Takto zareagovali učeníci na odpoveď Ježiša na problém rozvodu, s ktorým sa naň obrátili farizeji.
Náročná otázka vtedajších, ale aj dnešných čias: „Smie človek prepustiť svoju manželku z akejkoľvek príčiny?“ Otázka naozaj identická s tou súčasnou týkajúcou sa práva na rozvod. Analogicky by sme k tejto otázke mohli pripojiť mnoho ďalších – tých súčasných. Prečo Cirkev zakazuje antikoncepciu? Prečo je proti potratom? Prečo je taká netolerantná voči neheterosexálnym párom? Prečo nevidí trápenie neplodných párov?
Odpoveď Krista na otázku farizejov odhaľuje povrchnosť ich otázky. Kristus poukazuje na to, že problém nespočíva v rozvode a analogicky v antikoncepcii, potrate a v umelom oplodnení… Rozširuje túto otázku do širšej dimenzie. „Nečítali ste, že Stvoriteľ ich od počiatku ako muža a ženu stvoril?“ Revolučná odpoveď na otázku tých, ktorí sa pýtali vtedy i tých, ktorí sa pýtajú dnes.
Dôležité je ju však čítať v spojitosti s námietkou: „Prečo potom Mojžiš rozkázal dať priepustný list a prepustiť?“A náležitou odpoveďou Krista: „Mojžiš vám pre tvrdosť vášho srdca dovolil prepustiť vaše manželky; ale od počiatku to nebolo tak.“
V tomto krátkom texte môžeme čítať až dvakrát pripomienku počiatku: „Od počiatku to nebolo tak“ a „Stvoriteľ ich od počiatku stvoril ako muža a ženu“.
„Prečo potom Mojžiš rozkázal dať priepustný list a prepustiť?“
Touto revolučnou odpoveďou nám Kristus naznačuje, že odpovede na naše súčasné otázky nemôžeme hľadať v zákone, ktorý je poznačený tvrdosťou srdca. Pozýva nás, aby sme zatiahli na hlbinu a obrátili svoj pohľad na Počiatok, kde sa odhaľuje plná pravda o človeku.
Bez tohto pohľadu zostanú otázky rozvodu, antikoncepcie, potratu visieť kdesi vo vzduchu. Tieto otázky môžu dokonca túto podstatu zakryť. Je treba zmeniť rétoriku i otázku a pýtať sa: Prečo na Počiatku stvoril Boh človeka ako muža a ženu?
Takto podobne sa do hľadania odpovedí pustil v roku 1979 Ján Pavol II., keď začal svoj cyklus stredajších katechéz o ľudskej láske podľa Božieho plánu. Dotknutý otázkami mladých ľudí a manželstiev, s ktorými sa konfrontoval v osobných stretnutiach, rovnako uvažoval nad tým, ako by Kristus odpovedal dnes. Potom ako svet nepochopil a neprijal encykliku jeho predchodcu Pavla VI., ktorá sa vyjadrovala k otázke antikoncepcie, veľmi rýchlo pochopil, že jeho odpoveď na problémy manželstva nemôže zostať povrchná. Preto sa rozhodol venovať čas piatich rokov na to, aby postupne objasnil súčasnému človeku to, čo je podstatou človeka, čo je jeho zmyslom. A práve rozhovor Ježiša s farizejmi sa mu stal výborným metodologickým postupom, pri ktorom pochopil, že otázku (o rozvode, antikoncepcii…) je treba položiť nakoniec, ak zostane objasnený Počiatok.
„Kto to môže pochopiť, nech pochopí.“
Ak sa púšťame do otázky manželstva, je potrebné už hneď na začiatku nenechať sa vyrušiť otázkami i odpoveďami, ktoré by mohli odviesť našu pozornosť od skutočnej podstaty. Nenechať sa vyrušiť realitou, či ťažkosťou, ktorú reflektovali i učeníci, keď tvrdili, že je lepšie neženiť sa. Je treba obrátiť svoj pohľad k Počiatku, kde človek ešte nebol dotknutý hriechom, kde Boh zjavil svoj plán s človekom a tým, ako ho stvoril. Práve obrátenie sa k Počiatku nám môže pomôcť pochopiť mnohé náročné otázky.
Manželstvo – prvotná sviatosť
Ján Pavol II. nám v súvislosti s manželstvom odhaľuje hneď na začiatku svojej teológie tela tajomstvo manželstva ako prvotnej sviatosti. Napriek tomu, že sviatosť je termín, ktorý začína reálne fungovať až Ježišovou smrťou na kríži, Ján Pavol II. robí tento odvážny krok, keď tvrdí, že manželstvo je prvotnou sviatosťou. Nie prvou, ale prvotnou. Nie je to nič náročné na pochopenie, pretože sviatosť znamená znak. A čoho znakom je manželstvo? Dobre to vyjadruje originálny preklad, ktorý používa aj Ján Pavol II. Boh stvoril človeka, aby bol Božím obrazom, stvoril ho, aby bol obrazom Božím. Muža a ženu stvoril ich (por. Gn 1, 27). Prečo teda Boh stvoril človeka? Prečo ho stvoril ako muža a ženu? Aby boli Božím obrazom. A byť Božím obrazom znamená nepozerať na Boha ako samotára, ktorý tvorí človeka, aby sa necítil sám, ale vidieť Boha ako spoločenstvo osôb, spoločenstvo lásky. Byť obrazom Boha teda znamená byť spoločenstvom osôb. To je to príťažlivé pri pohľade na zaľúbený pár, na manželov, na rodinu s deťmi. Pri každom pohľade na sviatostných manželov môžeme a máme odhaľovať niečo z lásky Boha vo svojom vnútri – v spoločenstve Božských osôb.
Keď je to takto medzi mužom a ženou, potom je lepšie ženiť sa
Svetlo, ktoré vniesol práve Ján Pavol II. do tajomstva manželstva spôsobuje skôr opačný fakt: keď je to takto medzi mužom a ženou, potom je lepšie ženiť sa. Odhaľovanie tohto veľkého Tajomstva, ktoré žijú všetci sviatostní manželia, nás čoraz viac napĺňa a posúva bližšie k sebe a cez to k Bohu. Manželstvo teda nemusí byť iba útrpným čakaním na „až do smrti“, ale radostným každodenným prežívaním veľkosti tohto Tajomstva. V svetle Počiatku sa mení aj každá odpoveď na bytostné a náročné otázky dotýkajúce sa vzťahu muža a ženy.
Zdroj fotografie: www.pixabay.com
