Rodičom sa narodí dieťa, a tí sa snažia už od prvého dňa mu darovať čo najviac lásky a spokojnosti. Postupne, ako dieťa rastie, prichádzajú výchovné otázky a problémy. Rodičia učia dieťa, čo je správne a čo nie – ako je správne sa správať v spoločnosti, ako pozdraviť. Učia ho hovoriť pravdu, deliť sa s hračkami a vychovať z neho dobrého človeka… Možno nás – rodičov, to ani nenapadne, ale od prvého dňa sa snažíme deťom aj svojím vzorom správania priblížiť morálku.
Vníma dieťa morálku od malička? V akej miere? Od akého veku a ako chápe dieťa, čo je správne a čo nie? Ako sa vyvíja morálka u detí?
Vyvíja sa v niekoľkých stupňoch:
- V prvom stupni dieťa posudzuje dobre a zle na základe reakcie rodiča – dieťa si neuvedomuje, že robí niečo, čo nemá, pokiaľ nepríde nesúhlasná reakcia rodiča. Napríklad dieťa bude búchať po klávesnici bez toho, aby si uvedomilo, že robí niečo, čo nemá. A to až do chvíle, pokiaľ ho neupozornite, a to buď verbálne (nono, nesmieš, pokazí sa to…) alebo fyzicky (odnesiete dieťa inam, prenesiete klávesnicu…). Obe tieto nesúhlasné reakcie dieťa vníma ako formu trestu, napomenutia, preto sa väčšinou dostaví reakcia ako plač, krik a negovanie. Dieťa sa takto učí, že nie všetko sa môže a dá. Neskôr sa snaží vyhnúť sa činnostiam, po ktorých už vie, že bude nasledovať váš nesúhlas.
- V druhom štádiu dieťa posudzuje dobro a zlo na základe odmien a trestov. Dieťa očakáva, že za dobrý skutok bude odmenené. Toto je obdobie, kedy dieťa očakáva odmenu za svoje správanie. Je dobré dieťa motivovať, vysvetľovať mu, prečo je správanie vhodné či nevhodné. Nezabúdajte, že dieťa sa učí správať a posudzovať svoje i cudzie správanie. Takáto morálka je charakteristická pre deti predškolského veku.
- V tomto období nastupuje túžba po pochvale či odmene od autority (rodič, učiteľ, Boh…). Človek v tomto období niečo robí či nerobí, pretože u nás v rodine sa to nerobí / robí. Príkladom sú deti na prvom stupni základnej školy a ich snaha byť dobrými, odmenenými najmä od pani učiteľky. Toto je zaujímavé obdobie, ktoré ponúka mnoho príležitostí na vysvetľovanie, priblíženie a učenie sa. Deti sú vnímavé, túžia po učení, spoznávaní nového a prejavujú snahu byť čo najlepšie.
- Počas štvrtého stupňa dieťa robí úsudok o správnosti konania, ktoré vyplýva z jeho presvedčenia, že poriadok a pravidlá patria do spoločnosti či sveta. Dieťa vníma, že dobro ľudí je nevyhnutné pre všetkých – nemôžeme kradnúť, lebo akoby to vyzeralo, keby každý kradol – to sú vety, ktorými posudzuje morálku. Je to obdobie, kedy si dieťa zautomatizovalo a prijalo pravidlá správania sa v rodine a spoločnosti.
- Morálne usudzovanie sa odvíja od snahy udržať a chrániť právo určitej skupiny a jednotlivcov. Charakteristický typ myšlienky pre toto obdobie je: „Nekradnúť je správne, pretože inak sa berie druhému to, čo mu to patrí.“ Človek v tomto období sa riadi zákonmi, je to vyšší stupeň morálky, ktorý si vyžaduje aj emocionálnu inteligenciu, snahu pochopiť a vnímať snahu jednotlivcov, ich práva a povinnosti. Nevnímať len zákony ako plošné správanie sa pre všetkých, ale prejavuje sa snaha o individuálny prístup a pochopenie.
- Toto posledné obdobie je najabstraktnejšie, pretože nie je spojené s konkrétnymi zákonmi, listinami, pravidlami ani uznaním spoločnosti. Uvažovanie o morálke a rozhodovanie o dobre a zle človek robí na základe osobne prijatých princípov a nazerania na svet, spoločnosť. Prejavuje sa tu láska, spravodlivosť, pravda človeka, viera v Boha a prikázania. Toto posledné obdobie predstavuje čosi ako zvnútornenie ideálneho sveta a vzťahov v ňom.
Najdôležitejší je príklad
Teraz už vieme, že dieťa postupne prechádza od jedného stupňa morálky k druhému. Aké je miesto rodičov na tejto ceste? Práve výchovou rodičia pomáhajú dostať dieťa k tomu najvyššiemu stupňu morálky. Nezabúdajme na osobný príklad pre deti.
Zbytočne budeme dieťaťu hovoriť, aby požičiavalo hračky, ak nás nevidí nikomu nič požičať. Môžeme mu hovoriť, aby pozdravilo, ale ak nevidí, že my zdravíme, ako nám môže uveriť a poslúchnuť nás?
Učíme ho, aby odpúšťalo. Ak nezažije pocit odpustenia od rodiča, ťažko bude odpúšťať kamarátom či súrodencom.
Nemajte obavu, že vaše dieťa je na slušnosť, pozdrav, poďakovanie príliš malé. Nie, nie je. Nevyhýbajte sa ani situáciám, kde vás môže dieťa vidieť, ako sa ospravedlňujete. Bude to mať pre neho veľký prínos.
Ak dieťaťu ukážeme čistotu vzťahov, lásku k Bohu a k blížnemu, spravodlivosť a čestnosť v našej rodine, v našich životoch… tým mu ukážeme to najvzácnejšie.
