Kroky k zmiereniu sa s minulosťou

V minulom článku Napriek traume – byť správnym rodičom ste sa dočítali, ako vzniká trauma, aký ma dosah na rodičov a ich výchovu, ich vzťah k vlastným deťom. V dnešnom článku poodkryjem spôsob, ako sa vyrovnať s vnútornou bolesťou, zraneniami a traumami, ktoré sme zažili.

Tak ako sme my ľudia rozdielni, aj naše bolesti, prežívanie krivdy, stresu, sklamania alebo hnevu, sú rozdielne. Všeliek ani univerzálna zázračná veta na vyliečenie neexistujú. Každý z nás si postupným prežívaním, vyrovnávaním sa, zmierením a prijatím musí prejsť sám. Každého cesta a spôsob sú iné.

Ponúknem vám teraz dva spôsoby, ako sa vyrovnať, ako prijať a zmieriť sa s vnútorným trápením (nech je malé alebo veľké, nech nám ho zavinil hocikto alebo aj my sami).

1. Odborná pomoc

Ak vnímate, že sa cyklíte vo svojich pocitoch, emóciách, máte neustály pocit krivdy, vracajúcich sa myšlienok, či prežívate frustráciu alebo vnímate negatívny dopad na vaše manželstvo a deti, alebo sa neviete „odstrihnúť“ od bolesti a sebaľútosti, navštívte odborníka. Zavolajte niekomu, komu dôverujete (napr. kamarátke) a spolu hľadajte pomocnú ruku. Nájdite si odborníka, ktorý je vám sympatický. Zistite si o ňom referencie, skúsenosti a nebojte sa. Je to profesionál, ktorý už počul všeličo. Chce vám pomôcť, a nie odsúdiť vás alebo hodnotiť. Ak chcete mať istotu a plnú dôveru a myslíte si, že kresťanský odborník bude ten, ktorý vám to poskytne, ponúkame zoznam odborníkov.

Nemusíte ísť len k psychológom, dnes existujú kouči, ktorý vám pomôžu zorientovať sa vo vašom živote a pocitoch, emóciách a prežívaní. Ale aj kňazi, ktorí prežili traumatické zážitky a okrem vlastnej skúsenosti majú aj duchovnú autoritu, vám dokážu pomôcť prejsť negatívnym pocitom, odpustiť a ísť ďalej.

2. Uzdravenie cez modlitbu

Niektorí ľudia sa dokážu zmieriť s minulosťou, vyzdravieť z bolesti a traumy sami. Často po takejto skúsenosti osobnostne vyrastú a dokážu oveľa viac, ako si kedysi mysleli.

Čo je potrebné na to, aby sa človek vyrovnal s vnútornou bolesťou? Ponúknem vám niekoľko „záchytných bodov“:

•  Sebauvažovanie, sebavedomie, pozeranie sa do seba samého a svojho prežívania. Prijatie skúsenosti.

Uvedomím si, že aj napriek všetkému mám svoju hodnotu. Prijmem skutočnosť – áno, toto sa mi stalo, toto som prežil. Nebudem to viac popierať alebo sa tváriť, že mňa sa to nedotýka. Nech sa mi stalo čokoľvek, stále som Bohom milovaný/á a prijímaný/á. Ak mám výčitky, že som si to zaslúžil či spravil chyby a takto ma „osud“ vlastne potrestal, je to klamstvo! Nikto nemá právo ubližovať, dehonestovať, vyslovovať hodnotiace súdy nad dieťaťom, dospievajúcim ani dospelým človekom. V istej etape života, v istom okamihu som sa stal obeťou niekoho iného, jeho postavenia, moci a jeho hriechu. Nenesiem zodpovednosť, nemôžem za to, čo sa stalo. Ak som aj urobil chyby, nik si nezaslúži krivdu ani bolesť.

• Ak si pripustíme realitu, našu bolesť, a nebudeme sa viniť z toho, čo sa stalo, tak príde ďalší krok. Ten krok je prizvanie Boha a jeho sily do nášho života. Toto pozvanie môže ísť kontinuálne s priznaním a uvedomením si, čo sa nám stalo a zbavením sa pocitu viny. Zdá sa vám to až absurdné? V dňoch, okamihoch, spomienkach, v bolesti, kedy prvýkrát, ale i tridsiaty, prežívame sklamanie a potupenie, odmietnutie, môže byť jediným spôsobom liečby Božia láska. Pre Boha neexistuje čas, môže a dokáže sa dotknúť každého nášho zranenia. On má celý náš život priamo pred sebou. Žiadna minulosť.

Boh nás môže uzdraviť od všetkých bolestí a strát. Môže byť ako náš rodič, ktorého sme nepoznali alebo ktorý zlyhal, Boh bude v našom živote ten, ktorý nás prijme, dá nám istotu a lásku.

Ak naozaj priamo, bez strachu a pocitu zlyhania vrúcne všetko odovzdáme Bohu, jednou vetou požiadame o Jeho uzdravenie, dostaneme silu na ďalší krok:

• Tým ďalším krokom je odpustenie. Znie to ľahko. Ale pocítili ste niekedy pri predstave odpustenia strach, nechuť alebo obavu? Odpustiť? Dokážem to? Chcem to? Odpustiť. Ako to spraviť? Kedy? Začni hneď teraz. Nečakaj, že zajtra odpustíš, že bolesť sa stratí zajtra, o týždeň a vtedy to dokážeš. Začni hneď teraz. Priamo a jednoducho. Vypusti ventil svojej bolesti, hriechu, zlyhania, krivdy… Povedz, že chceš odpustiť. To, že sa rozhodneš odpustiť rozumom, neznamená, že to musíš hneď pocítiť aj v srdci. Pomaly, postupne. Rozhodnutie odpustiť sa usadí aj v tvojom srdci. Odpustenie je aktom vôle. Je najlepšie a najsprávnejšie odpustiť, aj keď sa nám nechce alebo to tak necítime. Odpustenie vyžaduje často opakované rozhodnutie, znova a znova sa rozhodnem odpustiť. Môže to byť aj každý deň.

Traumatizujúce zážitky, zlyhania najbližších, emocionálna chudoba, neprijatie, ignorácia, vysoké nároky na deti, vnútorná bolesť… cesta k uzdraveniu je náročná. Prejsť cez toto pole bolesti je ťažké. Je plné výčitiek, smútku, sĺz a odpustenia. Bez Božej lásky v nás sa nepohneme z miesta.

„Láska je výzva, ktorú nám Boh ustavične opakuje, možno preto, aby nás povzbudil vzdorovať osudu.“ (Ján Pavol II.)

foto: pexels.com