Zabudnite na mladistvých delikventov. Skutočnými delikventmi sú rodičia. Štvrté Božie prikázanie „Cti otca i matku svoju“ sa dnes v domovoch sotva vyslovuje preto, aby rodičia nastolili v domácnosti pokoj. Ak vo svojom dome zanedbáte disciplínu, len ťažko ju dobehnete neskôr.
Povinnosťou rodičov voči deťom je dávať im príkazy, správne ich viesť, a to všetko bez toho, aby boli príliš prísni či, naopak, veľmi mäkkí. Keď Boh daruje rodičom dieťa, to je ako plastelína. Môžu ho vymodelovať k dobru alebo k zlu. Čo keby tak Boh dal rodičom do rúk vzácny diamant a povedal im, že doň majú vyryť vetu, ktorá zaznie v deň posledného súdu a zároveň bude vizitkou ich myšlienok a ideálov? Akí by len boli pri výbere slov opatrní! A pritom vzor, aký dnes rodičia dávajú svojim deťom, bude taký, podľa ktorého budú v onen deň súdení.
Niesť takúto ohromnú zodpovednosť ale pre rodičov neznamená, že by sa mali hneď rozhnevať, keď ich deti spravia niečo zlé. Hnev totiž vedie k znechuteniu. Rodičia akoby zastupovali v dome Boha. Ak sa správajú ako tyrani, tak v deťoch vybudujú podvedomý odpor k náboženstvu. Deti milujú, ba čo viac, potrebujú pochvalu a veľmi ľahko upadnú do zúfalstva, ak sú priveľmi karhané za nepodstatné maličkosti. Len s veľkou námahou, ak vôbec, dokážu rodičia deti naučiť, že Boh je láskavý a milosrdný, ak sami takí nie sú a len ťažko sa im dá zavďačiť. Keď sa dobré detské úmysly dostatočne neocenia a keď sú deti stále zahanbované, je pravdepodobné, že budú také, za aké ich rodičia majú, ani o chlp lepšie.
Deti dorástli v kresťanstve, keď jeho Zakladateľ povedal: „Nechajte deti a nebráňte im prichádzať ku mne, lebo takým patrí nebeské kráľovstvo.“ Posvätil detstvo tým, že sám sa stal dieťaťom, hral sa na nazaretských vrchoch a sledoval, ako orly kŕmia svoje mláďatá. Od toho dňa je pravdou pravdúcou: „Navykaj chlapca na životnú dráhu, ktorej sa mu treba pridŕžať, a neodchýli sa od nej ani v starobe.“
Ako sa vetva ohýna, tak i strom. Je zaujímavé, že keď človek pozoruje deti, tak z ich správania dokáže vybadať, z akých domovov pochádzajú. Tak ako sa dá určiť zdravie stromu podľa jeho ovocia, tak sa dá aj určiť povaha rodičov podľa ich detí. Už na prvý pohľad sa dá zistiť, že z niektorých rodín nikdy nevzíde márnotratné dieťa, zatiaľ čo v iných, podľa matky či otca, vyplynie pre deti plačlivá budúcnosť.
Terajším trendom je zvaľovať vinu na školy. Je ale potrebné pamätať na to, že vzdelanie má na dieťa asi taký vplyv ako pôda, vzduch a slnko na rastlinu. Je pravda, že v jednej pôde a jednom prostredí sa semienku bude dariť lepšie ako v druhých, no aký strom vyrastie, závisí od druhu zasiateho semena. Je taktiež nutné dohliadať na to, či sa vzdeláva len myseľ alebo i vôľa. Vedomosti sú v mysli, povaha vo vôli. Liať vedomosti do detskej mysle bez výchovy vôle k dobru, je ako dať dieťaťu pištoľ. Bez vzdelania mysle sa dieťa stane hlúpym čertom. So vzdelanou mysľou, no bez lásky k dobru dieťa dorastie do prefíkaného zlosyna.
Dnešná mládež predstavuje národ zajtrajška. Je istotou pokroku, sviežim vánkom k lepšej budúcnosti, krídlami ambícií. Dokonca i vo vojne sila národa nespočíva v bombách, lež vo vojakoch, ktorí ho obraňujú. V mieri ľudí nezachraňuje ekonomika či politika, ale dobrí ekonómovia a dobrí politici – no na to, aby takými boli, musia byť dobrými deťmi. A na to je v prvom rade nevyhnutná Božia milosť. V druhom rade sú to prácne lekcie lásky a pravdy. V školách zas vedomosti a sebadisciplína.
Aj keď potomkovia v ranom veku robia chyby, rodičia by nemali hádzať flintu do žita. Len si spomeňte, ako pred tisícpäťsto rokmi chlipný syn zlomil matke srdce. Jeho duchovný otec, sv. Ambróz jej riekol: „Nestrachuj sa, Monika, vďaka tvojim slzám syn určite nezblúdi.“ Márnotratný a chlipný syn vyrástol vo veľkého a učeného Augustína, ktorého Vyznania by si mal každý pred tým, než zomrie, prečítať.
http://www.catholicgentleman.net/2015/10/fultonfridays-the-duty-of-parents/
Preklad: Martin Kubáň
Foto: pixabay.com
