Ako účinne rozvíjať dar viery u detí

0
1146

Pokrstené malé deti rozvíjajú svoju vieru v rodine. Hlavnú úlohu pre ne hrá svedectvo rodičov, ktorých postoje k viere preberajú automaticky. Veľa rodičov sa pritom pýta, ako môžu dieťaťu pomôcť jeho vieru rozvíjať. Ak predpokladáme, že majú svoje dieťa radi, v prirodzenej rovine ho vedú ku správnym návykom a rozvíjajú jeho osobnosť harmonicky po všetkých stránkach, potom je v oblasti viery dôležité správne zaobchádzať s dvoma základnými prameňmi našej viery: so Svätým písmom a liturgiou. Cez oboje pomôžeme dieťaťu nadviazať osobný vzťah k Bohu a rásť v ňom v oblasti kognitívnej, afektívnej i voľnej. Autorka tohto článku ponúka pohľad do prístupu tzv. Katechézy Dobrého pastiera, ktorá predstavuje ucelený systém výchovy vo viere, zameraný na vovádzanie dieťaťa do poznávania Boha a komunikácie s Ním skrze Bibliu a liturgiu.

Niekoľko slov o Katechéze dobrého Pastiera

Koncepcia náboženskej výchovy Sofie Cavalletti „La Catechesi del buon Pastore“ [Katechéza dobrého Pastiera] vznikla v Ríme v 50. rokoch minulého storočia. Jedná sa o celistvý program náboženskej výchovy pre deti od 3 do 12 rokov, ktorý je výsledkom dlhodobej skúsenosti získanej s deťmi po celom svete. Pozorovanie správania detí z rôznych socio-kultúrnych prostredí, rovnako ako ich duchovných potrieb a vývojových možností, umožnilo objektívny výber obsahu a spôsobu jeho odovzdania.

Sofia Cavalletti pri vytváraní koncepcie náboženskej výchovy ťažila z didaktiky vypracovanej Máriou Montessori pre výchovu a vzdelávanie detí v predškolskom a mladšom školskom veku. Zdôrazňuje sa v nej obzvlášť nutnosť zvážiť špecifický proces, ako deti poznávajú. Ten spočíva v zbieraní skúseností prostredníctvom zmyslov a ich zdokonaľovania, vo výchove ku stíšeniu sa a koncentrácii a v sledovaní tzv. obdobia zvláštnej citlivosti. Osobný prínos Sofie Cavalletti a tiež množstva jej spolupracovníkov sa týka vytvorenia novej metódy odvodenej z biblickej a liturgickej výchovy, ktorú nazvala „metódou znamenia“. Tým, že vychádza z poznania dieťaťa, jeho situácie a výchovných podmienok, rovnako ako to, že sa opiera pri výbere obsahu o Bibliu, tradíciu a v nej obzvlášť o liturgiu, napĺňa dva základné katechetické princípy uvedené vo Všeobecnom direktóriu pre katechézu (ďalej VDK): „vernosť Bohu a vernosť človeku“ (VDK, čl. 145, 149, 178 ).

Katechéza detí v predškolskom a mladšom školskom veku plní tiež výchovnú funkciu, ktorá spočíva v „rozvíjaní takých ľudských hodnôt, ako je dôvera, nezištnosť, darovanie seba samého, prosba a radostná účasť, ktoré tvoria základ života z viery“. Má tiež iniciačnú funkciu, uvádza do kresťanského života, ktorý sa začína krstom. Iniciačný proces zahŕňa dve fázy. V prvej z nich sa nadväzuje osobný vzťah s Bohom, prebúdza sa náboženské cítenie detí a ponúka sa im pomoc pri vytváraní si správneho obrazu Boha. V druhej fáze je dieťa uvedené do sviatostného životaživota v spoločenstve Cirkvi. To sa deje v zhode s VDK, podľa ktorého má byť náboženská formácia malého dieťaťa založená na výchove k modlitbe a uvádzaní do Svätého písma (VDK, čl. 178).

Vyššie uvedené úlohy katechézy vyznačujú smer, ale aj etapy rozvoja daru viery u detí. Nadväzovanie osobného vzťahu s Bohom má úzku súvislosť s vytváraním obrazu Boha a výchovou k modlitbe. Je to cesta hlásania, počúvania a následného dávania odpovedí. Týmto spôsobom Sofia Cavalletti pomáha deťom v rozvíjaní daru viery.

Vytváranie obrazu Boha

Prvým a prirodzeným prostredím výchovy dieťaťa je rodina, v nej zakúša lásku, záujem a starostlivosť. Proces vytvárania obrazu Boha je úzko spätý s obrazom otca a matky, so zakusovaním dôvery, priateľstva a lásky v kontakte s najbližšími a okolím, s pozorovaním sveta a získavaním informácií o ňom. Dieťa, ktoré žije v atmosfére viery (zúčastňuje sa modlitby rodičov, slávenia sviatkov, spoločného stolovania), prirodzeným spôsobom objavuje existenciu transcendentna, buduje svoj vzťah s Bohom a vytvára si o Ňom obraz. Je treba poznamenať, že tieto rané zážitky nie sú jediným faktorom ovplyvňujúcim otvorenosť dieťaťa pre Boha.

Dieťa v predškolskom veku hľadá Boha, ktorý je Láska. V prvých rokoch života je dieťa otvorené pre starostlivú lásku. V tejto fáze sa vyvíja religiozita materského typu, ktorá sa mení a dopĺňa v súvislosti s rastom dieťaťa. Jeho vývojovou potrebou je žiť v atmosfére lásky a prijatia. Až po splnení týchto potrieb sa rodí „základná dôvera“, ktorá navodzuje harmóniu medzi dieťaťom a svetom. Máme tu teda na jednej strane skúsenosti dieťaťa s láskou zo strany rodičov (nie sú vždy pozitívne), na druhej strane potrebu lásky. Ak v katechéze vychádzame z porovnania lásky k matke a otcovi s láskou k Bohu – „Boh ťa miluje ako mama a ocko“, môžeme posilniť negatívny obraz Boha, ktorý trestá či prebúdza v dieťati strach. Ak 1sa však odvolávame priamo na obraz Boha, ktorý je Láska, a umožníme dieťaťu, aby samostatne objavovalo Božiu prítomnosť vo svojom živote, nadviazalo s Ním osobný vzťah, bude uspokojená jeho duchovná i vývojová potreba. Prijatie posolstva a nové skúsenosti dieťaťu dovolia, aby hľadalo analógie v živote – nie je mu to vnucované dospelými. Pri Katechézach Dobrého pastiera (ďalej KDP) sa nejedná len o formálne požiadavky.

Ktoré texty z Biblie deťom priblížiť, a ktoré nie?

Dieťa v predškolskom veku je zvláštnym adresátom Božieho posolstva, je však treba brať ohľad na jeho kognitívne, duševné a emocionálne schopnosti. Mnoho rokov prebiehali diskusie na témy výberu obsahu a metód hlásania Božieho slova. Uvažovalo sa tiež o tom, či by pri katechéze mali byť použité texty priamo zo Svätého písma; ako pripraviť deti, aby boli schopné texty pochopiť alebo ktoré perikopy sú pre deti vhodné. Bolo poukázané na to, že niektoré z textov môžu byť prekážkou vo vytváraní obrazu Boha. Náboženská formácia detí, ako je tiež uvedené vo VDK, má byť založená na uvádzaní do Svätého písma; formovanie obrazu Boha má spočívať v „objavovaní Jeho prítomnosti a pôsobenia v ľudskom živote a vo svete okolo dieťaťa“. To sa má diať v kontakte so Svätým písmom, ktoré je knihou viery. V katechéze by nemali byť biblické texty nahradzované inými. Pri výbere textov je však treba prihliadať k veku adresátov, ich vývoju a duchovným potrebám a pripravenosti.

Zbigniew Marek SJ, uvádza, že objavovanie tajomstva Boha by malo obsahovať štyri základné obrazy, ktoré ukazujú Božie pôsobenie. Jedná sa o: Boha Stvoriteľa, Boha prísľubov (zmluvy), Boha Spasiteľa a Boha prítomného medzi ľuďmi. Tieto obrazy nám poskytujú orientáciu v tom, aké biblické texty by sme mali pre deti vyberať. Odporúča sa tiež, aby bol proces utvárania obrazu Boha u detí v predškolskom a mladšom školskom veku založený na osobe Ježiša Krista – vteleného Boha. V závislosti od výberu obsahu a metódy rozlišujeme katechézu teocentrickú alebo christocentrickú (christocentricko-trinitárnu), ktoré sú úzko spojené s uvedenými obrazmi Boha.

Na základe analýzy obsahu posolstva odovzdávaného KDP sa dá povedať, že na prvom stupni, ktorý je určený pre deti v predškolskom veku, má biblická katechéza charakter kristocentrický a katechézy týkajúce sa liturgie a úvodu do sviatostí charakter kristocentricko-trinitárny. Až na druhom a treťom stupni, čiže pre deti od 6. do 12. roku života, získava katechéza charakter teocentrický.

Biblické príbehy nie sú rozprávky

S. Cavalletti sa vo svojom programe opiera o liturgiu a Písmo, ktoré vhodným spôsobom približuje deťom, rešpektujúc ich slobodu a vývojové potreby. Na základe pozorovania zistila, že deti sú schopné odkryť význam textov, ktoré niečo naznačujú, a nie tých, ktoré popisujú biblické dejiny. Konštatuje, že deti predškolského veku nie sú schopné „vyčítať teológiu“ (odhaliť posolstvo ukryté v textoch – pozn. red.) ukrytú v textoch Starého zákona. Môžu však ľahko uchopiť sled udalostí, čo nás môže mylne ovplyvniť pri výbere textov. V dôsledku toho sa môže stať, že pokiaľ ponúkneme dieťaťu podobný text z Biblie príliš skoro, môže sa pre dieťa stať „príbehom“ a „udalosť raz osvojená ako ʻhistóriaʼ takou ostane, i keď dieťa vyrastie“. Pokiaľ adresát nie je schopný pochopiť posolstvo textov Biblie, musia byť odložené na neskôr. Preto v KDP pre deti vo veku od troch do šiestich rokov nie sú ponúkané texty, ktoré popisujú „históriu“, obzvlášť zo Starého zákona. Navyše sa zdá, že je nebezpečné najmladším deťom čítať texty o stvorení, prvotnom hriechu, potope, pretože tieto udalosti sú popísané jazykom, aký poznajú z rozprávok, a môžu sa tak posilniť predstavy, ktoré vedú k nesprávnemu obrazu Boha.

Texty, nad ktorými sa pozastavujeme s predškolákmi, sa týkajú osoby Ježiša, ktorý sa im stane ich prostredníctvom blízkym. Za základný text bolo pre tieto deti vybrané podobenstvo o dobrom pastierovi (Jn 10, 1-16). Nakoľko v tomto podobenstve nachádzame niekoľko aspektov lásky Boha k človeku, môžeme povedať, že obsah nie je vyčerpaný behom jedného roku katechézy dieťaťa, ale v ďalších vekových obdobiach sa k nemu katechéta vracia, vždy s dôrazom na iný aspekt. Toto podobenstvo vytvára pre predškoláka obraz Boha, ktorý „pozná svoju ovcu po mene“, je prítomný, stará sa o ňu, vedie ju, volá, chráni. V prvej fáze dieťa rozvíja religiozitu materského typu, pretože tento obraz Boha potrebuje. Vďaka objavovaniu lásky Boha k dieťaťu, osobnému zážitku a nadviazaniu osobného vzťahu s Bohom, je uspokojená potreba lásky. Bez ohľadu na skúsenosti je dieťa schopné preniesť svoju náboženskú skúsenosť na najbližšie okolie.

Ježiš ako kúzelník?

Po šiestom roku života začína dieťa vedome rozpoznávať dobro a zlo. V rovnakom podobenstve začína objavovať, že pastier, ktorý starostlivou láskou hľadal stratenú ovcu, je zároveň ten, ktorý odpúšťa. Ďalším obrazom formovaným v priebehu dospievania sa stáva Ježiš, ktorý „odovzdal svoj život“. On je vzorom hodným nasledovania pre mladého človeka, ktorý hľadá hrdinské ideály, je otvorený ostatným ľuďom a potrebuje život v spoločenstve.

Obraz Boha prísľubov (zmluvy) a Boha prítomného medzi ľuďmi je v tejto koncepcii vytváraný tiež skrze naratívne texty z Ježišovho života, a to navzdory skutočnosti, že niektorí náboženskí pedagógovia varujú pred tým, aby boli – zvlášť malým deťom – predkladané niektoré texty hovoriace o Ježišovi, o jeho moci v súvislosti s jeho činmi a tiež o udalostiach týkajúcich sa jeho narodenia. Vidia tu nebezpečenstvo ich doslovného, a tým pádom „magického“ (zázračného a zároveň čarovného) chápania, ktoré môže oneskoriť alebo dokonca blokovať náboženský vývoj dieťaťa. Preto boli tiež v katechéze pre najmenšie deti vynechané texty o Ježišových zázrakoch s ohľadom na magické myslenie detí v tomto veku. Naratívne texty o Ježišovom živote, ktoré svedčia i o Jeho zázrakoch, sú deťom čítané v celku, a to od troch rokov. Je nutné, aby boli deti dopredu pripravené na ich prijatie, a tiež je potrebné, aby texty samotné boli správne prezentované. Naratívnym textom z obdobia Ježišovho narodenia preto musí predchádzať rozjímanie niektorých proroctiev z knihy proroka Izaiáša, ktoré dieťa uvádzajú do tajomstva vtelenia. Kto bude predpovedaným Svetlom? Kým bude dieťa, ktoré sa bude volať Emanuel? Ak sa bude teológia obsiahnutá v prorockých i naratívnych textoch ukazovať deťom týmto spôsobom, bude im umožnené, aby ich samy objavovali a nezastavili sa len na rozprávaní o neobvyklých udalostiach pri Ježišovom narodení. Rodí sa Boží Syn, nie je to teda obyčajná udalosť. Naplňuje sa prísľub daný človeku Bohom.

S. Cavalletti varuje pred príliš syntetickým, skratkovitým alebo parafrázovaným odovzdávaním biblického textu. Podľa jej názoru tvorí vytváranie syntéz a budovanie predstáv (koncepčnosť) druhú etapu v procese myslenia, a preto sa od nich nedá začínať. Dieťa v predškolskom veku ešte nie je v tejto fáze procesu myslenia, preto by sa mu malo umožniť, aby bolo v kontakte so zdrojom. Je to najcennejší moment náboženskej skúsenosti, ktorého zanedbanie spôsobí, že je dieťa nútené veriť dospelému, ktorý mu v dobrej viere predkladá takúto syntézu. Týmto spôsobom sa predíde určitým procesom prijímania poznatkov, ktoré nezodpovedajú úrovni ľudskej zrelosti.

Obraz Boha Stvoriteľa, darcu života, si je dieťa schopné utvárať, až keď dokáže používať kategórie času a priestoru. Okolo šiesteho roku života dieťa začne klásť otázky o pôvode sveta.

Utváranie obrazu Boha tu môžeme uchopiť rôznymi spôsobmi. Vyššie spomenuté štyri obrazy Boha určite nestačia pokryť všetko, kým Boh je, pretože On pre nás ostáva tajomstvom. Tieto obrazy však ukazujú smer, ktorým sa má katechéza vydať. Toto zasvätenie do kresťanského života má pomáhať deťom stále znovu objavovať Božiu prítomnosť v Jeho činoch, pretože to je jediný spôsob, ako sa mu človek môže priblížiť a nadviazať s Ním osobný vzťah. Katechéza Dobrého pastiera vychádza z hlásania kerygmy , ktorá je základným bodom pre uvedenie do modlitby. Modlitba je totiž odpoveďou človeka na Božie volanie.

O výchove detí k modlitbe budeme hovoriť nabudúce.

 

Preklad: Soňa Záňová, Foto: pixabay.com

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár
Prosím zadajte svoje meno