Duchovné sprevádzanie dieťaťa: bez spoločnej modlitby to nejde

0
43

Dieťa môže z každodennej modlitby zistiť, kto je Boh, kým je on pre nás a my pre neho. Začať hovoriť o Božích vlastnostiach je zbytočné, pretože je to pre dieťa príliš abstraktné. Netreba začínať s definíciami, ale skočme s deťmi rovno do modlitbového života – do života ďakovania a prosieb. Nechajme dieťa hovoriť vlastným jazykom, modlime sa spolu pravidelne a spoločne sa učme, že modliť sa dá kedykoľvek a kdekoľvek.

 

Nechajme dieťa hovoriť s Bohom, aj keď úplne nevie, kto Boh je

Podobne, ako keby sme sa chceli malého dieťaťa opýtať, kto je mama. Asi nám nepovie nejakú sociologickú poučku, ale to, kým je pre neho a pravdepodobne vymenuje nejaké konkrétne veci, ako sa jeho mama prejavuje – mama je tá, ktorá mi varí jedlo; mama je tá, ktorá ma má rada, aj keď som zlý…

S Bohom môžeme spokojne hovoriť, aj keď vo veciach o ňom nemáme úplne jasno. Netreba začínať definíciami, ale skočme s deťmi rovno do modlitbového života, do života ďakovania a prosieb.

Ak sa rodičia modlia, potom by prirodzene mali dieťa už od narodenia (a prostredníctvom modlitby rodičov už od počatia) viesť k spoločnej modlitbe. Pre dieťa nebude modlitba nič čudné, keď ste sa pri ňom modlili už od kolísky. Dieťa samé nenapadne najprv sa opýtať, kto je ten Boh, a potom sa s ním začať rozprávať. Pre dieťa nie je dôležité, kto je Boh, ale kým je pre neho, ako súvisí s jeho životom – to sa síce tiež priamo neopýta, ale prostredníctvom jeho modlitby spozorujete, že má tendenciu prosiť a ďakovať za veci, ktoré sa ho priamo týkajú.

 

Nechajme dieťa hovoriť vlastným jazykom

Treba pamätať na to, že ak chceme docieliť, aby sa dieťa naozaj modlilo, musíme hovoriť jeho jazykom a nechať ho, aby hovorilo jeho jazykom. Ak Miško poďakuje za to, že sa ráno tak dobre vycikal a prosí o to, aby boli na obed palacinky, je to v poriadku. Môže nám to byť smiešne, ale týmto naše dieťa žije. A hoci nie som hovorca Pána Boha, som presvedčená o tom, že chce byť súčasťou aj tohto Miškovho detského života. To najhoršie, čo by sme mohli spraviť, je zahriaknuť ho, že sa takéto veci do modlitby nehodia. Nie je to pravda. Hovorí sa, že papier zvládne všetko. Modlitba je na tom podobne – dokáže obsiahnuť všetky aspekty života.

 

Modlime sa s dieťaťom pravidelne

V modlitbovom živote je dôležitá pravidelnosť. Ranná a večerná modlitba a modlitba pri spoločnom jedle je pre rodinu veľmi dobrý základ. Pomodliť sa iba raz za čas nestačí, ak chceme, aby bol Boh súčasťou našej rodiny.

Ráno je príležitosť ďakovať za nový deň a prosiť o všetko, čo v ten deň potrebujeme. Ďakovaním za dobré raňajky či večeru sa dieťa naučí, že Boh má niečo do činenia s tým, že napĺňa moje potreby, že mi dá jedlo, keď som hladná. Staršiemu dieťaťu môžeme ľahko vysvetliť, že Bohu ďakujeme za jedlo preto, lebo On je ten, ktorý vie, čo potrebujeme, a stará sa o nás, že príroda, z ktorej máme potraviny, je dar, ktorý sme si sami nevytvorili, a teda zaň ďakujeme niekomu inému. Ráno tiež môžeme a máme prosiť o Božie požehnanie do všetkého, čo nás čaká. Môžeme sa modliť za ľudí, ktorých máme v ten deň stretnúť, za ťažké udalosti, ktoré na nás v ten deň čakajú. Môžeme prosiť anjelov strážnych o ochranu nášho života.

Večer treba ďakovať za všetko dobré, odprosovať za zlo, ktoré sme spôsobili, a môžeme sa tiež spoločne modliť o ochranu počas spánku.

Naučiť sa modliť pravidelne nie je ľahké, ale uvidíte, že to bude pre vás každým razom jednoduchšie a prirodzenejšie.

 

Naučme dieťa, že modliť sa dá kedykoľvek a kdekoľvek

Pokúsme sa naučiť svoje dieťa, že sa môže modliť všade. Nemusí to byť iba v kostole či pred jedlom. Modliť sa môže v autobuse cestou zo školy, pri venčení psíka, keď sa kúpe, keď s vami nakupuje… Môže nejakú modlitbu povedať nahlas, alebo sa rozprávať s Bohom v tichosti. Samozrejme, záleží od veku dieťaťa – akým spôsobom sa zvládne sám modliť a ako ho k tomu povzbudiť.

Najlepšie, aj keď asi nie najjednoduchšie, je, aby začal rodič. Keď spolu nakupujete, poďakujte nahlas pred dieťaťom Bohu za to, že si môžete kúpiť jedlo, za to, že sa o nás Pán Boh tak stará. Môžeme ráno cestou do škôlky nahlas poďakovať Pánu Bohu za slnko, ktoré vyšlo a za to, že je taký krásny deň. Jednoducho urobme Boha súčasťou nášho života. Nielen súkromne v myšlienkach, ale tak, aby naše deti mali šancu dozvedieť sa o našom vzťahu s Bohom a že má niečo dočinenia s našou rodinou. Uvidíte, že modliť sa s deťmi je dobrodružnejšie, ako by sa mohlo zdať.

ZDIELAŤ
Predchádzajúci článokBulletin na nedeľu – 27. nedeľa cez rok
Nasledujúci článokNáš príbeh domácej školy
Diana Hricová
Diana Hricová študuje na magisterskom stupni Katolícku teológiu na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity. Štúdiu o Bohu a jeho láske k človeku by najradšej venovala celý život. S manželom Filipom sa tešia zo svojho prvého synčeka. Na zastolom.sk sa venuje téme duchovného sprevádzania detí, svätým ženám a všetkému možnému, čo sa jej práve dotkne.

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár
Prosím zadajte svoje meno