Preplnené nákupné centrá, zápchy na cestách, upratovanie, pečenie, výzdoba. Správne, blížia sa Vianoce a vianočná horúčka zúri všade okolo. Naháňame sa, aby sme všetko stihli, a potom „v pokoji“ zasadli za vianočný stôl.
Samozrejme, nezabúdame ani na duchovný rozmer: odstojíme si rad na spoveď, pred večerou si zaspievame koledy a ideme na polnočnú. Zvyšok Vianoc „prejeme“ a na Štefana je nám už ťažšie obsedieť, tak sa ideme pozrieť, či tie výpredaje za niečo stoja a obzeráme sa po nejakej rýchlej diéte, aby sa tie kilá, čo cez Vianoce pribudli, rýchlo niekde stratili.
Nezabudli sme cez sviatky Ježišovho narodenia na Oslávenca? Skúsme sa spoza nákupného vozíka a preplneného stola pozrieť do Betlehema, do jasieľ. Venujme tento rok aspoň pol hodinku Tomu, o kom by to celé malo byť. Buďme v tichu s Ním. Pozerajme na Neho, dieťa v jasliach… Jeho chudoba, pokora… Prečo si prišiel, Pane? Prečo si neprišiel v zlate, aby sme ťa spoznali? Prečo si prišiel ako chudobné malé bezbranné dieťa? Môžeme si prečítať časti z Biblie, v ktorých sa píše o narodení Ježiša a potom sa o tom s deťmi porozprávať, snažiť sa vcítiť do kože Márie a Jozefa, predstaviť si, ako asi prežívali jednotlivé situácie, ako by som ich prežíval ja. Pomodlime sa k nim a poďakujme im za to, čo pre Ježiša, a teda aj pre nás, urobili. Rozjímajme o tom, ako sa nekonečný, neobmedzený Boh, stvoriteľ tohto sveta, stáva obmedzeným embryom, vyvíja sa v maternici prostej ženy a narodí sa ako dieťa závislé na svojej matke a pestúnovi, ako sa znížil na našu úroveň, na úroveň vlastného stvorenia, a stal sa jedným z nás, aby nás zachránil a dal nám možnosť byť povýšení na úroveň Jeho priateľov, ktorí sa s Ním môžu naveky radovať.
My sa snažíme Vianoce prežívať v čo najväčšej idylke, ale tie prvé Vianoce idylické vôbec neboli. Mária otehotnela, keď bola ešte len zasnúbená s Jozefom, prvá nezávideniahodná situácia. Ako tehotná išla na tri mesiace pomáhať svojej príbuznej Alžbete, ktorá bola tiež tehotná, ale v pokročilom veku. Keď mala ona sama rodiť, musela kvôli ctibažnému politickému rozhodnutiu podstúpiť náročnú cestu. Na konci cesty ju nečakalo žiadne pohodlie, naopak, zažili s Jozefom odmietnutie a boli nútení utiahnuť sa do maštale a tam, na okraji spoločnosti, priviedla Mária na svet svojho prvorodeného syna. To sa Boh o nich nemohol lepšie postarať? Neskôr museli za noci utekať do Egypta, tak ako dnes utekajú tisíce ľudí pred vojnou a smrťou.
Na to, aby sme v chudobnom dieťatku, ktoré prišlo na svet v smradľavej maštali narodiac sa obyčajnej chudobnej žene, videli Boha, potrebujeme pozerať očami srdca, potrebujeme v tichu meditovať a nechať sa premieňať nepochopiteľnou Božou logikou. Boh odhaľuje svoje tajomstvá maličkým a tým, ktorí Mu na to dajú priestor.
Počas prvých Vianoc neboli ani plné stoly, ani vyupratovaný dom, ani pohodlie, ani pohoda, ale bola tam radosť z narodenia Spasiteľa a jeho uctievanie.
Fotografia: Shutterstock.com
