ANDREA ABELOVÁ: Najprv muža zaujíma výkon, potom vzťah s Bohom

0
80

Naše rozhovory s mužmi o mužskej spiritualite môžu byť zaujímavé, ale aký je pohľad ženy? Ten je ešte zaujímavejší! Rozprávame sa s lektorkou pre kresťanských koučov, podnikateľkou a matkou ôsmich detí Andreou Abelovou. Kým podľa nej muži chcú byť najprv hrdinami a až potom pochopia, že musí ísť o vzťah s Bohom, ženská spiritualita je od základov postavená na vzťahu. Správny model výchovy je len autentické prežívanie môjho osobného vzťahu s Bohom, ktorý ma disponuje k vnútornej slobode, ktorú potom môžem dávať ostatným členom rodiny, vraví Andrea Abelová.

 

Doteraz sme rozhovory o mužskej spiritualite pripravili len s mužmi. Ale kto iný by mal hovoriť o duchovnosti muža, ak nie žena? Vnímate nejaké rozdiely medzi mužskou a ženskou spiritualitou? Ktoré charakteristiky má mužská spiritualita?

Ak by sme mali hovoriť o spiritualite, či už mužskej alebo ženskej, treba povedať, že táto sa v priebehu nášho života tiež nejako vyvíja. Iná je v prvej polovici života a iná by mala byť v druhej polovici života. Charakteristickou črtou mužov pre prvú polovicu života je, že sa vydávajú na cestu „hrdinu“. Muž uvažuje racionálne a je jasne zameraný na cieľ. Vo všetkom svojom konaní, samozrejme, bez toho, že by si to uvedomoval, hľadá svoj význam a odpovede na otázky: Mám na to? Zvládnem to? Som dosť silný? Vlastnú spiritualitu tiež vníma cez takúto optiku, čiže skôr cez podaný výkon, čiže – čo všetko potrebuje spraviť pre Boha. Postupne ako dozrieva, sa otázka spirituality premieňa stále viac na vzťah s Bohom. Toto je však taký veľmi zjednodušený pohľad, pretože v skutočnosti to môže byť zložitejšie, lebo všetci sme nejakým spôsobom originálni a jedineční.

 

Aké sú zas znaky ženskej spirituality?

Čo sa týka žien a ich spirituality, tie majú možno trochu výhodu v tom, že duchovnosť chápu hneď predovšetkým ako vzťah s Bohom. Ženský svet je predovšetkým svet vzťahov. Racionálne myslenie nie je pre ne typické, často veci vnímajú intuitívne, a podľa toho sa aj rozhodujú. V ženskom vnímaní všetko so všetkým súvisí a všetko sa k všetkému vzťahuje. Pre racionálne uvažujúceho muža je ženský svet dosť záhadný a často podceňovaný. Za hodnotné a vedecké je v našom západnom myslení považované skôr to mužské, racionálne. Ženy mohli vnímať určitú diskrimináciu, čo sa tohto týka, a niektoré cítili potrebu sa tomu vzoprieť. Ale riešenia nachádzali často v nie najšťastnejšom spôsobe – vydať sa tou mužskou cestou, čiže cestou dosahovania výkonov. Týmto sa narušila mužsko-ženská rovnováha, ktorá je o vzájomnom dopĺňaní sa a pre zdravé fungovanie spoločnosti je veľmi dôležitá. V súčasnom svete, aspoň v tom západnom myslení, prevláda tvrdá racionalita a sú veľmi narušené vzťahy. Ak sa má táto skutočnosť napraviť, ženy musia opäť zaujať plnohodnotné postavenie v spoločnosti, nie však ako kópie mužov, ale so svojimi ženskými darmi. V mnohých prírodných kultúrach bola ženská intuitívna múdrosť veľmi cenná a muži nerobili vážne rozhodnutia bez toho, aby si vypočuli a integrovali názory starších žien. Stretla som sa s názorom, ako by mohla spoločnosť celkom dobre fungovať. Žena často cíti, čo by bolo treba urobiť, akým smerom sa vydať. Ak by ju muž počúval, na ňom by potom malo byť, aby svojím uvažovaním našiel spôsob, ako sa to dá urobiť alebo vyriešiť. Potom by sa celý problém delegoval mladším mužom, ktorí sú ešte veľmi výkonní, čiže vek okolo 40 rokov a na nich by potom bolo vyriešiť ako to celé zrealizovať a uviesť do praxe a do života.

 

V čom je váš manžel obohatením pre vás v duchovnej oblasti? Cítite, že svoj duchovný život prežíva inak? Čo vám to dáva?

Ja ako žena prežívam svoj vzťah s Bohom ako niečo naozaj veľmi bytostné a asi najdôležitejšie. Tento vzťah je veľmi dynamický a má lepšie i ťažšie obdobia. V tomto vnímam, že môj muž je oveľa stabilnejší, neprežíva také veľké výkyvy. Tým mi je veľkou oporou a už sa pomaly učí, keď vidí, že mi je ťažko, opýtať sa na to jednoduchou otázkou: Ako ti je? Čo prežívaš? Tým, že mi dáva priestor na vyjadrenie toho, čo sa vo mne deje, mi asi najviac pomáha, pretože komunikácia je pre ženu veľmi kľúčová.

 

Ako zas vy obohacujete duchovnosť vášho manžela?

Myslím si, že aj pre neho je veľmi užitočné počúvať o mojom duchovnom svete, lebo to ho priamo vedie k uvažovaniu o tom jeho, k čomu by sa v celom jeho aktivizme ťažko dostával. Lebo čo je pre muža naozaj ťažké, je rozdeliť si čas, v ktorom sa venuje práci a čas na duchovné veci. V tomto smere si musí dávať pevné rozhodnutia. Naša vzájomná komunikácia nás oboch veľmi obohacuje, mňa konkrétne ten mužský pohľad na vec a určitá istota, ktorú mi muž dodáva. A tiež nás to veľmi zbližuje.

 

Muži často svoju duchovnosť nedávajú navonok, akoby neradi prezrádzali, že nie sú vždy len tí tvrdí chlapi, ale aj vnímavé bytosti, ktoré sa vedia stíšiť v tichu chrámu. Naozaj býva mužská duša často skrytá za vonkajším pancierom? Je to tak správne?

Možno, že muži majú tendenciu svoj duchovný svet skôr skrývať, pretože nechcú ukázať žiadnu slabosť, ale duchovný vývoj nás skôr či neskôr povedie práve k poznávaniu vlastnej slabosti. Preto je pre nich tiež veľmi užitočné, aby sa učili zdieľať o tom, čo prežívajú alebo v čom zlyhávajú, aj keď je toto pre nich naozaj ťažké, ale na druhej strane im to veľmi pomáha učiť sa vnímať Boha nie ako prísneho srdcu, ale milosrdného Otca. Naše vnímanie Boha je do značnej miery dané tým, ako sme vnímali svojich rodičov. Úlohou druhej polovice života je čoraz viac objavovať pravdivý obraz o Bohu. To však ide iba ruka v ruke s objavovaním pravdivého obrazu o sebe. Takže, ako hovorí Ježiš, pravda nás vyslobodí.

 

V kostoloch vidíme častejšie ženy ako mužov. Prečo?

Naozaj v kostoloch vidíme skôr ženy ako mužov. Myslím, že tých dôvodov, prečo je to tak, je asi viac. Jedným z nich môže byť to, že muži sú tak veľmi pohltení tým aktivizmom, hlavne v práci, lebo to je pre nich kľúčové – potrebujú hľadať svoj význam. Do duchovného sveta potrebujú byť vovádzaní inými mužmi alebo spoločenstvom mužov. Ak takéto nemajú, tak kostol plný žien s prvkami a spôsobom výzdoby, ktorá je blízka tiež skôr ženám, nie je miestom, ktoré by ich veľmi priťahovalo.

 

Kto má v rodine väčší vplyv na duchovný život – matka alebo otec?

Samozrejme, že toto celé sa začína formovať už v rodine. Ak chlapec zažíva otca, ktorý sa o duchovné veci veľmi nezaujíma a veľa času trávi pred televízorom alebo na počítači, bude aj preňho cesta hľadania Boha trochu ťažšia, ako keď vidí vzor otca, u ktorého vníma, že Boh má v jeho živote dôležité miesto, ideálne to najdôležitejšie.

 

Čo robiť, pokiaľ sa názory na vieru vnímajú medzi otcom a matkou rozdielne, napríklad matka „núti“ do modlitby a otcovi vyhovuje oddychovať pred televízorom? Ako ponúknuť deťom správny model?

Je veľmi ťažké povedať, kto z rodičov má väčší vplyv na ich duchovný život. Deťom odovzdávame to, čo skutočne žijeme. To, čo deťom hovoríme, nemusí vždy s tým životom korešpondovať. V takom prípade nám deti neuveria. Potrebujú cítiť a zažívať, že Boh má pre nás skutočnú hodnotu a hlavne potrebujú cítiť, že my sami sme uverili, že máme hodnotu pre Boha. Teda, že sme uverili Božej láske voči nám. Ak toto deti zažívajú vo viere rodičov, stáva sa to i pre ne východiskom na ich osobnej ceste k Bohu. Dievča sa často viac identifikuje s matkou a pre chlapca je zas veľmi kľúčový vzor otca.

 

Ako sa z chlapca stáva duchovne zrelý muž? Akú rolu v tomto vývoji zohráva žena?

Ak chceme ponúknuť deťom správny model duchovnej výchovy, musíme sami duchovné rásť a dozrievať. Ináč bude vyzerať náš prístup, keď sú deti malé, vtedy by deti mali poznať jasné pravidlá a mantinely, a rodičia ich učia čo je správne a čo nie. Keď deti dorastajú a dostávajú sa do puberty, mali by rodičia už byť trochu ďalej a chápať, že dieťa potrebuje dostávať čoraz viac slobody a učiť sa prijímať zodpovednosť za svoj život. Rodičia však nie sú schopní dať deťom slobodu, pokiaľ ju sami neprežívajú. Čiže, ak mama núti deti do modlitby, niečo tu nie je asi v poriadku. Výsledkom môže byť, a pravdepodobne aj bude, práve unikanie všetkých členov rodiny, otec napríklad k televízoru. Správny model výchovy je len autentické prežívanie môjho osobného vzťahu s Bohom, ktorý ma disponuje k vnútornej slobode, ktorú potom môžem dávať ostatným členom rodiny. A to je niečo, čo ich nakoniec môže k Bohu pritiahnuť. Viera sa odovzdáva svedectvom, nie príkazmi a zákazmi.

 

Má otec vplyv nielen na synov, ale aj na dcéry? Čerpajú ony z príkladu, ktorý im dáva otec?

Ak sa má s chlapca stáť duchovne zrelý muž, potrebuje, aby ho na túto cestu voviedli iní muži. Ideálne, ak ma zrelého svojho vlastného otca, ak nie, tak spoločenstvo iných mužov. Nemusia byť nutne dokonalí, stačí, ak chlapec vníma, že Boh je pre nich niečo veľmi dôležité, čo treba hľadať. A o tomto hľadaní sa učia komunikovať. Úlohou ženy – matky, je chlapca do tohto procesu pustiť. Čiže ako žena sa potrebuje stiahnuť, akoby od syna oddeliť a prenechať oveľa viac priestoru otcovi, ktorého úlohou je vovádzať chlapca do dobrodružstva a rizika. Toto je pre chlapca veľmi kľúčové, pretože, ak sa má vydať na svoju hrdinskú cestu, potrebuje sa naučiť vstupovať do rizika, prekonávať ho, vyhrávať i prehrávať a nevzdávať sa, keď sa hneď nedarí. Úlohou otca je syna povzbudzovať a učiť ho prekážky prekonávať. Toto je niečo, čo nám ženám nie je prirodzene dané, my sa to potrebujeme naučiť, pretože inak budeme celý proces hatiť svojím prílišným ochranárskym prístupom. Veľkým problémom súčasnosti v mnohých rodinách je, že vyžadujeme od detí perfektné výsledky a neučíme ich prekonávať prekážky a prehry. Ako keby zlyhanie a prehra boli neprípustné. Muži takto vychovaní zvyknú mať veľké problémy na svojej hrdinskej ceste, lebo prežívajú veľký strach zo zlyhania. Často sú veľmi nerozhodní a volia si tu najjednoduchšiu cestu, len aby nezlyhali. Vidíme to v spoločnosti napríklad na tom, ako sa mladí muži boja vstupovať do manželstva.

 

Čo otec a dcéra?

Ak by sme mali hovoriť o v vplyve otca na dcéry, tak ten je úplne kľúčový, lebo podľa svojho otca si dievča vytvára obraz o svojej vlastnej hodnote. Pokiaľ nebude dievča u svojho otca cítiť a zažívať, že je v jeho očiach krásna, milá, šikovná a že ju obdivuje, tak v jej srdci vznikne čierna diera – zranenie, ktoré sa bude po celý život snažiť zaplniť, často vzťahmi s inými mužmi, čo môže vytvárať opäť nové a nové zranenia. Ak si dievča je vedomé svojej hodnoty v očiach jej otca, môže vyrásť v zrelú vyrovnanú ženu, o ktorú budú môcť chlapci bojovať. Toto je tiež dôležitá oblasť v dozrievaní chlapca na muža. Je tiež zaujímavé vidieť, ako vzor otca vplýva na výber budúceho partnera. Bez toho, že by si to dievča uvedomovalo, podvedome hľadá chlapca podľa vzoru svojho otca.

foto: archív AA

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár
Prosím zadajte svoje meno