Povedzme, že ti v stredu príde SMS-ka od priateľa: „Pôjdeme v sobotu spolu von?“ Aká bude tvoja reakcia? Je zaujímavé sledovať, že na podobné pozvania máme tendenciu odpovedať vyhýbavo. Od stredy do soboty je ešte ďaleko. Rozhodnutie odďaľujeme pre prípad, že by sa na sobotu vyskytlo niečo lepšie. Ak by sme hneď súhlasili alebo odmietli, prišli by sme o zadné dvierka pre náš program. Skrytým motívom takéhoto jednania je zištnosť. Zo vzťahu chceme získať to najlepšie pre seba.
Priateľstvo ako benefit
Je dôležité odhaľovať zištné motívy v našich vzťahoch, pretože práve táto vypočítavosť vzťah nahlodáva a robí ho krehkým. Spomeňme si na dramatický príbeh Pán prsteňov. Spoločenstvo prsteňa sa podujme odniesť magický prsteň do krajiny Mordor. Boromir, jeden zo spoločenstva, na začiatku príbehu vidí v spoločenstve príležitosť získať prsteň pre svoje kráľovstvo, aby mohol účinnejšie čeliť nepriateľovi, ktorý práve sužuje jeho ľud. Aj keď dobrý úmysel, no sebecký. Boromir zahynie v boji, vzťahy sa na čas rozpadajú a misia sa značne komplikuje. Možno ste už počuli, že vás priatelia v reči označili za „použiteľného človeka“. Prudko použiteľného na plánovanie cesty, opravu počítača a pod. V angličtine sa dokonca používa výraz „friends with benefits“, ktorým sa označujú muž a žena, ktorý majú vzťah kvôli sexu. Používajú sa tak navzájom. No položme si otázku: Chceš byť milovaný alebo používaný? V praxi vidíme, že konzumné vzťahy nezapúšťajú korene, a preto končia vtedy, keď sa minie potreba mať z toho druhého úžitok alebo príde niekto, kto tento úžitok naplní efektívnejšie, intenzívnejšie a rýchlejšie.
Priateľstvo ako dobrý pocit
„Mám na teba chuť a celú ťa zjem…“. Takto spieva Pavol Habera. Ďalším druhom priateľstva je, keď toho druhého chápeme najmä ako zdroj potešenia pre nás samých. Možno máme radi tú istú hudbu, robíme ten istý šport, či sledujeme toho istého umelca a zdieľame sa o tom. Takýmto priateľom môže na sebe záležať, môže byť medzi nimi dobroprajnosť a dobrá nálada. To, čo ich spája najviac, je však dobrý pocit, ktorý vedľa seba zažívajú. Vydrží takéto priateľstvo skúšku času?
Priateľstvo, ktoré vytrvá
Aristoteles, ktorý definoval tri druhy priateľstva, raz povedal: „Priateľ je ten, s kým môžem zjesť mericu soli.“ Merica je stará jednotka váhy, ktorá by sa dala prepočítať na cca. 50 kg. Vieme, že soľ sa konzumuje po štipkách. Filozof vysvetľuje, že priateľstvo pre úžitok a priateľstvo pre dobrý pocit nie sú v plnej miere priateľstvami. Tretím druhom je podľa neho cnostné priateľstvo. To je vzťah, v ktorom si obe strany spoločne vyberú tento cieľ: spoločne prežiť morálne dobrý život. Sv. Ján Pavol II. v knihe Láska a zodpovednosť dodáva, že ak nám spomínaný spoločný cieľ chýba, nedokážeme zabrániť tomu, aby sme druhého človeka vo vzťahu nejakým spôsobom nepoužívali pre vlastný benefit či emocionálne naplnenie.
Mám čas…
Zjesť s niekým 50 kíl soli môže trvať aj celý život. Inými slovami, je to množstvo situácii, kedy vidíme priateľa smiať sa i plakať, keď je pri sile, ale aj v období choroby, pádov i úspechov. Vidíme teda, že žiť vo vzťahu cnostného priateľstva je kľúčové aj pre manželstvo. Ich čas by mal byť naplnený spoločným dobrom. To pre nich znamená: 1. budovať manželskú jednotu, 2. vzájomná služba a rast k svätosti, 3. plodenie a výchova detí. Ak sa človek nesústredí egoisticky len na svoje potreby, ale prijíma za spoločné dobro aj to, čo je dobré pre toho druhého, stáva sa opravárom a upevňovateľom svojich vzťahov. Stáva sa budovateľom cnostného priateľstva. Kiežby čo najviac mladých počas obdobia chodenia zažilo práve toto. Potom by nebolo až také ťažké sľúbiť pred oltárom vernosť kým nás smrť nerozdelí.
Sv. Ján Pavol na našu tému:
„Dve ľudské bytosti sa dokážu vyhnúť vzájomnému využívaniu len vtedy, ak je ich vzťah založený na úsilí dosahovať spoločne vytýčené dobro.“
Článok bol pôvodne publikovaný v časopise Lusk. Foto: pixabay.com
