Predstavte si, že organizujete konferenciu o výchove detí. Bude v jednu letnú sobotu, bude trvať celý deň a bude práve v čase futbalových majstrovstiev. A predstavte si, že tri štvrtiny z vyše 240 účastníkov budú muži.
Utópia?
Organizátorom z občianskeho združenia ASROW (Asociácia rodičov pre výchovu a vzdelávanie) sa presne takýto husársky kúsok podaril. V sobotu 23. júna 2018 sa v Bratislave uskutočnila jedinečná konferencia s názvom Aký otec, taký syn alebo Konferencia o otcovstve a výchove chlapcov. Jej výnimočnosť podčiarkovala aj pestrosť pozvaných hostí: od koučov, cez špeciálnych pedagógov, odborníkov na školstvo, výchovných poradcov až po psychológov a psychoterapeutov. Prišli z celého Slovenska a z Českej republiky podeliť sa so svojimi skúsenosťami nielen z odbornej praxe, ale aj zo svojho rodinného života, a zodpovedať otázky z publika, a to aj počas prestávok pri šálke kávy.
Konferenciou šarmantne, vtipne a sviežo sprevádzal moderátor Peter Podlesný (Mužom.sk). Pútavosť a aktuálnosť diskutovaných tém potvrdzuje množstvo účastníckych otázok i fakt, že prevažná väčšina publika zostala na konferencii až do úplného konca vo večerných hodinách.
Čo boli témy prvej slovenskej konferencie o otcoch a synoch?
Lektorka a koučka Silvia Langermann rozprávala o tom, že odlišnosť v myslení mužov a žien je nevyhnutná pre vytvorenie harmonického celku. Fyzioterapeutka a ergoterapeutka Eva Matejíčková predstavila vplyv antropológie v interakcii otec ‒ dieťa na príklade orofaciálnej terapie. Kouč Tomáš Langermann vysvetlil súvis medzi výchovou chlapcov a ich neskorším fungovaním v práci. Konzultantka v oblasti reči tela Monika Stehlíková (BodyTalks) v interaktívnej prednáške priblížila výnimočné postavenie muža vo vývine dieťaťa. Muž už na pohľad vzbudzuje pozitívny predsudok a pomáha dieťaťu bezpečne spoznávať svet. Karol Suchánek, poradca v oblasti cybersecurity, poukázal na dôležitosť bezpečnosti na internete a riziká pohybu v online priestore. Ján Balážia (PreRodiny, o.z.) prednášal o mužskej spiritualite. Andrej Burianek z Akadémie rodiny ponúkol podnety na výchovu chlapca k gentlemanovi. Jan Vepřek, riaditeľ základnej školy Navis v Prahe, povzbudil otcov k vtiahnutiu svojich synov do mužského sveta.
Milan Studnička, psychológ, psychoterapeut a tréner (www.dovychovat.cz) poslucháčov ubezpečil, že súťaživosť a rivalita je u chlapcov úplne v poriadku. Tvrdil, že vo veku do 6 rokov je kontraproduktívne nútiť chlapcov k spolupráci medzi sebou. Najprv si musia uvedomiť, že sú chlapmi, a musia sa „vyřádit“. Inak si to budú musieť neskôr nahrádzať a dokazovať si svoju mužnosť. Na rozdiel od dievčat je podľa Studničkových skúseností dôležité pri výchove oceňovať chlapcov nielen ako skupinu, ale aj ako jednotlivcov. K výkonu ich treba viesť cez zodpovednosti, aby sa následne mohli z neho radovať. Dievčatá, naproti tomu, dokážu spolupracovať medzi sebou už v ranom veku, a preto je potrebné oceňovať ich snahu ako snahu celej skupiny, aby nevznikala vzájomná nevraživosť. Studnička odporúčal viesť dievčatá k výkonu cez radosť, lebo len ak má dievča radosť zo svojej činnosti, dokáže veci robiť zodpovedne.
V súvislosti s počítačovými hrami, ktoré chlapcov na dlhé hodiny pútajú k virtuálnej agresivite, mal Milan Studnička nasledujúci tip pre zúfalých rodičov: zapojte sa do tej hry s ním. Keď chlapec pochopí váš úprimný záujem o jeho svet, ľahšie sa začne opäť zapájať aj on do toho vášho.
Milena Mikulková, autorka kníh Hlavu vzhůru, chlap(c)i! a Hlavu vzhůru, rodiče!, sociálna pedagogička a vzťahová a výchovná poradkyňa vymenovala oblasti výchovy chlapcov, kde majú otcovia svoje nenahraditeľné miesto. Je to výchova k odvahe a odolnosti, cieľavedomosti a aktivite, sebadisciplíne a zodpovednosti, sebapresahu a nezdolnosti, empatii a citovosti. Chlapci potrebujú otca, muža, aby ich hrany zostávali ostré a čisté, zatiaľ čo matky im dodávajú teplo a mäkkosť.
Čo teda môže otec urobiť pre svojho syna? Mať narovnaný vzťah so svojím otcom. Milovať matku dieťaťa. Vnímať svojho syna a spoznávať ho. Venovať sa mu sústredene a zapájať ho do svojich aktivít. Pozývať ho do spoločnosti mužov. Oceňovať ho, aby chlapec získal sebavedomie, odvahu a zdravú motiváciu.
Ako podľa pani Mikulkovej môže z chlapca vyrásť spokojný muž? Má sa prebúdzať výzvou. Má využívať čas k splneniu úloh, rásť prekonaním samého seba. Chlapec očakáva ocenenie, očakáva fungovanie. Rád sa namáha pre zážitok oslobodenia.
Ako vo výchove neurobiť tie isté chyby ako môj otec? Ako ich napraviť? Milena Mikulková odporúča akceptovať fakt, že naši otcovia v našej výchove robili chyby. Vymedzovanie sa voči týmto chybám spotrebováva príliš veľa energie. Naproti tomu býva liečivým rozhodnutie: ja to chcem robiť lepšie, aj v mene môjho chybujúceho otca.
Odborník na školstvo Vladimír Burjan pomenoval množstvo problémov, ktorým musia čeliť chlapci v našom prefeminizovanom školstve. Vedeli ste napríklad, že hoci chlapci majú lepšie výsledky, ich známky sú priemerne horšie ako známky dievčat? Podľa Burjana je škola nastavená nepriateľsky voči deťom, respektíve tak, že lepšie vyhovuje (menej prekáža) dievčatám než chlapcom. Klasická škola vykazuje nedostatočnú citlivosť na chlapčenské videnie sveta.
Jiří Halda, špeciálny pedagóg a personálny poradca strhujúco a s vtipom menoval 2 najdôležitejšie rituály otca s dieťaťom: prvým je prechod od batoľaťa k dieťaťu. Otec má batoľaťu pomôcť zvládnuť silnú emóciu hnevu a byť v nej pri ňom. Batoľa tak s jeho pomocou dozrieva na dieťa. Druhým dôležitým rituálom otca s dieťaťom je ten, keď sa z dievčatka stáva slečna ‒ otec jej vyjadrí podporu, ocenenie a rešpekt (gentlemanským správaním, rešpektovaním jej súkromného priestoru a názoru).
Čím bola konferencia inšpiratívna pre otcov a mamy?
„Prekvapilo ma, aké fatálne dôsledky môže mať zanedbanie jednoduchých vecí vo výchove chlapcov pre ich život . A myslím si, že na konferencii, aj keď nie priamo a asi ani chcene, sa načrtli príčiny zmeny pohľadu na tradičnú rodinu v západnej kultúre.“
Anton, otec dvoch detí
„Najsilnejší bol pre mňa asi impulz začať vážne uvažovať o vhodnej škole pre môjho syna. Ak je pravda, ako povedal pán Burjan, že naše školy sú svojím usporiadaním a vedením v podstate dievčenské školy, ktoré prijímajú aj chlapcov, tak do takej školy ho poslať nechcem. Zároveň mi odľahlo, keď som počul, že rivalita a súťaživosť malých chlapcov je prirodzený stav, ktorý netreba potierať. Keď sa najbližšie pobije o hračku, nebudem ho prehovárať, že sa má podeliť…“
Martin, otec jedného syna
„Najviac ma oslovilo a inšpirovalo to, že treba nechať synov s otcami robiť všelijaké veci a podporiť a povzbudiť ich v tom, lebo niekedy sa už ani tomu najstaršiemu nechce ísť niečo robiť s tatinkom a to má len 7 rokov. Najradšej by ostal s maminkou. Nebáť sa ho pustiť vyliezť na ten strom alebo na skalu. A páčilo sa mi aj to, že treba deti zaťažovať malými drobnými prácami (upratať si po sebe tanier, špinavé prádlo, ustlať si posteľ, vyložiť umývačku) a „neposluhovať“ im, pretože v dospelosti sa nenaučia poriadne pracovať. Čo sa snažíme robiť s deťmi aj my doma s manželom.”
Terézia, mama štyroch detí
