Stratil už človek zmysel pre povolanie, ktoré dostal od Boha? Pozri sa naokolo. Žiješ vo svete, ktorý stratil vieru. Náboženstvo bolo nahradené prácou a úspechmi. V takomto svete ľudia berú prácu veľmi vážne. Neuspokoja sa v nej s ničím iným ako s perfektnosťou. Preto ich cieľom a ich normou posudzovania je efektívnosť. Dôsledkom toho ľudia nie sú posudzovaní podľa toho, kto sú, ale podľa toho, čo dokážu urobiť. Preto sa niet čo čudovať, že tvoj ekonomický svet sa chveje, stratil svoje ťažisko.
Tvoje primárne povolanie, rovnako ako každého človeka, je byť a nie robiť. Cieľom tvojho života je svätosť, nie efektívnosť. Boh a nábožnosť je tvojim cieľom a nie produktívnosť, pretože máš nesmrteľnú dušu; nie si strojom. Každá práca a každá profesia, aj tá najvyššia, je iba prostriedkom pre ľudí ako vyjadriť svoju vnútornú celistvosť a ako sa viac priblížiť k svätosti; žiadna z nich sa nemá stať osobnou modlou a nemá človeka pohltiť.
Teraz zápasíš s pravdami, ktoré boli strašne skreslené v tvojom každodennom živote. Prinavráť im späť ich pôvodný zmysel, aby si mal možnosť žiť dvadsaťštyri hodín denne ako človek, Božie dieťa, a nie tráviť veľkú časť svojho života na zemi ako robot, ktorý je neustále v činnosti, aby zarobil na živobytie, ale v skutočnosti iba čaká na zapískanie, ktoré mu dovolí ísť von a hrať sa.
Najprv je potrebné si uvedomiť, že zatiaľ čo všetci ľudia sú stvorení ako navzájom rovní, tak nie všetci ľudia sú tak aj narodení. Práve naopak! Niektorí sa narodia so striebornou lyžičkou v ústach; iní dostanú do vienka krompáč a lopatu. Vo svojej encyklike o práci, Lev XIII. ukázal, že spoločnosť vždy bola a vždy bude rozvrstvená. Lebo to tak Boh chce, ako je zrejmé zo skutočnosti, že: „Prejavujú sa totiž u ľudí veľké prirodzené rozmanitosti: nie všetci majú to isté nadanie, tú istú šikovnosť, zdravie a sily v rovnakej miere. A z týchto nevyhnutných rozdielov sa nutne rodí aj rozdielnosť v sociálnom postavení.“ (Rerum novarum, čl.14)
Ale všimni si dobre, že na dosiahnutie svojho posledného cieľa, teda na návrat späť k Bohu neporušený a svätý, dostal každý človek od svojho Stvoriteľa hojnosť darov. Žiaden človek nemá príčinu sťažovať sa. Možno nie si dostatočne nadaný, aby si zvíťazil nad celým svetom, ale máš viac než dostatok prostriedkov na to, aby si zvíťazil nad svojim hriešnym ja – a to je, samozrejme, jediné víťazstvo, ktoré sa počíta. Vo večnosti nebudeš súdený podľa produktivity, ale iba podľa svojho pripodobnenia sa Kristovi. Preto je podstatné, aby si sa naučil, ako môžeš rásť vo svojom pripodobňovaní sa Kristovi pokým vykonávaš svoju prácu, keďže pracovať budeš musieť. Je to Bohom daný zákon života.
Práca je súčasťou Božieho plánu pre človeka. Ale Boh je váš Otec, a je to nekonečne dobrotivý Boh, tak aj pracovný potenciál, ktorý ti Ním bol daný, musí byť pre tvoje šťastie.
Práca je svätá
Ďalší krok je ľahký. Ak je práca Božou vôľou, musí byť posväcujúca; a potom z dôslednej analýzy vyplýva, že svätosť je iba plnením Božej vôle. Práca je preto posvätná vec; je „sviatostná“ – vonkajší znak, ktorý môže udeliť milosť. A preto, môžete ísť do práce z rovnakého dôvodu, ako idete do kostola: uctievať Boha! Práca je nábožná vec, je svätá.
Tento pohľad je, samozrejme, protikladom toho, ako mnoho moderných ľudí vníma prácu. Oni prácu povyšujú, ale iba cez kompletné obrátenie hodnôt a právd. Osoba, ktorá pomáha vytvárať neosobný tovar, je umiestňovaná hlboko pod tovar, ktorý pomáha vytvoriť, a tým sa úplne dehumanizuje. Pius XI., ktorý odhaľuje túto situáciu vo svojej Quadragesimo Anno, povedal: „A predsa môžeme bez zveličovania označiť dnešný chod spoločenského a hospodárskeho života za taký, že nesmierne veľké množstvo ľudí sa stretá s najväčšími ťažkosťami práve v snahe o to, čo jediné je nevyhnutné pre najhlavnejšiu úlohu zo všetkých, totiž úlohu svojej vlastnej večnej spásy…“ (článok 130) Ale ty môžeš bojovať proti týmto podmienkam a môžeš prekonať tento veľmi vážny problém. Všetko, čo potrebuješ urobiť, je myslieť mysľou Krista a želať si, čo je Božou vôľou; potom budeš chodiť do práce z rovnakého dôvodu ako chodíš do kostola.
Je to vôbec možné? V skutočnosti, si tým, čím sú tvoje myšlienky. Muža tvorí jeho myseľ. Aké sú tvoje myšlienky a motívy preto, aby si išiel do kostola? To isté je možné sa pýtať pre chodenie do práce – predovšetkým, je to Božia vôľa. Preto z toho môžeš urobiť akt poslušnosti k svojmu Otcovi. Viera, nádej a láska k blížnemu sú už vykonávané v tomto jednom akte a postoji mysle. Ďalej, pretože vieš, že to bolo prvé pokánie uložené na hriešnika, môžeš prácu urobiť zadosťučinením za svoje vlastné hriechy a hriechy sveta. Môžeš ňou prosiť Boha o milosť pre všetkých, ktorí sa namáhajú, a tým plniť tieto dve prikázania, a to prikázanie lásky k Bohu a lásky k blížnemu, o ktorých Kristus hovoril a je to to jediné, čo sa od človeka vyžaduje.
Podiel na Božom diele
Už si si niekedy uvedomil, že tým, že ťa Boh stvoril ako pracujúcu bytosť, ti Boh dal zároveň podiel na univerzálnej starostlivosti, ktorou On riadi ľudskú rasu a ktorou udržuje svet v existencii? Ak si poľnohospodár, dobre vieš, že pracuješ ruka v ruke s Bohom pri produkcii potravy pre telo človeka a nepriamo aj pre jeho dušu. Rozmnoženie chleba a rýb, ktoré sa dvakrát spomína v Novom zákone, boli naozaj úžasné udalosti. Ale predsa len, Sv. Augustín má pravdu, keď sa smeje nad tými, ktorí žasnú nad samotným zázrakom, pričom poukazuje na skutočnosť, že relatívne málo semien, ktoré sú zasiate do zeme, nakŕmi milióny zo svojej úrody. Pripomína, že tento zázrak sa deje každý rok práve vďaka Bohu rovnako tak, ako tie zázračné rozmnoženia, o ktorých sa dočítaš v evanjeliách.
Ale Božia starostlivosť sa nekončí pri poliach. Riadi celý proces – od zasiatia semien k rastu, cez zber, potom mlátenie, mletie, až po predaj. Rovnako má svoje prsty v procesoch pečenia chleba až po jeho položenie na tvoj stôl. Takže, pravdupovediac , každý človek, ktorý pomáha počas tohto procesu, v skutočnosti pracuje ruka v ruke s Bohom.
Táto pravda prináša nebo veľmi blízko. Paradajky môžu rásť v Trnave, kapusta na Kysuciach, hrozno v Modre, zemiaky na Spiši; hovädzie mäso môže byť produkované na východnom Slovensku a bravčové na strednom. Ale žiadna z týchto surovín by nebola nikdy servírovaná na žiadnom stole široko-ďaleko, ak by všetci tí mužovia a ženy nespolupracovali s Bohom na procese výroby, spracovania, konzervovania, na preprave, pri predaji a na ich príprave. Takže všetci, od pestovateľa cez chlapca, ktorý lepí štítky, až po ženu v domácnosti alebo najatého kuchára, sú Boží pomocníci – vďaka ktorým môžeš mať svoje jedlo.
„Eucharistická“ práca
Z takéhoto pohľadu, ako môže byť práca niečím iným ako uctievaním Boha? Odvtedy, čo Adam padol, práca by mala byť posvätnou vecou! Preto môže byť ponúknutá Bohu ako poďakovanie za milosť, že sa sklonil k hriešnikovi, ako pokánie za spáchaný hriech, ako želanie, aby nebolo viac pádov, ale najmä – ako stále rastúca adorácia Božej vôle a Jeho Prozreteľnosti. Tieto štyri ciele sú predsa štyrmi cieľmi bohoslužby. Z tohto dôvodu tvoja práca môže a má byť eucharistickou: obetou a sviatosťou.
Iba zatvrdnutí pohania môžu prácu považovať za otrockú. V Rímskej ríši, pred Kristom a kresťanstvom, otroci vykonávali všetku prácu. Tzv. kultivovaná trieda považovala drinu za niečo, čo je pod ich úroveň. Ale pretože Syn Boží sa stal dedinským tesárom, žiadny skutočne kultivovaný človek nemôže považovať prácu – ťažkú, manuálnu prácu – za menej než niečo vznešené, dokonca božské.
Tridentský koncil učí, že umučenie a smrť Ježiša Krista boli hlavné prostriedky, ktorými vykúpil ľudstvo. Tento explicitný útržok z dogmy implicitne učí, že to nebolo iba na Kalvárii, kde Kristus uskutočnil svoje vykupiteľské dielo. Inými slovami, Ježiš pracujúci s drevom v Nazarete, vykupoval ľudstvo rovnako skutočne, ako keď bol na Kalvárii pribitý na drevo. To hovorí o tom, že keď Ježiš držal v ruke hoblík alebo pílu, plnil vôľu svojho Otca, a tým umožnil tvoju spásu, rovnako ako keď tie isté ruky držali klince, ktorými bol zavesený na kríž! Syn Boží vykupoval človeka ako tesár v neznámom Nazarete rovnako, ako keď bol nasledovaný davom, ktorý ho chcel urobiť svojim kráľom – rovnako, ako keď On bol nasledovaný iným davom, ktorý sa mu posmieval a ukrižoval ho za to, že Kráľom bol!
http://www.catholicgentleman.net/2014/10/make-work-act-worship
Poznámka editora: Tento článok bol upravený podľa kapitoly v knihe Fr. M. Raymond: Duchovné Tajomstvá Trapistického Mnícha, k dispozícii vo vydavateľstve Sophia Institute Press. Článok je uverejnený so zvolením.
Preklad: Drahoslava Kečkéšová, poznámka prekladateľa: Úryvky z jednotlivých encyklík sú podľa ich prekladu na stránkach KBS.
