„Ohýbaj ma, mamko, pokiaľ som ja Janko,“ hovorí slovenské príslovie. „Ale ako? Kedy? A treba to vôbec?“ pýtajú sa mnohí rodičia. Hoci sa zdá, že výchova vlastných detí je najprirodzenejšou vecou na svete, prax ukazuje, že to ani zďaleka nie je také jednoduché. Obzvlášť, ak vám naozaj záleží na tom, aby ste vychovali skutočne charakterných, múdrych a šťastných ľudí. O výchove ako o povolaní, o líderstve rodičov a kresťanských cnostiach, aj o tom diskutovali účastníci seminára, ktorý zorganizovala redakcia portálu www.zastolom.sk.
William Newton a jeho manželka Claire, pochádzajúci z Veľkej Británie, v súčasnosti žijú a vychovávajú svojich 5 detí v rakúskom Trumau, neďaleko slovenských hraníc. V novembri 2015 navštívili Slovensko, aby sa s nami podelili o svoje skúsenosti s výchovou. Ich prístup je jedinečný svojím dôrazom na vedenie detí k cnostiam.
Cieľ výchovy
Každý z nás vie, že v živote čelíme mnohým výzvam. Dôležité rozhodnutia a ich aplikácia nás čakajú v škole, práci, pri cestovaní či rozvíjaní medziľudských vzťahov. No azda najdôležitejšou úlohou, ktorú môžeme my dospelí dostať, je rodičovstvo a výchova detí. Ako na prednáške zdôraznil W. Newton, od kvality nášho rodičovského pôsobenia totiž závisí nielen časné šťastie našej rodiny a detí, ale aj ich nasmerovanie k večnému šťastiu či nešťastiu, keď sa postavia na vlastné nohy. Na túto úlohu máme v živote našich detí len „maličké okienko niekoľkých rokov“ a tento čas treba dobre využiť.
V čom spočíva dôležitosť zasadenia a starostlivosti o toto „semienko“, z ktorého má vyklíčiť šťastný život našich detí? Treba si uvedomiť, že vychovávame budúcich dospelých; budúcich manželov, manželky, kolegov, priateľov a rodičov. Vďaka tomuto prístupu sa budeme vo výchove našich detí pozerať ďaleko dopredu a mať pritom na mysli, že našou úlohou je pomôcť deťom spoznať a získať zručnosti nielen pre ich budúce zamestnanie (čo budú v živote robiť), ale aj pre ich povolanie (kým budú) a pre ich konečný cieľ (ktorým je v kresťanskom chápaní večná blaženosť, teda nebo).
Pomôckou nám môže byť myšlienka na naše (budúce) vnúčatá. Akých rodičov by sme im dopriali? Práve teraz to totiž môžeme zásadne ovplyvniť!
Pánty sú základom
„To je ale charakterný človek!“ počujeme občas hodnotenie muža alebo ženy, ktorí sa v mimoriadnej miere vyznačujú kladnými vlastnosťami. Slovami klasikov by sme ich mohli označiť za „cnostných“. Čo to ale znamená?
Cnosť sa definuje ako vypestovaný a trvalý sklon k dobrému konaniu. Podľa Sokrata byť cnostným znamená vedieť, čo je dobré, spravodlivé a čestné. Podľa stoikov je to schopnosť rozoznať dobro a zlo. V katolíckom chápaní je to trvalá a pevná dispozícia konať dobro. Vo všeobecnosti platí, že cnosti je možné vypestovať, teda ide o naučené schopnosti.
Spomedzi mnohých cností (štedrosť, pokora, dobroprajnosť, činorodosť, sila, nádej, …) už grécka etika vyčlenila štyri základné, ktoré sa neskôr začali nazývať kardinálnymi cnosťami (z lat. cardo = pánty na dverách, teda to, na čom „visí“ všetko ostatné). Sú to miernosť, mravná sila, spravodlivosť a rozvážnosť.
Podľa W. Newtona je dôraz na dobré rozvinutie týchto cností u detí kľúčom, resp. „pántami“ aj k ich šťastnému životu či manželstvu. Ako? Stabilné manželstvo a vlastne akýkoľvek pevný vzťah často stojí na sebaovládaní, sebakontrole, a teda miernosti. Prekonávanie ťažkostí si vyžaduje guráž a odvahu, čiže mravnú silu. Úspešné manželstvo a udržiavanie dobrých priateľov predpokladá schopnosť zohľadňovať a rešpektovať potreby iných, inými slovami dbať na spravodlivosť. Dobre vyformované svedomie a dobrý úsudok, ktoré nám pomáhajú rozlišovať dobro a zlo, sú inými pomenovaniami pre cnosť múdrosti.
Ušľachtilý divoch, tabula rasa alebo náklonnosť k zlému?
Ak vieme, že vychovávame budúcich dospelých, ktorí vďaka svojím charakterovým vlastnostiam budú mať šťastný život plný kvalitných vzťahov a dobrých rozhodnutí, je nevyhnutné, aby sme im tieto cnosti pomáhali nadobúdať a rozvíjať. Ako ich môžu získať?
Newton predstavil niekoľko odpovedí: J. J. Rousseau, ktorý sa okrem iného preslávil svojím konceptom ušľachtilého divocha, tvrdil, že dieťa si cnosti nesie od začiatku v sebe a potrebný je len čas a pokoj, aby sa mohli prejaviť. Aristoteles tvrdil, že dieťa je ako nepopísaný hárok, jeho duša je potenciálne schopná všetkých vecí. Aby sa však naučila dobrým návykom, je potrebný tréning. Z kresťanského učenia o páde prvých ľudí a o dedičnom hriechu vyplýva, že hoci ľudské bytosti sú vo svojej podstate dobré, ich prirodzenosť bola hriechom hlboko narušená, čoho dôsledkom je aj náklonnosť k zlému konaniu. Cnostný život teda nie je nemožný, no neobjaví sa z ničoho nič; potrebná je Božia milosť a rozmanité prostriedky, ktoré ju rozvíjajú (sviatosti, modlitba, formácia…)
Život v rodine = trenažér pre život
Cnosti teda neprídu samy od seba. Ich rozvíjanie si vyžaduje veľa úsilia. Ak však neurobíme nič, riskujeme, že vychováme dieťa so slabým charakterom.
Kedy začať? W. Newton zdôraznil, že nikdy nie je príliš skoro! (Podľa J. Sensona, autora publikácie Compass: A Handbook on Parent Leadership, 2003, je neskorý začiatok vecou, ktorú rodičia po rokoch najčastejšie ľutujú).
Nenechajme preto naše deti vstúpiť do dospelosti s detskými chybami. Ak sú teraz nemierne v jedle či pozeraní televízie, myslime na to, že v budúcnosti preto možno ťažšie odolajú drogám či nezriadeným sexuálnym túžbam. Ak nerešpektujú svojich súrodencov, v dospelosti môžu mať problém rešpektovať osoby opačného pohlavia. Neschopnosť dodržať malý záväzok môže naznačovať nestálosť v manželstve alebo v práci, keď sa objavia problémy; nedbalosť pri domácich úlohách nasvedčuje neprofesionálnosť v práci; neochota odpustiť súrodencom môže prerásť do neschopnosti odpúšťať a prekonávať manželské ťažkosti.
Život v rodine je ako letový simulátor: všetky náročné situácie si môžeme nacvičiť bez toho, že by sme vážne ohrozili šťastie či život nás alebo iných. Využime preto možnosť naučiť naše deti žiť rozvážne, mierne, spravodlivo a odvážne čo najskôr.
Prečítajte si tiež: 12 dobrých rád, ako z vášho dieťaťa vychovať charakter
Voľne spracované podľa seminára vedeného Williamom a Claire Newtonovcami, ktorý zorganizoval portál www.zastolom.sk 28. 11. 2015 v Ivanke pri Dunaji. Newtonovci vo svojom seminári vychádzali aj z publikácie Jamesa B. Stensona „Compass: A Handbook on Parent Leadership“. Slovenské vydanie tejto knihy pripravuje vydavateľstvo Slovo medzi nami v spolupráci s portálom www.zastolom.sk už tento rok!
