Desatoro rodiča: 9. Buďte s manželským partnerom voči deťom jednotní!

0
17

Dosť často sa stáva, že keď sa obaja rodičia aktívne zapájajú do výchovy, tak v niektorých prípadoch sa medzi sebou nezhodnú na konečnom cieli, aký chcú vo výchove dosiahnuť. Keď sa na ňom aj dohodnú, stáva sa, že sa zas nezhodnú v tom, aké metódy ich majú k nemu priviesť. Jednotný prístup rodičov je veľmi dôležitý pre budovanie pocitu bezpečia u dieťaťa, budovanie autority rodičov a pre všeobecnú efektivitu výchovy.

 

Buď jednotne alebo vôbec

Dalo by sa povedať, že buď budeme vychovávať zhodne a spoločne, alebo sme odsúdení na prehru. Akýkoľvek nesúlad medzi rodičmi má negatívny vplyv na dieťa, aj keď sa môže zdať, že ide o bezvýznamné veci. Ak sa dieťa pýta jedného z rodičov, či môže pozerať film a počuje áno, a vzápätí mu to druhý rodič zakáže, vzniká v jeho hlave vážny zmätok. V hĺbke srdca je dieťa presvedčené, že ho obaja rodičia milujú, takže vníma, že všetko, čo od neho požadujú, je pre neho dobré, aj keď je to niekedy ťažké pochopiť a prijať. Nie je schopné vysporiadať sa s faktom, že každý rodič od neho očakáva niečo iné.

Hoci jednotný prístup rodičov vo výchove môže byť pre dieťa niekedy ťažký – nepodarí sa mu niečo vybojovať tým, že skúša hrať na nejednotnosť rodičov – vnútorne ho to presviedča o láske a dobrých úmysloch rodičov postavených na určitých zásadách, ktorými sa riadi svet, a to najmä svet ich rodiny.

 

Rozhovory o deťoch – cesta k súladu

Aby bol možný takýto súlad medzi rodičmi, musia sa o tom spolu konkrétne rozprávať. Ani jedna strana nemôže predpokladať, že druhá strana vie, čo si myslí. Ideálne je, aby takýto rozhovor neprebiehal len v mimoriadnych „havarijných“ prípadoch, kedy už treba hasiť nejaký požiar. Je dôležité pravidelne venovať čas každému dieťaťu, a to nielen rozhovorom o jeho aktuálnych problémoch, ale tiež diskusii o jeho talentoch, ktoré môžu byť nedostatočne využité alebo o prejavoch v správaní dieťaťa, ktoré môžu predchádzať ťažkostiam, ktoré sa môžu čoskoro objaviť. Niekedy to môže byť rozhovor o príjemných bežných veciach a niekedy o hlbších vnútorných veciach: „Myslíš si, že je to problém, ak v tomto veku klame?“, „Myslíš, že by sme mali riešiť, že sa opäť pobil s Lukášom?“, „Má síce jednotku z matematiky, ale pritom sa neučí, myslíš, že to takto môže ísť ďalej?“,„V poslednej dobe je nejaký smutný, nevieš prečo? Hovoril si s ním?“…

Obaja rodičia musia spoločnému rozhovoru venovať čas. Zároveň ale nemôžeme očakávať rýchle a jednoduché výsledky. Keď na tom ale budeme pracovať, sami uvidíme, že niektoré veci vyjdú – musíme byť trpezliví, dôslední a nenechať sa odradiť.

http://www.silnarodzina.pl/

Preklad: Andrej Burianek, fotografia: Diego Cervo / shutterstock