Úmysel je rovnaký – nepočať dieťa pri pohlavnom styku. Antikoncepcia versus PPR

Na začiatok si povedzme niekoľko základných faktov:

1. To, či je skutok zlý alebo dobrý, nezávisí len od úmyslu toho, kto ho koná, ale aj od zvolených použitých prostriedkov (teologicky: predmete skutku), teda že „účel nesvätí prostriedky“, a od okolností (následkov atď.)
2. Rozdiel medzi PPR a antikoncepciu nespočíva v úmysle, ten je v oboch prípadoch rovnaký (t.j. „vyhnúť sa počatiu pri pohlavnom styku“); rovnaký úmysel ale nespôsobuje, že je jedno, aký prostriedok k jeho dosiahnutiu použijeme. Je potrebné ešte posúdiť morálnosť samotných prostriedkov.
3. Pri antikoncepcii je rozdiel v princípe (prostriedkoch), akým sa tento cieľ („vyhnúť sa počatiu pri pohlavnom styku“) dosahuje: princípom antikoncepcie je úmyselné zneplodnenie pohlavného styku, princípom PPR je abstinencia od pohlavného styku v plodnom období. Antikoncepcia neplodnosť spôsobuje, PPR neplodnosť nespôsobuje.
4. Tento rozdiel má svoje dôsledky i v pohľade na človeka (antropológiu): antikoncepcia predpokladá, že plodnosť je len voľne manipulovateľná vec oddeliteľná od osoby (tento prístup je dualistický, teda pohanský); PPR vníma plodnosť ako súčasť osoby, prijatie plodnosti a neplodnosti znamená prijatie ženy a muža takých, ako boli stvorení.

Teraz by som chcel ukázať, že:

5. Zdržiavať sa pohlavného styku v plodnom období (t.j. mať ho len v neplodnom období) preto, aby sme sa vyhli počatiu, môže byť morálne správne;
6. Sám sa úmyselne urobiť neplodným (t.j. používať antikoncepciu ako antikoncepciu (nie ako liek!), t.j. aby som urobil neplodným pohlavný styk, o ktorom si myslím, že by mohol viesť k počatiu), je vždy morálne zlé; týka sa to aj neabortívnej antikoncepcie.
7. K používaniu PPR musia mať manželia spravodlivé (nie triviálne či sebecké) dôvody.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že k morálne dobrej kontrole počatia musíme mať v poriadku dve veci: (1.) dôvod, prečo sa počatiu chceme vyhnúť; (2.) prostriedky, ako sa počatiu vyhneme. Môžeme mať dobrý dôvod (napr. zdravotný) ale zlý prostriedok (antikoncepciu). A môžeme mať zlý dôvod (sebectvo) a dobrý prostriedok (PPR). Dobrý účel nesvätí zlé prostriedky. Zlý dôvod znehodnocuje i dobré prostriedky.

Tiež z toho vyplýva, že Cirkev neučí, že môžete mať pohlavný styk len a výhradne za účelom počatia, alebo že nemôžete mať pohlavný styk v neplodnom období (v neplodných dňoch cyklu, v tehotenstve, po menopauze, pri neplodnosti páru). Cirkev učí, že nesmieme pohlavný styk zbaviť jeho plodivého potenciálu = nesmieme sa úmyselne a vedome urobiť neplodnými. Učí, že je morálny rozdiel medzi „neplodnosť spôsobiť“ a „prijať prirodzenú neplodnosť“. To prvé je skutok proti dobru schopnosti odovzdávať život – je to zlo. To druhé zlo nie je. Prirodzená neplodnosť nie je zlo, je to obdobie, kedy telo odpočíva.

Ďalej je potrebné povedať, že Cirkev nedelí antikoncepčné prostriedky na „prirodzené/prírodné“ (povolené) a „neprirodzené/umelé“ (zakázané). Tá „vyrobenosť“ je morálne nepodstatná. Cirkev odsudzuje každú antikoncepciu (prostriedky k úmyselnému zneplodneniu samého seba), či už „prírodnú“ (prerušovanú súlož, bylinné prípravky, atď.) alebo „vyrobenú“ (všetky ostatné). Cirkev kladie hranicu medzi antikoncepciu a abstinenciu. PPR nie je podľa vyššie uvedenej definície antikoncepcia (podľa inej možno áno, ale to je mimo rámec diskusie), je to metóda periodickej abstinencie. Teplomer alebo tabuľka (v PPR) neplodnosť pohlavného styku nespôsobí. Kondóm áno. Abstinencia nie je zneplodnenie pohlavného styku.

Takže teraz je potrebné venovať sa bodu 5 a 6:

5. Zdržovať sa pohlavného styku v plodnom období (t.j. mať ho len v neplodnom období), môže byť morálne správny prostriedok na to, aby sa vyhlo počatiu.

• Neexistuje žiadna morálna povinnosť mať pohlavný styk v plodnom období. Manželia môžu mať pohlavný styk, kedykoľvek sa na ňom dohodnú. Problém teda nie je v tom „kedy“, ale „ako“: či zabránime, aby bol pohlavný styk potenciálne plodný alebo tomu nezabránime. Či máme „nechránený styk“ (PPR) alebo „chránený“/ „sterilizovaný“ pohlavný styk.
• Manželia sa môžu z rôznych spravodlivých dôvodov zdržiavať pohlavného styku, a to do tej doby, dokiaľ tieto dôvody trvajú. Pokiaľ manželia nemajú ani chvíľku súkromia (ich dom je plný hostí, ktorí s nimi spia v jednej miestnosti), zdržiavajú sa sexu, aby nevyvolali pohoršenie. Kým nemajú súkromie, abstinujú. Iný príklad: jeden z manželov je vážne chorý a kým sa neuzdraví, manželia abstinujú. Nie je na tom nič zlé. Naopak, je to dôkaz lásky a zodpovednosti.
• Manželia môžu mať spravodlivý (nesebecký) dôvod vyhnúť sa počatiu ďalšieho dieťaťa. Vedia, že styk v plodnom období cyklu vedie k počatiu. Preto, kým majú dôvod vyhnúť sa počatiu, abstinujú od pohlavného styku v plodnom období (t.j. praktizujú PPR). Nie je na tom nič zlé. Naopak, je to dôkaz lásky a zodpovednosti.

6. Používať antikoncepciu ako antikoncepciu (nie ako liek!), t.j. aby som spravil neplodným pohlavný styk, o ktorom si myslím, že by mohol viesť k počatiu, je vždy morálne zlé, a to i keď manželia majú k tomu, aby sa vyhli počatiu, spravodlivé dôvody.

A. Tu je potrebné odlíšiť „antikoncepciu“ a „liečbu s vedľajším predvídateľným antikoncepčným účinkom“. V tom JE morálny rozdiel. V prvom prípade je spôsobená neplodnosť priamo chcená ako cieľ alebo prostriedok k dosiahnutiu iného cieľa (napríklad rozkoše). V druhom prípade sa jedná o snahu vyliečiť chorobu prostriedkom, o ktorom vieme, že zároveň spôsobuje neplodnosť. Táto neplodnosť ale nie je priamo chcená, nie je to ani cieľ ani prostriedok k dosiahnutiu zdravia. Žena tento liek neberie preto, že má antikoncepčný účinok, ale preto, že sa chce liečiť. Použila by aj iný prostriedok, keby existoval. Môže byť zároveň sexuálne neaktívna. Nepoužíva „antikoncepciu“, ale liek s antikoncepčným účinkom. Niekedy v praxi hrozí zneužitie, ale to nič nemení na morálnom princípe, ktorý tu používam. Nazýva sa „princíp dvojitého účinku“.

B. Prečo je antikoncepcia zlá? Argumenty proti antikoncepcii majú rôznu úroveň zložitosti, niektoré sú filozofické, iné teologické, atď. Niektoré z nich vymenujem.

• Antikoncepcia je skutok namierený proti dobru plodnosti, j. schopnosti spolupracovať s Bohom na odovzdávaní ľudského života. Ľudia používajúci antikoncepciu považujú plodnosť prinajmenšom v určitom období za niečo zlé, nežiaduce, náročné, čoho sa treba zbaviť, čo je treba potlačiť, zničiť, zmrzačiť, čím treba manipulovať atď. Ľudia používajúci PPR považujú schopnosť odovzdávať život za niečo také dobré a vzácne, že je to treba chrániť, poznávať, rešpektovať, nemanipulovať tým, ale prijať so všetkými zákonitosťami.
• Antikoncepcia je skutok namierený proti Bohu, Darcovi daru plodnosti. Ak je plodnosť dar od Boha, treba tento dar kvôli úcte k Darcovi opatrovať a poznávať. Ľudia používajúci antikoncepciu sa považujú za „vlastníkov“ svojho tela a jeho schopnosti odovzdávať život. Preto chcú so svojím telom voľne manipulovať bez závislosti na Darcovi. Ľudia používajúci PPR sa nepovažujú za vlastníkov, ale za „správcov“ svojho tela a jeho plodnosti. Vedia, že telo patrí Bohu a je určené k Jeho oslave (porov. 1Kor 6,19-20).
• Antikoncepcia odporuje pravej manželskej láske. Niekoho naozaj milovať znamená prijímať ho takého, aký je, t.j. vždy ako cieľ, nikdy ako prostriedok k dosiahnutiu iného cieľa. PPR znamená prijať ženu a muža s ich telom, pohlavnosťou, plodnosťou. Znamená to hovoriť žene: to, že si žena, že si plodná, nie je zlé, ale veľmi dobré. Chcem ťa prijať takú, aká si. Nemusíš sa meniť. Chcem ťa prijať takú, aká si z úmyslu Stvoriteľa. Prijímam ťa ako ženu so všetkým, čo k tomu patrí. Nemusíš manipulovať so svojím telom, robiť sa neplodnou. Nemusíš sa prispôsobovať mojej trvalej mužskej plodnosti. Ja ako muž sa prispôsobujem tebe, tvojmu telu, tvojej prirodzenosti. Antikoncepcia, naopak, znamená „prijatie s vážnou výhradou“. Cieľom antikoncepcie nie je bezvýhradne prijať osobu ako cieľ (bez manipulácie), ale upraviť jej telo, aby slúžilo ako prostriedok k dosiahnutiu rozkoše.
• Antikoncepcia odporuje posvätnosti schopnosti odovzdávať život. Ľudský život má svoj pôvod v Bohu. Manželia ho nikdy sami nemôžu vytvoriť alebo „odovzdať“. Pri počatí celá Božia Trojica tvorí novú ľudskú bytosť, ktorá bude existovať večne. Tvorí z ničoho, ako stvorila hmotu na počiatku. Vesmír už nikdy nebude rovnaký. Ľudský život je posvätný a zasluhuje si nekompromisnú úctu. Človek nie je jeho darcom, nemôže ho preto odobrať. Ak je ľudský život posvätný, je posvätná i schopnosť spolupracovať s Bohom na vzniku ľudského života. Všetko, čo môžu manželia zo svojej strany „pre stvorenie“ (lat. procreatio) urobiť, je mať normálny pohlavný styk, kedy sa žena a muž stávajú jedno telo a zároveň nebránia plodivému potenciálu pohlavného styku. Tomu sa hovorí „manželský sexuálny akt“. Preto to „robia“ manželia používajúci PPR v plodnom i neplodnom období. Je to stále jedna a tá istá skutočnosť: manželský akt.

Existujú i ďalšie dôvody, prečo je antikoncepcia nesprávna. Pre inšpiráciu a ako výzvu ich len vymenujem:

• Kvôli antikoncepcii sa manželia nestávajú v pravom slova zmysle „jedným telom“.
• Pohlavný styk s antikoncepciou nie je výrazom (symbolom) duchovnej jednoty manželov.
• Antikoncepcia odporuje manželskému sľubu.
• Antikoncepcia zbavuje pohlavný styk jeho sviatostného významu.
• Kvôli antikoncepcii pohlavný styk manželov prestáva byť obrazom vzťahu Krista a Cirkvi.

Pre hlbšie pochopenie týchto argumentov odporúčam knihu „Teológia tela pre začiatočníkov“.

Katolícka cirkev učí, že medzi oboma významami (zjednocujúcim a prokreatívnym, plodivým) manželského aktu existuje nerozlučné spojenie, ktoré človek z vlastnej vôle nesmie (a nemôže) rozbiť (porov. Humanae vitae, čl. 12).

Foto: pexels.com