Je každé manželstvo uzatvorené v kostole automaticky platné?

Konštitúcia Gaudium et spes definuje manželstvo ako spoločenstvo celého života. Snúbenci, ktorí sa chystajú zosobášiť, by mali najprv zvážiť, či sú ochotní vziať na seba záväzky, ktoré so sebou prináša manželstvo, tak ako ho chápe Cirkev. Ciele, ktoré napĺňa, a vlastnosti, ktoré ho charakterizujú, poukazujú na jeho poslanie a dôstojnosť. Manželstvo je totiž predovšetkým vznešeným a nenahraditeľným povolaním, v ktorom Boh ponúka človekovi spoluprácu na diele stvorenstva tým najužším spôsobom.

Hoci by sa mohlo zdať, že každé manželstvo, ktoré bolo uzatvorené pred oltárom, je platné, nie je to tak. Je potrebné, aby boli splnené aj požiadavky práva. Tí, ktorí chcú uzavrieť manželstvo v duchu náuky Katolíckej cirkvi, si musia najprv položiť otázku, či sa s touto predstavou manželstva stotožňujú. Kánonické právo predstavuje manželstvo (okrem iného) aj prostredníctvom jeho obsahu, teda rôznych cieľov a vlastností, ktoré má napĺňať. Ak by totiž manželia s niektorými z nich nesúhlasili, uzatvárali by neplatné manželstvo.

Vlastnosti manželstva: jednota a nerozlučiteľnosť

Prvým dôvodom pre neplatnosť manželstva je situácia, keď sa niektorý z manželov chce v budúcnosti dopustiť cudzoložstva. Manželstvo pre neho nie je výlučným zväzkom a nemá v úmysle zachovávať vzájomnú vernosť. Prvou vlastnosťou manželstva je totiž jednota. [1]  Manželstvo existuje iba medzi jedným mužom a jednou ženou. Jednota manželov vylučuje súbežný vzťah s inou osobou (iným mužom, inou ženou). V protiklade s jednotou je tiež polygamia (mnohoženstvo). Kto by teda vstupoval do manželstva a ponechával by si možnosť cudzoložstva, uzatvára ho neplatne. [2]

Takisto je dôležité, aby snúbenci vstupovali do manželstva s úmyslom zotrvať v tomto zväzku a nepripúšťali už vopred možnosť rozvodu. Ak by aspoň jeden z manželov chcel uzavrieť manželstvo „na dobu určitú“, čiže iba dovtedy, kým sa jeden druhému nezunujú, resp. pokým sa neobjavia problémy, jednalo by sa o neplatné manželstvo. Je dôležité, aby snúbenci mali pri vstupe do spoločného života pre sebou obraz trvalého manželského zväzku, ktorý bude trvať až do smrti jedného z nich. Ak by si niektorý z manželov vyhradzoval právo na rozvod, resp. uzatváral manželstvo iba dočasne, uzatvára ho neplatne. [3]

Ciele manželstva: dobro manželov a plodenie a výchova detí

Okrem spomínaných vlastností manželstva existujú aj ciele, ktoré sú pre manželský život dôležité, nakoľko poukazujú na vlastné poslanie manželstva. Ciele manželstva, tak ako ich uvádza kánonické právo v súlade s konštitúciou Gaudium et spes, sú dva. Niektorí autori sa však prikláňajú skôr k názoru, že existuje len jeden. K tejto mienke ich vedie fakt, že medzi jednotlivými cieľmi sa nerozlišuje, ktorý z nich je dôležitejší a ktorý menej dôležitý. Zároveň ich spája vzájomné prelínanie. [4]

Manželstvo bolo ustanovené na to, aby manželia vytvorili spoločenstvo celého života, naplnené vzájomnou úctou a pomocou. Tí, ktorí chcú uzavrieť manželstvo, by si mali premyslieť svoje motivácie – čo je tým, čo ich vedie k sobášu. Vytvoriť vzájomné spoločenstvo, ktoré má trvať, stojí mnohé úsilie a obety. Preto iste nie je správne, ak snúbencov vedú k uzavretiu manželstva čisto egoistické pohnútky (napr. budem mať niekoho, kto sa o mňa postará), ale tiež treba ponúknuť vlastné schopnosti a nasadenie. Potrebné je tiež budovanie a upevňovanie vzájomných vzťahov medzi manželmi. Vyžaduje sa od nich zámer usilovať sa o rast vo vzájomnej láske, rešpekte, pomoci a pestovanie všetkého, čo napomáha pozitívnemu ovzdušiu medzi manželmi. [5] Ak by niekto chcel vstúpiť do manželstva a vylúčil by dobro manželov, teda všetko to, čo bolo spomenuté, zrejme len ťažko možno považovať takéto manželstvo za platné.

Nemenej dôležitým cieľom manželstva je aj plodenie a výchova potomstva. [6] Zvlášť v súčasnosti sa stretáme s mnohými pármi, ktoré v živote uprednostňujú cestovanie, prácu, koníčky, a preto im deti prekážajú. Uzatvárajú manželstvo, no pritom už na začiatku sú si istí, že nechcú mať deti. Tie si totiž vyžadujú starostlivosť, výchovu, opateru a tiež nemalé finančné prostriedky. Život bez nich je pohodlnejší. Preto treba zdôrazniť, že ktokoľvek, kto chce vstúpiť do manželstva a vylučuje dobro potomstva (trvale), uzatvára ho neplatne.

Črta, ktorá odlišuje manželskú zmluvu od všetkých ostatných zmlúv, je tá, že jej obsah (ciele a vlastnosti manželstva) nie je možné meniť. Snúbenci, ktorí sa chystajú vstúpiť do manželstva, si nemôžu sami stanoviť, čo podľa nich manželstvo je alebo aké by malo byť. Ak chcú uzavrieť manželstvo podľa zámeru Pôvodcu prirodzenosti, musia pristúpiť na stanovené „pravidlá hry“. Inak sa stávame svedkami všeličoho iného, len nie manželstva.

[1] Porov. KKP, kán. 1056

[2] Porov. CASTAÑO, J.F.: Il Sacramento del matrimonio, s. 110-111.

[3] Porov. CASTAÑO, J.F.: Il Sacramento del matrimonio, s. 112-113.

[4] Porov. DOKUMENTY DRUHÉHO VATIKÁNSKEHO KONCILU I.: Konštitúcia Gaudium et spes, č. 50.

[5] Porov. CHIAPPETTA, L.: Il matrimonio, č. 30.

[6] Porov. KKP, kán. 1055, § 1