Keď sa kniha pre dieťa stane výzvou najmä pre rodiča. A nielen tá o Harrym Potterovi

Keď sme nedávno na portáli zastolom.sk zverejnili text s názvom Harry Potter – zradná učebnica mágie, na sociálnej sieti sa rozpútala celkom slušná debata. Niektorí z diskutujúcich text vysmiali, iní ho označili za strašenie, niekto s jeho obsahom súhlasil. Reakcie však mali spoločného menovateľa – obsah textu sa ich nejakým spôsobom dotkol. Text hovoril o tom, že príbeh o Harrym Potterovi je nebezpečný, má okultný podklad, prvky satanizmu a tým pádom nie je vhodnou knihou pre dieťa a už tobôž nie pre kresťana. Harry Potter bol z pohľadu kresťanstva preskúmaný už niekoľkokrát. Vznikol text, ktorý samostatne mapuje náboženské spory viacerých denominácií ohľadom knihy, originál nájdete v anglickom jazyku.  V čase, kedy sme na Slovensku čítali slovenský preklad Harryho Pottera a Polovičného princa, vyšiel aj text v Impulz Revue.  Autor porovnával Harryho a hobita Froda a pomerne detailne rozoberal použité symboly v oboch knihách. Ambíciou textu, ktorý práve čítate, preto nie je potvrdiť alebo vyvrátiť tvrdenia, ktoré sa v pôvodnom texte vyskytovali. Tento text nás chce v úvahách o vhodnosti kníh pre detských čitateľov posunúť ďalej. Rodičia by totiž z kníh nemali byť ani vystrašení, ani by voči nim nemali byť ľahostajní a nemali by ich ani zakazovať. Mali by byť múdrymi a zorientovanými sprievodcami malých čitateľských nadšencov.

Ako teda  pristupovať ku knihám, ktoré potomok donesie domov? Čo mám ja ako kresťan robiť s literatúrou, v ktorej sa hovorí o kúzlach, čaroch, mágii? Ako to vnímajú deti? A ktoré knihy sú pre ne vhodné? A prečo je ten Harry stále taký populárny?

Na úvod…

Prvým dôležitým bodom je, že sa bavíme o knihách, nie filmovom spracovaní príbehov. Lebo ako sami z dospeláckej a čitateľskej skúsenosti vieme, pri čítaní knihy si príbeh prehráva naša fantázia. Pri pozeraní filmového spracovania sa už dívame na zhmotnený výsledok fantázie niekoho iného.

Sága o Harrym Potterovi vychádzala v slovenskom preklade postupne od roku 2000 do roku 2008. To znamená, že ak v roku 2000 čítal prvý diel knihy 9-ročný čitateľ, v roku 2008 posledný diel čítal 17-ročný čitateľ na prahu dospelosti.  Postavy v knihe aj čitateľ sa vyvíjajú v čase, preto si tak dobre rozumejú. Ságu čítala aj sestra Hermana Jaroslava Matláková, ktorá momentálne pracuje so stredoškolákmi. „Ak si odmyslíme kúzla, je tam výborne spracovaná vývojová psychológia dieťaťa – čo prežíva v aktuálnom veku. Aj preto si myslím, že sa tie knihy stali populárne. Knihu som čítala skôr ako pedagóg. Veľmi ma zaujalo, ako skvele tam boli vykreslené deti, resp. mládež v konkrétnom veku. V kvarte všetko ofrflú, v kvinte si vás za výrok heroizujú. Osobne mi niečo také chýba u kresťanských autorov.“Čas ukazuje, že Harry Potter bude vďaka prílevu dorastajúcich čitateľov témou aj o rok, o dva a možno i o ďalších dvadsať.  Je potrebné vedieť, čo s tým.

Pre férovosť je potrebné dodať, že nielen príbeh o Harrym obsahuje atribúty ako kúzla, čary, boj so zlom, smrť postáv. „Magické a fantastické je v dobrom príbehu vždy obsiahnuté. Keď niekto pred rokmi pozeral Pána Taua, Arabelu alebo Spadla z oblakov, keď niekto číta rozprávky, kde zvieratá či stromy rozprávajú, vníma to ako realitu príbehu, a nie ako realitu života. Kúzla a čary sú ,nevšednosťou‘,“hovorí Albín Škoviera,  vysokoškolský pedagóg v oblasti pedagogiky a otec piatich detí. „Myslím si, že dobrá kniha pre deti má byť nevšedná, má nechať fantazijný priestor pre napĺňanie aj nesplniteľných túžob a snov. Ale má mať jasný príbeh s čitateľným morálnym posolstvom.To je v súčasnosti niekedy naozaj problém. Príbeh je pre dieťa niečo podobné ako hra – môže do neho vstúpiť, ale môže z neho aj kedykoľvek vystúpiť.“

Aká je úloha rodiča

Malé dieťa však nevie rozlíšiť, čo je skutočné a čo abstraktné, ako pravdivé vníma všetko, čo vidí, číta, počuje. Až okolo 7. roku života začína mať jasno v tom, čo je a čo nie je realita. Vo veku 8 – 9 rokov ho začnú priťahovať knihy, ktoré čítajú spolužiaci, ktoré sú skrátka in. Mnohé príbehy z kategórie fantasy sú postavené na modeli boja dobra so zlom. A nie je to tak náhodou. „Zlo a dobro vytvárajú základný dramatický konflikt rozvíjajúci príbeh. Sú teda realitou príbehu. Rodičovské rozprávanie sa s dieťaťom o príbehu ho posúva do ,reality života‘. Či číta Harryho Pottera alebo Tolkiena,“vysvetľuje Albín Škoviera. Podľa Slávky Kubíkovej, autorky bestsellerov Klub nerozbitných detí a Krotitelia displejov, však ani Dobšinského rozprávky v originálnom znení nie sú vhodné pre malé deti. Keď sa upravia a prispôsobia veku, je to podľa nej v poriadku. „Ešte som nevidela dieťa, ktoré by malo traumu z toho, že vlkovi rozpára horár brucho. To, že ten zlý prehrá a na svoju zlobu bolestne doplatí, je dôležitá súčasť nadčasového posolstva rozprávok. Je správne, že ich deti čítajú alebo počúvajú.“  Preto pri akýchkoľvek knihách, kde sa bojuje, treba rozlišovať jedno: či je pre deti jasne čitateľný ten dobrý a ten zlý.

A čo s rodičovskou chuťou zakazovať? (Knihy, sladkosti, minecraft…) Ako deti rastú, stávajú sa nezávislejšími od rodičov. Školské knižnice skrývajú aj literatúru, ktorú ako rodičia nepovažujeme za vhodnú. A aj spolužiaci, ktorí čítajú rôzne knihy (a sem si môžeme dosadiť nielen knihy, ale aj počítačové hry, čo je ďalší veľký, a naozaj veľký problém).  Zákaz sa zdá byť jednoduchou cestou, ale vieme, že jednak zakázané ovocie najviac chutí a že ak to aj teraz ide, donekonečna to možné nebude. Ako rodičia nad týmito otázkami nemôžeme mávnuť rukou, ale mali by sme sa neustále pýtať a hľadať. Slávka Kubíková prirovnáva literatúru pre deti k nezdravému jedlu. Ambíciou rodičov je kŕmiť dieťa zdravou stravou, ale (nielen) dieťa, si rado dá i nezdravú stravu. (Paralela: koľko nekvalitných kníh sme čítali my rodičia? Ak vôbec chytíme do ruky knihu namiesto mobilu.) Podľa nej je dôležité vybudovať si s dieťaťom postupne vzťah ku kvalitným knihám. A treba ho budovať na všetkých miestach, kde sa dieťa ocitne – doma, v škole, v spoločenstve. V tomto bode kladie Kubíková vysoké nároky na rodičov: vybrať tú správnu školu. „Mala by to byť škola, v ktorej sa ustráži aj obsah, aj komunita,“hovorí. „A ktorá sa navyše pokúsi vyvážiť anti-kresťanské popkultúrne posolstvá tým, že dieťaťu ukáže bohatstvo a hĺbku našej kresťanskej tradície a rozvinie uňho schopnosť kritického myslenia. Možno sa naše dieťa skôr či neskôr dostane k Harrymu Potterovi, ale bude pripravené. Bude totiž poznať dejiny, kontexty a príbehy, ktoré kresťanský svetonázor podporujú. Dostane nástroje, ktoré mu pomôžu vyhodnocovať a rozlišovať, a tým pádom si s rozličnými vplyvmi ,sveta‘ lepšie poradí.“

Je jasné, že nie všetci máme možnosť takejto školy. Máme však v rukách silný nástroj –  čítanie kníh spolu s deťmi, a tým pádom aj čiastočný vplyv na to, čo naše deti čítajú.

Čítajme spolu

Spoločné čítanie a rozhovory o knihách sú jedna z činností, ktorá bude mať vplyv na výchovu dieťaťa v kresťanstve. Dieťa a jeho vedenie (výchovu) by sme však mali vnímať komplexne, ako celok. „Ak sa budeme zaujímať len o to, čo je dobré a čo, naopak, môže uškodiť dieťaťu, vychováme v oblasti viery klasického duálneho kresťana, ktorý bude žiť v štýle: ,toto sa týka kostola, ostatné je môj život‘. Sú mnohí kresťania, ktorí kráčajú po takýchto pomyselných paralelných koľajniciach,“ dopĺňa nároky na rodiča saleziánka Eva Rušínová, ktorá sa okrem iného venuje aj koučingu dospelých.

Albín Škoviera považuje súčasnú výchovu za príliš ochranársku: „Súčasná výchova chce predchádzať všetkým i miernym rizikám (čo sa reálne nedá), miesto toho, aby posilňovala odolnosť. Iba málo využíva zdravý rozum a rodičovskú intuíciu.“Správna rodičovská  intuícia a vlastná odolnosť nás preto môže doviesť aj k tomu, že zdanlivý problém, ktorý by sme odstránili zákazom, využijeme inak. S dieťaťom sa skrátka o prečítanej knihe budeme rozprávať. Spoločne knihu zhodnotíme, pomenujeme dej, nájdeme, čo sa nám páčilo, čo nepáčilo, čo by sme možno riešili inak. „Ak budeme mať silný motív, prečo vytrvať vo svete dieťaťa a byť doňho zaangažovaný, vtedy dieťa veľmi rado rozprúdi s nami debatu aj na tému Harryho Pottera, mágie, čarodejníkov, ale neskôr aj o iných veciach,“ hovorí už citovaná Rušínová. „Rád si príde od rodiča „nakúpiť“ nie poučovanie, ale radu a skúsenosti.“  Tu dostane priestor aj na náš vlastný, rodičovský názor.  To však predpokladá jedno: že si knihu prečítame aj my sami.

Záver?

Ako uzavrieť tému Harryho Pottera, ale aj iných kníh, v ktorých hrá úlohu mágia, veštenie, ale aj vražda a boj so zlom s veľkým Z? Pozitívne je, že sa o knihy, ktoré číta naše dieťa, zaujímame. Možno sa na tieto sporné veci pozeráme aj tou istou optikou, ale s iným časovým horizontom. Aj tu je dôležité, aké sú naše očakávania, i istá rodičovská prezieravosť a aj intuícia. Ako veľmi dokážeme vidieť do budúcnosti a ako veľmi už dnes tú budúcnosť pripravujeme. Ako veľmi poznáme sami seba. Jediná správna cesta neexistuje. Cesta je to, že hľadáme, pýtame sa a budujeme – vzťah medzi dieťaťom a Bohom, vzťah medzi ním a nami a vzťah medzi dieťaťom a literatúrou. Aby sme vedeli oceniť kvalitné, musíme poznať aj to, čo kvalitné nie je alebo čo je minimálne kontroverzné. A aké knihy malým čitateľom odporúčajú kresťanskí rodičia? Nech sa páči, tu je zoznam, možno inšpirujú vás i malých čitateľov na ceste k rastu a posilňovaniu čitateľskej odolnosti:

Knihy pre všetkých, malých aj veľkých, dievčatá a chlapcov, mamy a otcov:

J.R.R Tolkien:Hobit

C.S. Lewis: Kroniky Narnie –  celá séria

Marek Domes: Drakobijec

Katarína Kerekesová, Katarína Moláková a Alexandra Salmela­ – Mimi&Líza

Juraj Vojtáš: Odvážne srdce

Priscilla Shirerová, Gina Detwillerová: Kráľovskí bojovníci – celá séria

Astrid Lindgren: Emil z Lönnebergy, Lotka z Huncútskej ulice
Iva Hothová: Komiksová Biblia
Edmondo de Amicis:  Srdce
Enid Blyton: Slávna päťka
Chris Colfer: Krajina príbehov (6 častí)

P.B. Kerr – Deti čarovnej lampy (4 časti)

Eoin Colfer – Detektív Polmesiac

Caleb Krisp – Ivy Pocket (3 časti)

Jostein Gaarder – Vianočné mystérium

Jeanne DuPrau – Mesto Ember, Ľudia zo Sparksu

Ideálne najmä pre dievčatá

Marka Staviarska – Marínka Somarinka

Dorota Terakowska: Dcéra čarodejníc

Annie M.G. Schmidt a Fied Westendorp: Špinuška
Eleanor H. Potterová: Pollyanna
Astrid Lindgrenová: Grétka a Betka
Ján Uličiansky: Malá princezná

Louisa May Alcott: Malé ženy
Lýdia Alexejevna Čarská: Sibirôčka
Ulf Stark: Vieš pískať, Johanna?
Lucy Maud Montgomeryová: Anna zo Zeleného domu

Liz Kesslerová: Tajomstvo Emily Windsorovej

Ideálne najmä pre chlapcov

Jaroslav Foglar: Chlapci od Bobrej rieky, Chata v Jazernej kotline, Záhada hlavolamu
Lord Baden Powell: Skauting pre chlapcov
Ernest Thomson Seton: Zálesák Rolf
Jack London: Biely tesák
Winetuovky od Karla Maya
Verneovky
Traja pátrači
Felix Háj: Kája Mařík– celá séria
Vincent Šikula: Prázdniny so strýcom Rafaelom
Komiksy o Tin-Tinovi
Erich Kästner: Emil a detektívi 

Beletrizované životopisy svätých

Malý generál: životopis Miška Magoneho
Teresio Bosco: Svätý Dominik Savio
Mária L. Beccallossiová: Dievča spod Ánd (životopis Laury Vicuňa)
Nino Musio, Andrej Pauliny: Nebol to len sen (Príbeh o Jánovi Boscovi)

Keď si nevieme vybrať ani z jednej skupiny:

Gabriela Futová: Psia škola kocúra Červenochvosta

René Goscinny: Malý Mikuláš
Gabriela Futová: Nezblázni sa, mamička, Nejdem a basta!

Frances Hodgson Burnett: Malý lord, Tajná záhrada
Jaroslava Blažková: Ohňostroj pre deduška
František Langer: Bratstvo bieleho kľúča
Lymar Frank Baum: Čarodejník z krajiny Oz
Gabriella Parcová: Šrófikove dobrodružstvá
Andrea Gregušová: Operácia Orech a iné dedkoviny
Marta Hlušíková: Môj dedko Rýchly Šíp
Rudyard Kipling: Kniha džunglí
Astrid Lindgrenová: Deti z Bullerbynu
Michelle Paver: Kronika temného dávnoveku– séria kníh
Braňo Jobus: Muflón Ancijáš a jeho spanilá jazda
Marianna Čaučíková: O drobcoch a dospelákoch 
Anne Sues: Nils Holgersson a jeho zázračná cesta  
Peter Stoličný: Dobrý deň, opica Škorica
Sean Covey: 7 návyků šťastných detí 
Peter Karpinský: Ako sme s Ťukťukom ťukťukovali
Rose Lagercrantz a Eva Eriksson: Môj šťastný život
Otfried Preussler: Malá bosorka, Somárik a vianočný anjel
Oliver Scherz:  O chvíľu sme späť, len si odskočíme do Afriky
Cecile Aubryová: Bella a Sebastian, Sebastian medzi ľuďmi, Sebastian a Mary Morgan
Lucy Hawking a Stephen Hawking: Gregorove tajné výpravy do vesmíru

Fotografia: Pixabay

Prelinkovania na kníhkupectvo Martinus sú afiliátne. Ak si kúpite knižku prostredníctvom nášho linku, malé percento z kúpnej ceny dostane aj Zastolom. Ďakujeme za podporu aj touto formou.