JURAJ HOLDOŠ: Internetovou závislosťou je ohrozený každý ôsmy človek

0
0

Ako dostupnosť alkoholu nerobí z človeka alkoholika, ani dostupnosť internetu z nás nerobí od neho závislých. Ale – ak je nám čas strávený na internete príjemným únikom z reality, je to vztýčený prst. Touto špecifickou nelátkovou závislosťou je ohrozený každý ôsmy človek, vraví psychológ a pedagóg z ružomberskej katedry psychológie Juraj Holdoš, ktorý spustil projekt InternetovaZavislost.sk.

 

Dnes nie je nebežné vidieť rodinu, ako si sadne k stolu, no každý člen sa venuje svojmu mobilnému telefónu. Je to prejav internetovej závislosti alebo závislosti na mobilnom telefóne? Ako tieto dve závislosti spolu súvisia?

Nemusí to byť nutne prejav závislosti od internetu alebo od mobilného telefónu. Na to, aby sme nejaké správanie označili ako závislosť, musí spĺňať viacero kritérií. Ide najmä o významnosť internetu alebo mobilu v živote človeka – keď sa internet stane najdôležitejšou aktivitou v živote a dominuje v jeho myslení, cítení a správaní. Ďalej je to zmena nálad dosiahnutá prostredníctvom internetu, respektíve mobilu. Jednoducho povedané, závislý človek používa mobil alebo internet na to, aby „menežoval“ svoju náladu. Napríklad sa cíti smutne, znudene alebo podráždene a keď sa pripojí do sociálnej siete, zlepší sa mu nálada. Alebo pri spustení online hry cíti hráč uvoľnenie a príjemné vzrušenie. Dôležitým znakom každej závislosti je zvyšujúca sa tolerancia ku „dávke“, v prípade internetu k času a intenzite pripojenia. Taktiež dôležitým znakom sú aj abstinenčné (odvykacie) príznaky – nepríjemné pocity alebo fyzické dôsledky pri náhlom znížení alebo prerušení konkrétnej aktivity. V prípade internetu majú zväčša podobu nepokoja, podráždenosti, nervozity, zúrivosti, ale tiež smútku. Ďalším znakom sú pribúdajúce konflikty z dôvodu nadmerného internetovania, či už s priateľmi, rodinnými príslušníkmi, ale aj nadriadenými. A tiež vnútorný konflikt. Človek sa nevie rozhodnúť medzi nutkavou túžbou byť online a inou aktivitou. Napríklad sa v ňom bije túžba tráviť čas s priateľmi, rodinou, partnerom/partnerkou a túžba čas stráviť pri online hre. Alebo potreba dokončiť pracovnú či školskú úlohu verzus komunikácia v sociálnej sieti. Posledným znakom závislosti sú časté recidívy. Človek sa rozhodne prestať internet používať alebo ho obmedziť, ale po istom čase sa k nemu znovu vráti.

 

Čo z toho vyplýva pre rodinu, ktorá sa venuje svojim mobilom?

Nemôžeme iba na základe tohto správania hovoriť o závislosti. V každom prípade, nové technológie ako internet a mobily nám výrazne vstupujú do života a menia naše správanie a aj prežívanie. Zatiaľ iba skúmame, čo táto zmena znamená, či je čisto negatívna alebo neutrálna, respektíve má aj pozitívne dopady. Závislosť od internetu a od mobilu nie sú tie isté závislosti, ale majú k sebe mimoriadne blízko. Pri závislosti od internetu sme závislí od konkrétnej aplikácie alebo aktivity, ktorú vykonávame prostredníctvom počítača, tabletu, mobilu atď. Pri závislosti od mobilu je naše závislé správanie spojené s konkrétnym zariadením. A, i keď ide najmä o prístup k internetu, sociálnym sieťam a hrám, dôležitú úlohu hrá práve fyzické zariadenie (mobil), bez ktorého si nevieme predstaviť život.

 

Prečo sa nevieme rozprávať, prečo nedokážeme odložiť telefón a venovať sa tomu druhému, kto sedí priamo predo mnou? Čím je to, že nás takto ovládli technológie?

To je veľmi ťažká otázka, ktorá nemá úplne jednoznačnú odpoveď. Nové technológie sú súčasťou našich životov a spoločnosť v podstate vyžaduje, aby sme ich deň čo deň používali. Takže v prvom rade ide o zvyk. Odpoveď na otázku bude tiež súvisieť so štruktúrou nových médií a ich funkciou. Ponúkajú totiž to, čo offline svet nemôže ponúknuť a ponúkajú to ihneď. Nechcem tu však vyznieť ako zvestovateľ apokalypsy. Internet a mobily sú skvelé vynálezy a viac nám dávajú ako berú, samozrejme, keď ich využívame v rozumnej miere. Veľké reprezentatívne výskumy hovoria, že využívanie internetu robí ľudí šťastnejšími. Trochu iná situácia je však pri našich deťoch, tam je to nebezpečenstvo väčšie.

 

Aký rozdiel je medzi internetovou závislosťou a častým využívaním internetu, možno až nadužívaním?

Tento rozdiel si väčšinou prví všimnú naši blízki, lebo proces vývinu závislosti je postupný a sami na sebe ho často nepostrehneme. Rozdiel medzi závislosťou od internetu a častým využívaním nie je v čase pripojenia. IT-čkár môže celý deň sedieť na internete a to neznamená, že je závislý. Rozdiel je v spôsobe používania a najmä v dôsledkoch. Definícia hovorí: „Závislosť od internetu je správanie, pri ktorom dochádza k nadmernému používaniu internetu a u jedinca vedie ku komplikáciám v psychickej, sociálnej, pracovnej alebo školskej oblasti.“ Takže kľúčom sú dôsledky alebo komplikácie v spomenutých oblastiach.

 

Ten, kto je závislý na internete, je závislý na samotnej technológii alebo na surfovaní ako takom? Prípadne to súvisí s online pornografiou, hrami alebo gamblingom? Na čom je vlastne závislý „internetový závislák“?

Človek nie je závislý od technológie, je závislý od istého druhu správania. Závislosť od internetu nie je jeden celok, prejavuje sa vo viacerých odlišných formách. Profesor Griffiths hovorí, že od internetu vlastne nie sme závislí všeobecne, ale sme závislí od konkrétnych aplikácií, webov či internetových služieb, s ktorými je spojený špecifický druh činnosti. Najčastejšie sa vyskytujú tieto druhy závislosti od internetu: závislosť od virtuálneho sexu (závislosť od online pornografie, erotických chatov, webkamier, atď.) závislosť od kyber-vzťahov a online komunikácie (závislosť od virtuálnych vzťahov a virtuálnych priateľstiev alebo príbehov, ktoré nahrádzajú situácie z reálneho života – závislosť od sociálnych sietí, chatov, fór, profilov, komunikátorov) a závislosť od online hier (napr. závislosť od hier typu MMORPG – ide o RPG pre viac hráčov, ktorá umožňuje tisíckam hráčov po celom svete, aby boli prostredníctvom internetu v jednom čas spoločne vo fiktívnom virtuálnom svete prostredníctvom internetu). Tiež sa vyskytuje aj závislosť od online gamblingu, nakupovania či obchodovania online – ide o nutkavé správanie, ktoré človek nedokáže ovládať a kontrolovať. Okrem gamblerstva a nakupovania sem môže patriť aj nutkavé a neprimerané pozeranie videí. A menej často aj závislosť od vyhľadávania informácií v internete (nadmerné surfovanie v internete alebo vyhľadávanie v databázach, resp. nadmerné sťahovanie dát).

 

Je pomerne zrejmé, že alkoholik neškodí len sebe, ale aj najbližším. Podobne narkoman. Komu však škodí závislý na internete?

Závislý od internetu škodí v prvom rade najmä sebe. Ľudia však nie sú ostrovy, nežijú izolovane. Ak napríklad závislosť od internetu spôsobí, že človek zlyháva vo výkone napr. v škole alebo v práci, jeho zlyhanie má dosah aj na jeho rodinu, priateľov. Alebo iný príklad: ak je ženatý muž dlhodobo závislý na pornografii, je pravdepodobné, že to môže ovplyvniť aj jeho manželstvo. Závislosť od internetu sa veľmi často vyskytuje v spojitosti s inými psychickými problémami. Výskumy hovoria najmä o iných závislostiach, najviac o alkohole, o depresii, úzkostiach a tiež pri hyperaktivite a poruche pozornosti (ADHD). Často človek používa internet ako únik z reálneho sveta. Takže, i keď závislý škodí najmä sebe, nakoniec to vždy ovplyvní aj jeho okolie, rodinu, priateľov, kolegov.

 

Dočítal som sa, že internetová závislosť ohrozuje najviac mladších – a skôr chlapcov. Je mládež tou najohrozenejšou skupinou?

Áno, závislosť ohrozuje viac mladých ľudí ako starých, a to z jednoduchého dôvodu: mladí ľudia internet viac používajú. Čo však neznamená, že dospelí a starší ľudia sú imúnni. Najohrozenejšou populáciou sú stredoškoláci a najmä vysokoškoláci. U vysokoškolákov ide o kombináciu dostatku voľného času a menšej zodpovednosti a neprítomnosti dozoru. Domnievam sa však, že základy patologického používania internetu, ale aj mobilu, sa často kladú už v detstve na základnej škole, často už na prvom stupni. Celkovo môžeme v populácii na Slovensku a aj v Európe hovoriť o cca 2-3% závislých.

 

Ako je to v zahraničí?

V krajinách východnej Ázie (Čína, Južná Kórea, Taiwan, Japonsko) je výskyt závislosti od internetu podstatne vyšší, najmä medzi mladými ľuďmi. Stav je natoľko vážny, že problémom sa štáty zaoberajú na vládnej úrovni a v Južnej Kórei sa pristúpilo k istej forme prohibície – kontroly prístupu. A, i keď závislosť od internetu nie je stále oficiálne uznaná diagnóza, v Číne existujú celé oddelenia nemocníc venujúce sa liečbe tejto problematiky. Na prvý pohľad sa zdajú 2-3% veľmi málo. No medzi ohrozených (stredná závislosť) patrí okolo 13% mladých ľudí na Slovensku, čo je približne každý ôsmy mladý človek. V starších výskumoch dominovali ako závislí viac mladí muži. No v súčasnosti, i keď stále prevládajú muži, úspešne ich dobiehajú mladé ženy, najmä prostredníctvom sociálnych sietí.

 

Sám máš rád internet. Ako si kontroluješ jeho používanie? Čo robíš preto, aby si sa nestal závislým?

To je dôležitá otázka, či nie som závislý. Kto vie, čo by povedala moja manželka (úsmev). Od detstva rád čítam a príchodom internetu som presunul svoje čítanie naň. A niekedy sa musím naozaj snažiť, aby som internet používal efektívne. V prvom rade si musím často uvedomiť, že nepremyslené surfovanie je pre mňa pomerne významným žrútom času. Preto sa ho snažím kontrolovať viacerými spôsobmi. Napríklad ho používam ako odmenu. Keď niečo spravím, čo sa mi nechce, odmením sa čítaním internetu. Taktiež som si nainštaloval do počítača aplikáciu RescueTime, ktorá monitoruje správanie a posiala mi reporty o mojej efektivite. No a kontrolórom môjho internetovania je aj moja rodina: manželka a deti. Kto vie, ako by to bolo bez nich (úsmev).

 

Kedysi bol internet vzácnosťou a chodili sme naň do kaviarní. Dnes je všade, takmer voľne dostupný a často aj zadarmo. Môže byť jeho všadeprítomnosť istým spúšťačom internetovej závislosti?

Spúšťačom určite nie, ako dostupnosť alkoholu ešte nerobí alkoholika. Na druhej strane všadeprítomnosť internetu je určite faktor, ktorý závislosť ovplyvňuje. Príkladom môže byť veľmi jednoduchý prístup ku online pornografii, ku ktorej sa dá dostať bez ťažkosti doslova na pár klikov.

 

Vývojári webových stránok a aplikácií sa ich usilujú vytvoriť tak, aby boli navštevované či používané – de facto aby boli „návykové“. Viackrát do dňa si kontrolujeme mail, checkujeme sociálne siete, podľa jednej britskej štúdie sa k nášmu smartfónu naťahujeme viac ako 200-krát do dňa, približne raz za štyri minúty. Je vôbec v ľudských silách odolať tejto návykovosti? Ako sa brániť potenciálnym škodlivým následkom?

Som presvedčený, že v ľudských silách to je, veď človek postavil aj egyptské pyramídy a doletel na mesiac (smiech). Ja by som ochranu pred potenciálnymi škodlivými následkami rozdelil na prácu s deťmi a potom s dospievajúcimi a dospelými. U detí je na mieste prevencia a edukácia v tejto oblasti. Ale tiež je dôležité obmedziť prístup k internetu a celkovo k médiám na istý čas počas dňa a tiež na obsah, ktorý je prijímaný. Nie som zástancom úplnej reštrikcie (zakázať deťom celkom internet a všetky médiá), skôr si myslím, že by to mala byť kombinácia citlivého obmedzenia času a obsahu, ponúknutie lepších a tiež atraktívnych alternatívnych aktivít, trávenie času s deťmi a najmä veľa vysvetľovania a komunikácie. Tento prístup nie je vôbec ľahký, ale myslím, že je dobrou cestou, aby deťom internet a mobil neublížili. U dospievajúcich a dospelých je to v podstate to isté, ale prispôsobené na vek a zrelosť. Dôležitá je komunikácia a spoločné hľadanie uspokojivých alternatív. Pri liečbe závislosti od internetu sa vždy venuje veľká pozornosť spúšťačom takéhoto správania. Či ide o únik pred neriešenými problémami v reálnom živote alebo nudu, alebo pocit, že na internete ma ľudia neposudzujú a cítim sa tam slobodnejšie.

 

Nedávno vyšla štúdia, ktorá naznačuje, že používanie sociálnych sietí v tínedžeroch aktivuje také oblasti mozgu, ktoré vie „rozžiariť“ aj čokoláda či peňažná výhra. Kto by si nedal čokoládu alebo odmietol peňažnú výhru, všakže. Ako náš mozog vníma vymoženosti internetu? Je internet všetkým, po čom mozog túži?

To je pravda, niektoré typy aktivít na internete pôsobia priamo na naše centrá odmeny, a tým zvýrazňujú nebezpečenstvo vzniku závislosti. Náš mozog túži po odmene, slasti. Tie si v normálnom živote musíme tvrdo zaslúžiť, napr. snahou alebo zdržanlivosťou. No niektoré aktivity na internete nám odmenu či slasť ponúkajú ihneď. A to nemám na mysli iba pornografiu, môže ísť aj o uspokojenie zo vzťahov na sociálnych sieťach, z online hier či nakupovania. Niektoré výskumy našli podobné zmeny v mozgu závislých od internetu a závislých od kokaínu.

 

Internetová závislosť dnes ešte nie je oficiálne uznaná ako diagnóza Ako ju chápu odborníci – psychológovia?

Keďže nejde len o jeden typ závislosti, zrejme ešte dlho ani nebude oficiálne uznaná ako diagnóza. Ale množstvo pribúdajúcich pacientov nás profesionálov stavia pred otázku, čo s nimi, akú formu pomoci im môžeme a máme poskytnúť. Aj na Slovensku je popísaných viacero prípadov liečby závislosti od internetu. V Amerike aj v západnej Európe je viacero kliník, ktoré sa venujú tejto problematike a boli tiež vyvinuté špeciálne psychoterapeutické postupy na liečbu závislosti od internetu. Takže som si istý, že v tomto smere sa postupne pohľad na túto problematiku mení.

 

Prečo si sa rozhodol založiť stránku InternetovaZavislost.sk?

Stránka venovaná závislosti od internetu je prirodzeným vyústením môjho vedeckého záujmu o túto problematiku. Na túto tému som urobil viacero výskumov a publikoval mnoho textov, preto sa mi zdalo správne využiť tieto poznatky a ponúknuť aj laikom základné a najmä zrozumiteľné informácie o problematike závislosti od internetu. Na stránke je dôležitá najmä možnosť otestovať sa v jednoduchom teste a hneď zistiť, ako je človek na tom. Bol by som rád, keby stránku ľudia našli a otestovali sa, a tí, čo to potrebujú, začali so svojím nadmerným internetovaním niečo robiť.

 

Máš zo svojej praxe skúsenosť, že si už poskytol pomoc človeku závislému na internete? Ako to dopadlo?

I keď gro mojej pracovnej aktivity nie je terapia, mám zo svojej praxe viacero skúseností so závislosťou od internetu. Niekedy ide len o poradenstvo pre rodičov závislých detí, ale mal som aj viacero klientov, kde používanie alebo zneužívanie internetu hralo významnú úlohu pri ich ďalších osobných a vzťahových problémoch. Internetovanie je často únikom od reality, preto sme sa v procese liečby museli venovať aj tejto problematike.

 

Kde môžu hľadať pomoc závislí na internete? Na koho sa obrátiť?

V podstate u každého klinického psychológa, no najmä u adiktológov, odborníkov, ktorí sa venujú liečbe závislosti. Môže ísť o psychológov aj o psychiatrov. Na Slovensku máme aj viacero oddelení, ktoré sa venujú aj nelátkovým závislostiam. Napríklad na Prednej Hore alebo v Banskej Bystrici. V budúcnosti by som chcel aj stránku InternetovaZavislost.sk rozšíriť a nasmerovať aj smerom ku liečbe. Ale to je hudba budúcnosti.

Zanechať komentár

Please enter your comment!
Please enter your name here