolestivé aj byť medzi ľuďmi, ktorí sa neustále týrajú? To je v podstate len iný spôsob, ako hovoriť o sebe. Mali by sa teda milovať alebo nie? Kde už začína sebectvo? A kde začína zdravá sebaláska?
Milovať seba samého znamená milovať človeka milovaného Bohom
Táto otázka sa dotýka veľkého prínosu Ježiša Krista. Povedal nám, že na nás hľadí a miluje nás. „Ježiš sa naňho zahľadel s láskou,“ hovorí evanjelium svätého Marka 10, 21. Čo hovorí tento úryvok, ak nie to, že Boh osobne miluje každého z nás? Kristus miluje každého individuálne. Na kríži Ježiš nepremýšľal všeobecne nad ľudstvom, ale myslel na každého jedného z nás.
Milovať seba samého v Pánovi
Vidíme teda, že existuje rozdiel medzi sebectvom a milovaním seba samého. Tí, ktorí milujú seba v Bohu, v ňom prežívajú pokoj. Neporovnávajú sa a pokorne prijímajú to, kým sú. Silu čerpajú z istoty, že sú milovaní Bohom. Aj ak sú sami a nemajú rodinu alebo priateľov, ktorí by ich milovali, dokážu milovať svojho blížneho tak, ako ich miluje Boh. Pán nám prikazuje, aby sme blížnych milovali ako seba, lebo vie, že iba tí, ktorí sa vidia pravdivo, dokážu vidieť iných tak, ako ich vidí Boh.
Ak si to všetci uvedomíme, o koľko vyrovnanejší budeme a o koľko pokojnejší bude náš svet?!
preklad: Tímea Perignáthová
