OTCaSY – program spoločenstva otcov a synov
Len slepý nevidí, čo všetko v súčasnosti vplýva na život našich detí, formuje ich a možno väčšinou deformuje. O radostiach i starostiach pri vychovávaní chlapcov hovorí Juraj Hajkovský z OTCaSY – programe o spoločenstve otcov a synov.
Ako by ste charakterizovali víziu OTCaSY a ako sa zrodila?
Našou víziou je, aby naši synovia dozreli v plnohodnotných mužov pripravených na život, aby dozreli v spoločenstve ich otcov – nás. Na dosiahnutie tohto potrebujú zo všetkého najviac plnohodnotných otcov, preto sa snažíme dozrievať aj my. Viacerí múdri muži tvrdia, že na to, aby sa chlapec stal mužom, musí byť iniciovaný iným dospelým mužom. My sa snažíme pomôcť vytvárať komunity dospelých mužov, ktorých cieľom je iniciovať synov. Je to program plný dobrodružstva, zábavy, spoločenstva a života. Pozývame doň všetkých mužov (teda nielen otcov). Sila komunity je v tom, že odovzdávanie a výchova nie je ohraničená rodinným vzťahom. Otec vychováva nielen svojho, ale aj cudzieho syna a niekedy je to takto aj ľahšie.
Prečo je obnovenie vzťahu otec a syn také dôležité pre našu generáciu?
Verím, že základným princípom a potrebou pre formovanie mužskej identity je život v spoločenstve zrelých mužov. Som presvedčený, že dnes je veľmi dôležité vytvárať mužské spoločenstvo, ktoré bude spolu so zdravým rodinným zázemím pevným základom budovania identity zdravého dospelého muža, mužov. Je to téma, ktorá rezonuje na mnohých miestach. Hovoria o nej kazatelia, psychológovia, sociológovia, autori mnohých kníh. A myslím, že mnohí z nás prežívame tému mužskej identity aj osobne. Len slepý nevidí, čo všetko v súčasnosti vplýva na život našich detí, formuje ich a možno väčšinou deformuje. Je veľkou túžbou každého rodiča poskytnúť deťom to najlepšie, čo má, pripraviť ich na život, ako sa len dá. Toto je ale možné iba pri hlbokom vzájomnom vzťahu. Najmä v období puberty sa syn od otca vzďaľuje a často sa stáva, že sa opäť stretnú na hlbšej úrovni až po vysokej škole. Program OTCaSY vytvára prostredie, v ktorom sa cítia aj starší chlapci prijatí, rešpektovaní a uznávaní. Oni na oplátku vedia rešpektovať a prijať cudzích otcov a často možno lepšie ako toho vlastného. Takýmto spôsobom vzťah otca s vlastným synom môže pokračovať formou sprevádzania v skupine ďalších otcov. Takýto prístup nie je ničím novým. Chlapci sa vychovávali v komunitách starších, starešinov od nepamäti. Výnimkou je iba súčasná moderná doba, kde dospievajúci chlapci hľadajú vzory inde ako v komunite zrelých mužov. Žiaľ preto, lebo žiadnu komunitu nemajú a nepoznajú.
Aké konkrétne aktivity pre otcov a synov robíte?
Podnikáme aktivity rôzneho druhu. O viacerých z nich sa dočítate na stránkach www.otcasy.sk . Snažíme sa vytvárať priestor na spoločné stretnutia, z ktorých potom vychádzajú aktivity pre synov a so synmi. V priebehu roka sa nám tu v Bystrici podarí jedna alebo dve väčšie akcie – výpravy či už do hôr, na bicykle a podobne. Snažíme sa aktívne zapájať s chlapcami do diania vo farnosti. Chceme, aby veľa času strávili spolu, aby medzi sebou vybudovali priateľstvá a mali spoločné zážitky. Pre mňa osobne je veľkým obohatením život v mužskej komunite. Stretávame sa každý týždeň na modlitbách otcov, ktoré veľmi odporúčam každému veriacemu mužovi.
Rád by som upozornil na knižku, ktorú vydávame práve v týchto dňoch. Volá sa Drakobijec – moja cesta. Je určená pre chlapcov a snaží sa príbehovou formou priblížiť základné čnosti a ich protiklady. Taktiež pripravujeme itinerár pre hru, ktorá sa dá naviazať na túto knihu. Hru hrá otec so synom a ako ste sa správne niektorí dovtípili, chlapec sa hraním hry, podobne ako hlavný hrdina v knihe, stáva Drakobijcom. Viac neprezradím. Všetko potrebné nájdete na www.otcasy.sk .
Čo alebo kto je vašou najväčšou inšpiráciou?
Manželka, vlastné deti, širšia rodina, kamaráti, skauting, saleziáni… inšpirácií je všade vôkol nás veľmi veľa. Len mať oči a srdce otvorené. Snom každého rodiča je mať blízky vzťah so svojimi deťmi. To je aj môj hnací motor. Musíme byť proaktívny, nestačí byť pasívny. Nič ma viac nepoteší, ako keď chlapci povedia: kedy už konečne pôjdeme na ďalšie otcasy…
Ako ste sa dostali vy osobne k takejto práci?
V prvom rade by som to nenazval prácou. Je to skôr napĺňanie prirodzenej potreby. Robím a robíme to vo voľnom čase a pri základnom pravidle, že tieto aktivity musia rodinu posilňovať. Inými slovami, nemôžu byť na úkor rodiny a vzťahov v nej. A robíme to spoločne. Je to dielo komunity otcov a ich rodín. Takto spolu vytvárame širšie spoločenstvo.
Kam chcete vaše aktivity posunúť?
Otvorením projektu OTCaSY cez webový portál www.otcasy.sk , vydaním knihy a itinerára chceme pomôcť chlapom na Slovensku nachádzať a vytvárať zdravé komunity. Po rodinách je práve život v komunitách to, čo by malo tvoriť zdravú spoločnosť. Projekt otcasy sme aj cez stránku otcasy.sk otvorili kvôli tomu, aby sa mohli inšpirovať chlapi – otcovia z celého Slovenska. Ak budú mať záujem, radi im pomôžeme nájsť vo svojom okolí alebo vytvoriť svoju vlastnú skupinu. Tiež vieme pomôcť s radami ako rozbehnúť takýto program. Povzbudzujeme chlapov k tomu, aby sa navzájom zdieľali s nápadmi, vlastnými skúsenosťami. A budúcnosť ? To závisí na každom z nás, tvoríme ju spoločne. Takže uvidíme.
