Ako súvisí ženský cyklus so spiritualitou?

5
1336

Je to taká zaujímavá téma. Čo je vlastne ženská spiritualita a ktoré sú jej podstatné prvky? Čím sa líši od mužskej spirituality? Pozývam vás na cestu hľadania a objavovania ženskej spirituality.

Ako zdroje poznania na tejto ceste objavovania vnímam najmä kresťanskú spiritualitu, ktorá ponúka viacero hodnotných podnetov. Zároveň však vnímam, že niektoré témy, ktoré mi prídu kľúčové, úplne opomína, a tak vidím potrebu doplniť ich z iných zdrojov. Tie opomínané prevažne súvisia priamo s telom, prežívaním svojej telesnosti ako ženskej telesnosti (cyklickosť, dôležitosť sexu, pôrodov, dojčenia pri duchovnej ceste ženy).

V ženskej spiritualite ide totiž práve o to, ako ja ako žena („celá žena“ – telo, duša, duch) vstupujem do vzťahu s Bohom spôsobom, ktorý je špecifický mne ako žene. Tento spôsob je taký výnimočný, že nemôže byť rovnaký u môjho manžela ako muža. Verím, že čím plnšie prežívam svoju ženskosť, teda čím plnšie sa poznám a objímam taká, aká som vo všetkých rozmeroch svojho bytia, tým plnšie sa môžem darovať Bohu.

Mesačná cyklickosť

Absolútne kľúčové pre pochopenie duchovnej cesty ženy je pochopenie jej cyklickosti. A teraz nemám na mysli len mesačnú cyklickosť. Aj tú, ale nielen tú. Totižto, na rozdiel od mužov, ktorých cesta prebieha lineárne od bodu A do bodu B, cesta ženy je oveľa kľukatejšia. Mení sa počas každého jedného mesiaca a mení sa každým tehotenstvom, pôrodom a obdobím dojčenia.

V ženskom tele každý mesiac prebieha fascinujúci proces prípravy na počatie – dozrievanie vajíčka, jeho uvoľňovanie a putovanie vajíčkovodmi do maternice v očakávaní možného stretnutia, ktoré by prinieslo splodenie nového života. Ak k tomuto stretnutiu nedôjde, naše telo sa vyprázdňuje, čistí a ide do útlmu, kým opäť nezačne nová príprava hniezda pre nový život. Tento proces je daný hormonálnymi zmenami, ktoré sa prejavujú aj zmenami nášho prežívania, nálad, množstva energie či intenzity sexuálnej túžby.

Je fascinujúce a navyše veľmi užitočné porozumieť si ako žene, ktorá je cyklická. Vnímať, ako sa počas jednotlivých fáz cyklu meníme. Nebojovať s týmito zmenami, radšej ich objať a byť na seba v každej fáze cyklu dobrá a starostlivá. Byť aktívnymi vtedy, keď sme plné síl (v predovulačnej a ovulačnej fáze) a dopriať si viac oddychu, keď ho potrebujeme (v poovulačnej fáze a počas menštruácie).

Takto sa Bohu páčilo stvoriť nás, takto sme v Jeho očiach krásne a chcené. Prijať svoju mesačnú cyklickosť, objať sa so všetkými zmenami, ktoré prináša, znamená prijať sa ako Bohom práve takto utvorená a milovaná, žasnúť nad zázrakom byť ženou.

Žiaľ, mnoho žien zažilo v tejto oblasti v detstve zranenie. O menštruácii množstvo mám nedokázalo so svojimi dcérami hovoriť. Menštruácia bola v rodine vnímaná ako tabu a dcéry museli samy prísť na to, čo sa vlastne s nimi deje. V horšom prípade odovzdali mamy svojim dcéram chápanie menštruácie ako niečoho špinavého, bolestivého, čo treba len pretrpieť. Ženy, ktoré v detstve toto zažili, si môžu do dospelosti niesť zranenie prejavujúce sa ako vedomé či podvedomé odmietanie seba ako ženy, bolestivá menštruácia, slabá sexuálna túžba, dokonca problémy s plodnosťou. Ak sa cítite v tejto oblasti zranená, na konci tohto článku nájdete krátku modlitbu, ktorou môžete túto oblasť odovzdať Bohu.

Cyklus počatie – tehotenstvo – pôrod – dojčenie – plodnosť

Popri mesačnej cyklickosti sú pre ženu prirodzené ešte svojou povahou dlhšie cykly, a to cyklus počatie – tehotenstvo – pôrod – obdobie dojčenia a neplodnosti – obdobie plodnosti a zasa od začiatku. Počas celej histórie ľudstva tomu tak bolo. Ženy bežne rodili okolo 10 detí. 20. storočie prinieslo v tomto zmenu prostredníctvom vynájdenia a rozšírenia antikoncepcie. Samozrejme, počas histórie ženy vždy bojovali so svojou plodnosťou a používali rôzne prírodné antikoncepčné a potratové prostriedky. No v takom masovom meradle, ako je tomu od 20. storočia, tomu nikdy nebolo. Antikoncepcia a dostupnosť potratov priniesla ženám možnosť obmedziť svoju plodnosť na chcené minimum a nastúpiť na lineárnu cestu vlastnú pôvodne mužom.

Konkrétne to znamená, že dnes aj ženy nastupujú na lineárnu cestu. Študujú, pracujú, kariérne postupujú. Priemerná pôrodnosť je v našej krajine 1,4 dieťaťa na ženu. To znamená, že ženy sú ochotné v priebehu svojho života vymedziť priestor pre 1-2 deti, čo prináša okolo 3-5 rokov na materskej dovolenke. Už slovo dovolenka je mnohovravné. Nahovára nám, že žena na niekoľko rokov vystupuje, odchádza z niečoho, čo je normálne, bežné a ide na časovo obmedzenú dovolenku, z ktorej je žiadúce vrátiť sa naspäť do toho, čo je normálny stav, teda čo nie je dovolenkou.

Prijatie cyklickosti ženy ponúka iný pohľad. Ako žena prijímam, že môj život sa odohráva v obdobiach väčšej pracovnej aktivity, energie (typicky obdobie plodnosti po odstavení najmladšieho dieťaťa) a v obdobiach pracovného útlmu, zvýšenej únavy (typicky počas tehotenstva a dojčenia najmladšieho dieťaťa). Tieto obdobia sa môžu striedať počas celého obdobia plodnosti ženy, teda až do cca 45-50 rokov v prípade žien, ktoré sa rozhodli prijať väčší počet detí. Bez ohľadu na to, koľkokrát sa tento cyklus zopakuje, môže byť oslobodzujúce vedieť, že je to normálne a dobré.

Nie jedna žena pozná to váhanie – otvoriť sa či neotvoriť ďalšiemu dieťaťu? Mám chuť a silu „začínať“ od začiatku? To znamená, že mám chuť a silu začínať od začiatku cyklus počatie-tehotenstvo-pôrod-dojčenie? Cirkev v tomto múdro necháva rozhodnutie na samotných manželov. Vedomie, že cyklickosť patrí k žene, k ženskej spiritualite, môže pomôcť pri rozhodovaní, môže pomôcť objať seba ako ženu, cyklickú ženu.

Pôrod sám osebe môže byť premieňajúcim zážitkom. Žena pri ňom rodí seba samú ako matku. Prvý pôrod je vlastne obdobím prechodu. Zo ženy sa stáva matka. Prežiť pôrod v Božej blízkosti (viac si o tejto téme môžete prečítať TU) môže byť úžasným duchovným zážitkom. Pri pôrode nám Boh-Stvoriteľ dáva účasť na svojom stvoriteľskom diele. Stávame sa v príbehu stvorenia jeho najbližšími spolupracovníčkami. Obzvlášť pri prirodzenom pôrode, pri ktorom je žena len sprevádzaná (nie vedená pôrodníkom), môže zažiť úžas nad tým, ako úžasne nás Boh utvoril, keď dal nášmu telu schopnosť dieťa počať, vynosiť a porodiť bez zasahovania chemických látok.

Zároveň je pôrod a dojčenie neuveriteľne hmatateľným, v tele zakusovaným zážitkom toho, čo znamená darovať seba a cez seba darovať život. „Keď zrnko padne do pôdy a odumrie, prinesie veľkú úrodu.“ Prežívať námahu pôrodu a dojčenia – to je zakusovanie týchto slov tým najhlbším spôsobom. Žena, ktorá dokáže povedať tomuto umieraniu sebe „Fiat“, vstupuje – hoci si to ani nemusí uvedomovať – do hlbokej intimity s Eucharistickým Kristom, ktorý dal seba, aby sme my mali život.

Toto prijímanie, doslova objímanie seba, svojho ženského tela, „vlastnenie sa“ a darovanie sa manželovi (nielen, ale špeciálne) v intímnom živote a deťom (nielen, ale špeciálne) počas tehotenstva, pôrodu a dojčenia je niečo, čo je mimoriadne dôležité pre duchovné zrenie ženy. Ako ho prežívate vy, milé ženy?

PS: Tu je sľúbená modlitba pre ženy, ktoré zažili v oblasti svojej cyklickej ženskosti nejaké zranenie. Skúste prísť s týmto zranením pred Boha a vystaviť sa jeho milujúcemu pohľadu. Urobiť to môžete prostredníctvom jednoduchej modlitby. Vytvorte si pokojný, bezpečný priestor, kde nebudete rušená. Pohodlne sa usaďte, ak je vám to príjemné, zapáľte si sviečku. Urobte na sebe znak kríža na znamenie, že vchádzate do posvätného priestoru vzťahu vy-Boh. Skúste sa v sebe dotknúť témy vlastného tela, ženskosti, cyklickosti. Povedzte Bohu jednoduchými slovami, ako vnímate seba ako ženu, ako prežívate svoju menštruáciu a vôbec, cyklus. Potom zostaňte v tichu a vnímajte, čo vám na to Boh hovorí. Skúste si predstaviť, že Boh vás pozorne počúva a pozerá na vás milujúcim, prijímajúcim pohľadom. Môžete rozjímať nad veršami: „Veď ty si stvoril moje útroby, utkal si ma v živote mojej matky. Chválim ťa, že si ma utvoril tak zázračne; všetky tvoje diela sú hodny obdivu a ja to veľmi dobre viem.“ (Ž 139,13-14) Modlitbu ukončite znakom kríža.

Zdroj fotografie: www.pixabay.com

5 komentárov

  1. Prosim ujasnenie vety “Cirkev v tomto múdro necháva rozhodnutie na samotných manželov.“ Ja totiz viem len o PPR metode a aj napriek tomu cakam stvrte dieta a neviem, ci to zvladnem. (Zial asi metodu nemam nastudovanu dostatocne alebo v praxi ke to ine zasa urcovat). Ako pisete vo vete tesne predtym: Mám chuť a silu „začínať“ od začiatku? To znamená, že mám chuť a silu začínať od začiatku cyklus počatie-tehotenstvo-pôrod-dojčenie?
    Dakujem ale za clanok, je pekne napisany. Tema cyklickej zeny ma uz stretla a vidim v nej velky prinos.

  2. Vďaka za otázku, Juliana. Tou vetou som mala na mysli len toľko, že Cirkev nestanovuje koľko detí by mali mať manželia, určuje skôr také široké mantinely v rámci ktorých je rozhodnutie ponechané na svedomitom rozlíšení manželov (vážne dôvody na oddialenie ďalšieho počatia). Stačí takto? Zo srdca Vám blahoželám k ďalšiemu dieťatku, viem si predstaviť, že to je náročné. Prajem Vám veľa síl, nech si Vás Ježiš cez toto tehotenstvo zvlášť premieňa a priťahuje.

  3. Jedna place ze ma dalsie dieta, druha place ze ani len pocat (a nasledne vsetky tie krasne nasledujuce veci o ktorych je cely clanok) nedokaze. Po precitani clanku lahko nadobudne pocit, ze je menejcenna, nehodna, neschopna a zbytocna.

    • Ďakujem veľmi pekne za komentár! Máte pravdu, v článku som nevenovala pozornosť ženám, ktoré z rôznych dôvodov nemôžu počať a zažiť prehlbovanie ženskej spirituality prostredníctvom materstva. Nabudúce budem citlivejšia. Fakt je ten, že hodnota ženy nespočíva v tom či je vydatá alebo slobodná, detná alebo bezdetná. Každá žena má hodnotu v Bohu a tých ciest duchovného zrenia je Bohu vďaka viacero – a práve utrpenie, ktoré so sebou prináša kríž bezdetnosti medzi ne určite patrí…

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár
Prosím zadajte svoje meno