Dnes som „vyliala“ nášho syna zo školy. Vedome som ho tak vylúčila z celoškolskej „Halloven párty“. Tento problém riešim každý rok vo väčšej či menšej miere a som jedným z tých „neprispôsobivých“ rodičov, ktorí nemajú dostatok tolerancie. Tento rok som si však uvedomila, že takto to nestačí: napriek tomu, že deťom v pravde vysvetľujem (v závislosti od ich veku a chápania), prečo tieto aktivity nebudeme podporovať a čo je pre nás dôležité. Videla som, že napriek porozumeniu a súhlasu s mojím vysvetlením vo svetle našej viery sú trošku sklamané: sviatok Všetkých svätých a tiež Sviatok všetkých zosnulých im prišiel oproti bujarej „Halloven párty“ nudný a smutný. „Prečo by to však malo tak byť?“ Pomyslela som si a tento rok skúšame niečo nové, čo prinesie zábavu, poučenie, povzbudenie, hudbu a smiech aj pre nás.
Projekt je jednoduchý: závisí na rodičoch, koľko času mu chcú/môžu venovať a tiež na veku detí, ktoré majú. Potrebujú k tomu len fotokartón rôznych farieb, nožnice, stuhu, zošívačku, čajové sviečky, fixky alebo pastelky. Ostatná výzdoba, občerstvenie a hudba podľa vlastnej chuti, nejaké odporúčania dáme.
Tí, čo nás už predišli
Prvá fáza prípravy na párty so všetkými svätými a zosnulými je strihacia a lepiaca. Podľa šablóny alebo vlastného návrhu vystrihneme toľko lampášov (len plochých, vo veľkosti cca 15 x 10 cm), koľko zosnulých a svätých si chceme pripomenúť. Podľa možnosti nechajme strihať aj menšie deti, aj keď budú lampáše mierne „kostrbaté“. My sme sa rozhodli našim blízkym, už odídeným do večnosti, vyrobiť žlté lampáše, pre svätých sme vybrali marhuľovo oranžovú farbu. Po strihaní si s deťmi sadneme a rozprávame sa o tých, pre ktorých sme vyrobili žlté lampášiky: akí boli, čo bolo na nich pekné a dobré, čo špecifické, ako si na nich pamätáme, čo zvláštne do nich Pán vložil, kto má po nich meno a kto po nich akú vlastnosť či výzor zdedil. Potom na jeden lampášik napíšeme jeho meno do vrchnej časti (väčšie deti tam môžu skúsiť nakresliť jeho podobu alebo vytlačiť a prilepiť naskenovanú fotku). Takýto lampášik pripevníme o stuhu zošívačkou (alebo obojstrannou páskou). Pokračujeme v rozprávaní o ďalšom adeptovi na lampášik – môžu to byť starí rodičia, známi, priatelia, alebo niekto, koho si dieťa pamätá, že zomrel… a znovu pripomíname všetko dobro, ktoré si o ňom pamätáme a ďakujeme Bohu za neho. Ďalší lampášik potom pripneme cca 10-15 cm ďalej od predchádzajúceho. Znovu si pripomíname, že títo naši drahí už odišli k Pánovi, my máme za nich ďakovať a prosiť o ich prijatie do neba – a zároveň sa snažiť žiť tak, aby sme sa s nimi v nebi stretli. Táto prvá časť môže trvať pri voľne, ktoré deti majú, jeden celý večer alebo jedno popoludnie – závisí na rodičoch, či druhú a tretiu časť zvládnu v jeden deň, alebo ich odložia na ďalší deň.
Tí, čo nám pomáhajú z neba
Druhou časťou je príprava lampášikov pre svätých: po ukončení prvého kola dáme deťom úlohu, aby si vybrali jedného svätca, ktorého chcú a je im blízky, a pripravili pre neho lampášik. V čase, ktorý naplánujeme na túto časť, deti môžu predstaviť svojho svätca a znovu ho pripnúť na stuhu – je fajn, ak sa pridajú aj dospelí. Hotovú stuhu zavesíme – prilepíme na miesto, kde sa zvyčajne stretávame ako rodina pri modlitbe, alebo tam, kde bude oslava prebiehať a kde je dosť miesta (aby sme na nej boli všetci) a zapálime pod lampášikmi (alebo poza ne, ak stuha visí) čajové sviečky. Potom nastáva už len tretia časť: slávnostná oslava. Spočíva v príprave ozaj slávnostného stola, s dobrotami, ktoré nie sú každý deň a ktoré máme radi – možno aj so super receptom na koláč po starej mame, ktorá tu už nie je. Prípravu dobrotiek môžeme zvládnuť pri rozdelení práce deťom aj v čase medzi dvoma rozprávaniami o zosnulých a svätých. Dôležitá je aj zvyšná výzdoba, ktorá by mala byť v duchu lásky a vďačnosti za tých, ktorí nás už predišli – čiže vystrihnúť srdiečka, použiť karnevalové girlandy, konfety… čo nás napadne a je veselé. Nezabudnite sa aj vy pekne obliecť!
Párty začína
Oslava sa môže začať: ako moderátori pripomenieme, ako veľmi sa tešíme z každého mena na zavesených lampášikoch a ako sme v tomto čase s nimi zvlášť spojení a uvedomujeme si jednotu s nimi ako Cirkev putujúca, trpiaca a Cirkev oslávená. Z veľkej vďaky za nich a v radostnej nádeji na stretnutie s nimi teraz začína skutočná párty žijúcich, čakajúcich a oslávených ako jednej rodiny. Po dobrom jedle si pustíme hudbu – trebárs ukazovačky od Riška a Márie, pre väčšie deti odporúčame vynikajúce texty a rytmus od eSpé, napr. Nádherný Boh. Stačí málo – a pre deti to bude zážitok, ktorý si nenechajú ujsť a budú sa cítiť oproti iným deťom rovnocenné, lebo o žiadnu zábavu tým, že veria niečomu a Niekomu inému, neprišli.
Výzdobu nemusíte tak skoro skladať – a ak sa vám podarí urobiť takúto párty ako spoločenstvu či viacerým rodinám, bude to len a len zaujímavejšie a pestrejšie. Naša viera totiž nie je smutná!
Fotografia: pixabay
