Kto som?

0
589

Nový cyklus Vzťahová gramatika začíname otázkou, ktorú by si mal položiť každý, kto chce niekedy vytvoriť medziľudský vzťah. Kto som? Svojho času si na túto otázku odpovedali aj Mayovia. Aká bola ich odpoveď? V mayskej knihe pôvodu sa píše, že človeka utvoril boh z kukurice. Trochu netradičná predstava. Ak by sme však chápali, akú veľkú úlohu hrala táto plodina v ich stravovaní, pochopili by sme, že svoj pôvod odvodzovali od toho, čo považovali v každodennom živote za to najcennejšie. Bez kukurice by ich kmene neprežili. A čo je najdôležitejšie v tvojom živote? Od čoho odvodzuješ svoju identitu?

… a lásky by som nemal, ničím by som nebol (1 Kor 13,2)

Zdá sa, že apoštol Pavol má v tom jasno. Najcennejšia spomedzi všetkých darov je láska. Neskôr dáva pravej láske rôzne prívlastky – trpezlivá, dobrotivá… Ak sa však chceme dozvedieť viac o svojom pôvode. nestačí nám zistiť len jej prívlastky. Ak je láska našim pôvodom, pretože je to to najcennejšie, bez čoho by ľudstvo neprežilo, snáď by pomohlo spýtať sa takto: „Čo je láska?“ Tu sa však skrýva jeden chyták. Ty nie si predmet. Nikto ťa nesmie použiť ani využiť. Otázka – „Čo?“ nás privádza k poznaniu predmetov. Sme osoby. Preto sa pýtame na osobný podmet – „Láska, kto si?“

Láska, kto si?

Ak si bol/a do niekoho zaľúbený/á a nikdy si s tou osobou nenadviazal/á ľudský kontakt, vlastnil/a si ju len vo svojom svete ideí. Láska však nie je idea(lna). Nie je neosobná. Zažívame ju ako vzťah, zažívame ju osobne, zažívame ju v tele. Práve prostredníctvom tela zakúšame svet a vzťahy. Kresťania vniesli do pohanského života Rimanov a Grékov celkom nové zjavenie. Boh (pôvodca ľudí a sveta) nie je dokonalá idea. Je spoločenstvom osôb v láske a je človeku celkom blízko. Slovo sa stalo telom. Všimnime si Ježiša, aký je osobný, ako sa ľudí dotýka (a to aj fyzicky), môžu ho zažiť plne ľudským spôsobom, nie len ako ideu. Je to Emanuel – Láska, ktorá je s nami.

Utkal si ma v živote mojej matky

Žalmista ďakuje za dar života slovami: „utkal si ma v živote mojej matky“ (Ž 139). Biblický jazyk nepoužíva slovo „vyprodukoval“ alebo „vyrobil“, ale „utkal“. Boh tvorivo vstupuje do spojenia muža a ženy. Dieťa môže mať nos po otcovi a farbu vlasov po matke, ale život má po Bohu. V knihe Genezis čítame, že Boh vdýchol Adamovi dych života (porov. Gn 2,7). Tento dych nedostali iné živé bytosti (porov. Gn 2,9), bol darovaný exkluzívne iba človeku. Stvoriteľ je zároveň vzťahom lásky Otca, Syna a Ducha Svätého. V tomto dychu je vôňa Jeho osobnej lásky. Všimli ste si niekedy, čo v sebe skrýva slovo človek? Nie? Prizrite sa bližšie: čLOVEk. Kto teda som? Som bytosťou, ktorá dokáže na rozdiel od rastlín a zvierat vďaka darovanému rozumu a slobodnej vôli milovať – som čLOVEkom povolaným ku vzťahom, pretože ten, ktorý ma utkal, je VZŤAHOM.

Štyri vzťahy

Na facebooku sa dá pozorovať pomerne častý jav. Dievča zavesí na svoju nástenku novú profilovku. S napätím očakáva reakcie. Po 24 hodinách však má iba osem lajkov. Katastrofa. Zmení make-up, prefarbí si nechty, použije iný filter a dúfa, že vzťahy na sociálnej sieti ju nesklamú a potvrdia jej novú vizuálnu identitu vyšším počtom smajlíkov, srdiečok a komentárov. Vzťahy sú kľúčové pre našu odpoveď na otázku: „Kto som?“ Ján Pavol II. v Teológii tela poukazuje na štyri vzťahy, ktoré sa následkom prvotného hriechu porušili. O tieto štyri vzťahy sa treba neustále starať, aby sme žili naplnený a šťastný život:

  1. Vzťah s Bohom: Kým je pre mňa Boh? Čo bráni môjmu vzťahu k Bohu?…
  2. Vzťah k sebe samému: Ako vidím samého seba? Aké sú moje limity? Aký je môj potenciál? Nakoľko obnovujem a očisťujem v sebe povolanie byť láskou?…
  3. Vzťahy s druhými ľuďmi: Aký mám vzťah s rodinou, s blízkymi, s priateľmi? Mám tendenciu využívať druhých pre moje uspokojenie?…
  4. Vzťah k stvorenstvu: Ako sa starám o svoje veci? Ako udržujem poriadok? Ako sa správam k stvorenstvu?…

Niekedy stačí jeden slnečný lúč

Ak sú vzťahy také dôležité pre otázku „Kto som?“, potom je jasné, že narušenie týchto vzťahov nás odvádza od zmyslu života. Zranenia nás často uzatvárajú do seba, do vlastnej bolesti a pýchy. Kedy si v živote zakúsil/a zjavenie lásky, stretnutie s ňou? Tento moment je pre teba veľmi dôležitý. Aj keď sa ti zdá, že tvoje vzťahy sú ako jedno veľké mračno, objav aspoň jeden slnečný lúč a nechaj mu čas zohriať tvoje srdce. Dá sa povedať, že máš na svojich vzťahoch živú účasť? Ak je to ťažké, nenechaj sa znechutiť. Urob jeden konkrétny krok v prospech jedného vzťahu a uvidíš, že ti to pootvorí cestu k sebe.

Sv. Ján Pavol II. na našu tému

„Človek nemôže žiť bez lásky. Človek ostáva sám sebe nepochopiteľnou bytosťou a jeho životu chýba zmysel, ak sa mu nezjaví Láska, ak sa nestretne s Láskou, ak ju nezakúsi a si ju určitým spôsobom neosvojí, ak nemá na nej živú účasť.“ (Redemptor hominis, 10)

Článok bol pôvodne publikovaný v časopise Lusk. 

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár
Prosím zadajte svoje meno