Detský pohyb, naháňanie sa, krik a minimálne množstvo oddychu. Kde berú deti energiu? Sú príliš aktívne? Myslíte si, že vaše dieťa je “hyperaktívne”? Koľkokrát vám napadla táto myšlienka v súvislosti s vaším dieťaťom?
Je v dnešnej dobe viac detí s poruchou pozornosti a hyperaktivitou (ADHD) alebo je to len zmodernizované slovo, ktoré používajú rodičia pre svoje prirodzene neposedné dieťa?
Aké dieťa je hyperaktívne?
Mnoho ľudí si mýli živé, zvedavé a aktívne dieťa s hyperaktívnym. Nie každá výrazná aktivita znamená ADHD. Detská aktivita narastá do tretieho veku a potom sa stabilizuje či mierne poklesne.
ADHD je vývinová porucha, ktorej symptómy sa objavia do siedmeho roku dieťaťa. Medzi symptómy zaraďujeme – nedostatočná schopnosť sústrediť sa, impulzivita, nadmerná aktivita, neustála komunikácia, neschopnosť ovládať svoje reakcie na podnety a udalosti, ktoré sa netýkajú činnosti, ktorú práve dieťa vykonáva.
Dieťa s ADHD potrebuje špecifický prístup najmä počas vyučovania. Ak mu ju prostredníctvom správnej diagnostiky a v spolupráci s učiteľkou poskytnete, dáte svojmu dieťaťu šancu uspieť aj v prostredí, kde sa očakáva, že bude tiché a pokojné.
Deti sú však prirodzene impulzívne, zvedavé a aktívne. Máte pocit, že vaše dieťa len behá? Sledujte ho. Uvidíte, že po pár minútach si sadne napr. do pieskoviska a bude sa hrať v piesku. Viete, čo skutočne robí okrem hrania? Oddychuje. Áno, deti oddychujú inak. A to tak, že my dospelí to vnímame ako hranie, ale nenapadne nám, že ak dieťa číta, či kreslí, v skutočnosti si vybralo svoju prestávku na oddych, aby mohlo zas behať či naháňať sa.
Čo ovplyvňuje aktivitu dieťaťa?
Pohyb a aktivita je aj prejavom temperamentu. Už u novorodencov môžeme badať, že každé má inú potrebu pohybu, pričom tento pohybový prejav je najzreteľnejší medzi štvrtým a piatym týždňom života. Taktiež aj vytrvalosť je prejavom temperamentu – to ako dlho sa dokáže dieťa sústrediť na jednu aktivitu, ako dlho dokáže zostať pri jednej činnosti. Toto sa v neskoršom veku prejaví nielen pri hre, ale i pri učení.
Okrem temperamentu ovplyvňuje aktivitu aj strava. Zamysleli ste sa nad tým, koľko sladkostí zje vaše dieťa? Stravovacie návyky priamo súvisia so zvýšenou aktivitou dieťaťa. Ak zostáva v tele nadbytok cukru a tuku, dieťa má nadbytok energie, čo sa zákonite prejaví zvýšenou aktivitou, neposednosťou, krikom… Skúste urobiť pokus a vyraďte dieťaťu aspoň na deň sladké (alebo obmedzte) a sami uvidíte, ako príjem cukru pôsobí na aktivitu vašej ratolesti.
Ďalší faktor pôsobiaci na aktivitu je harmonogram dňa a striedanie činností. Ak očakávate, že dieťa bude hodinu pozerať rozprávku, potom si ticho kresliť alebo si čítať, určite budete sklamaní. Vaše dieťa potrebuje striedať činnosti – aktívne – pasívne – aktívne. Ak si svoju trpezlivosť a tichosť vyčerpá pri kreslení, vedzte, že teraz prišlo na rad behanie, skákanie či akýkoľvek iný pohyb.
V neposlednom rade má na aktivitu dieťaťa vplyv vaše životné tempo
Aký rytmus má váš deň? Kedy vstávate a kedy chodíte spať? Svojmu životnému tempu prispôsobujete aj rodinný život. Dieťa vás sleduje, vníma a žije s vami. Vaše tempo sa stáva prirodzeným aj pre neho a jeho aktivitu. Dieťa je zrkadlom svojich rodičov. Ak však predsa len máte podozrenie, že vaše dieťa trpí poruchou pozornosti – hyperaktivitou, skontaktujte sa s vašim pediatrom.
Na záver…
Ak sme zmätení, či je naše dieťa aktívne alebo hyperaktívne, skúsme najskôr venovať viacej času našim deťom a vnímajme, čo robia a prečo to robia. Možno zistíme, že dieťa by si čítalo, ale nie samé. Možno by v tichosti kreslilo, ale chce cítiť našu prítomnosť. Možno by menej behalo, ak by sme behali s ním. Možno by menej rozprávalo, ak by sme mu venovali sústredných pár minút… takých možno je veľa… dajme dieťaťu lásku a pozornosť, vtedy nás pozve do svojho sveta plného detskej fantázie a aktivity.
Zdroj fotografie: www.pixabay.com
