Teológia tela ako cesta k uzdraveniu, 2. časť

0
891

ÚVOD DO TÉMY TEOLÓGIA TELA – OSOBNÉ SVEDECTVO

S učením Svätého Otca Jána Pavla II. ‒ teológia tela ‒ som sa stretla v momente, keď som prežívala obrovskú krízu vo svojom živote. Bola to „kríza lásky“. Moje srdce krvácalo z rozchodu s chlapcom, s ktorým som sa stretávala skoro päť rokov a ktorého som mala veľmi rada. Možno ste to zažili aj vy, že niekto, koho ste milovali a komu ste darovali svoje srdce, svoje telo – sami seba, niekto, s kým ste si plánovali svoju budúcnosť, vás zrazu opustí, lebo sa „zaľúbi“ do niekoho iného. Veľmi to bolelo. Začala som sa na kolenách v modlitbe pýtať: „Čo je to vlastne opravdivá láska? Je to iba cit, fyzická blízkosť, priateľstvo? Čo znamená, že milujem? Je to iba pocit, ktorý keď prestanem „cítiť“, znamená, že som prestal milovať, že láska vyprchala, že láska odišla, skončila? Alebo je láska niečo viac? S ružencom v rukách som sa v slzách pýtala Panny Márie, prečo to tak veľmi musí bolieť a prosila ju, aby mi ukázala, čo je opravdivá láska. Nasledovalo asi najťažšie obdobie môjho života. Približne o dva roky neskôr som sa, vďaka Božej prozreteľnosti, stretla s katechézami teológie tela Svätého Otca Jána Pavla II. Myšlienky z týchto katechéz boli pre mňa v mnohom pomenovaním toho, čo som práve prežívala. Duch Svätý ma tak prostredníctvom svätého Jána Pavla II. a Panny Márie postupne privádzal k Ježišovi. Štúdiom katechéz o teológii tela Boh začal uzdravovať moje zranené srdce a krok za krokom odkrývať veľký plán, ktorý má s ľudskou láskou a sexualitou, i s mojím životom.

Boh začal odkrývať v mojom srdci veľké tajomstvá Jeho Lásky práve vďaka krížu, ktorý bol pre mňa v tom období veľmi ťažký. Postupne som začala chápať, aké veľké poklady sú ukryté v učení Katolíckej cirkvi. To, čo som čítala v Teológii tela, následne aj v Katechizme Katolíckej cirkvi a iných cirkevných dokumentoch, ako keby popisovalo túžby môjho srdca, moju osobnú skúsenosť s láskou.

ČO JE TEOLÓGIA TELA

Čo vlastne je tá teológia tela, o ktorej sa dnes toľko hovorí?

Teológia tela je súbor katechéz Jána Pavla II. o ľudskej láske podľa Božieho plánu, ktoré prvé štyri roky svojho pontifikátu Svätý Otec dával každú stredu vo Vatikáne (1979-1984). Nie je to žiadna nová ideológia, ktorá by sa nás snažila presviedčať o niečom „zvonku“. Teológia tela je zhrnutie viac ako dvetisícročného učenia Cirkvi o veľkom tajomstve lásky (Ef 5), ktoré bytostne súvisí so životom každého z nás. Povolanie milovať je totiž hlboko vryté do našej prirodzenosti a jedine sebadarujúca láska dáva celému nášmu bytiu zmysel.

A tak by som sa aj s vami rada podelila o tie najzákladnejšie myšlienky z katechéz sv. Jána Pavla II., ktoré sa pre mňa osobne stali cestou obrátenia a uzdravenia, cestou k Opravdivej, čistej láske.

HISTORICKÝ KONTEXT VZNIKU KATECHÉZ TEOLÓGIE TELA

Skúsme sa však najskôr pozrieť trochu do histórie, do obdobia, v ktorom Svätý Otec – vtedy krakowský biskup Karol Wojtyla – žil, tvoril a slúžil.

Dvadsiate storočie by sme mohli charakterizovať ako storočie „boja o ľudskú dôstojnosť“. Bolo to storočie poznačené ničivou silou dvoch svetových vojen, v ktorých zahynulo obrovské množstvo ľudí. Nehynuli iba ľudia, ale s nimi aj rodina ako taká. Po právnom zjednodušení rozvodov v boľševickom Rusku (1918) za vlády Lenina nasledovala v roku 1920 legalizácia potratov, ktorá sa postupom storočí rozšírila do ostatných krajín sveta.

Manželstvo, manželská jednota medzi mužom a ženou, ktorá už od počiatku stvorenia človeka sa má stať svätyňou nového života ‒ miestom, kde každý ľudský život nájde svoje prijatie, lásku a všetko potrebné pre dôstojný život, utŕžilo v priebehu 20. storočia obrovské rany. Žena, svojím bytím povolaná prijať a stať sa živnou pôdou, kde novopočatý život môže zakoreniť a dozrieť, sa, bohužiaľ, stáva „truhlou“, miestom, kde dieťa namiesto prijatia nachádza svoju smrť. Muž, ktorému bola zverená iniciácia a ochrana novo počatého života a rodiny, sa stále viac zbavuje tohto daru ‒ tejto svojej mužskosti a mužskej zodpovednosti.

V 60. rokoch dvadsiateho storočia vypukne v Spojených štátoch Amerických sexuálna revolúcia a s ňou sa objavuje prvá antikoncepčná pilulka (1960). Potraty, antikoncepcia, pohlavne prenosné choroby, pornografie a promiskuita namiesto manželstva, vernosti, plodenia a zodpovednosti. Hlavným mottom tejto revolúcie bola „voľná láska“ – so svojím telom si môžem robiť, čo chcem, kedy chcem a s kým chcem. Antikoncepčná pilulka mala za následok to, že dôstojnosť ženy a jej povolanie k materstvu pomaly začalo strácať svoju veľkú hodnotu. To, čo od prirodzenosti v tele ženy dokonale funguje, antikoncepcia „znefunkčňuje“. Z plodnej ženy robí ženu neplodnú. Intímne spojenie medzi mužom a ženou prestáva byť vyjadrením lásky medzi manželmi. Na plodnosť ženy – na počatie dieťaťa sa začína pozerať ako na niečo, čoho sa treba báť a pred čím sa treba chrániť. V intímnych vzťahoch sa vyhľadáva iba uspokojenie, pôžitok bez záväzkov, bez zodpovednosti. Používaním antikoncepcie sa žena pre muža stáva iba prostriedkom k uspokojeniu túžob a naopak. Láska sa tak oddeľuje od plodnosti. Láska sa oddeľuje od zodpovednosti.

Cirkev sa snaží reagovať na dianie v spoločnosti. V roku 1968 vychádza encyklika pápeža Pavla VI. Humanae vitae. Čo je hlavnou témou tejto encykliky? Život – ľudský život. Touto encyklikou chcel pápež vyzdvihnúť veľkú dôstojnosť a krásu každého počatého života. Zároveň chcel pápež poukázať na veľkú dôstojnosť a krásu každého manželského spojenia medzi mužom a jeho ženou,1 vďaka ktorému vzniká každý ľudský život. Táto encyklika teda iba potvrdzuje prirodzený Boží zákon – učenie Cirkvi o tom, že každý život je vzácny a má byť chránený od svojho prirodzeného počatia do prirodzenej smrti.

To isté obdobie v Poľsku (60. roky dvadsiateho storočia) krakovský biskup Karol Wojtyla zameriava celú svoju pastoračnú činnosť na krásu a dôstojnosť života každého človeka. Budúci pápež, ktorý sám zažil bolesť druhej svetovej vojny, sa veľmi rád a často stretával s mladými ľuďmi a v modlitbe, v spoločnom štúdiu a v rozhovoroch s nimi hľadal odpovede na ich mnohé životné otázky. Čo je to láska? Ako máme žiť náš život, našu sexualitu, naše povolanie, aby sme dosiahli opravdivé šťastie, naplnenie? Kde čerpať silu pre náš každodenný život? Uvedomoval si, že ľuďom nestačí niečo prikazovať či zakazovať. Karol Wojtyla pomáhal človeku odkrývať krásu lásky, krásu tela, krásu manželstva, a tým človek sám nachádzal odpovede na mnohé otázky. Často hovoril, že na to, aby sme pochopili dôležitosť a krásu ľudského života, ľudskej lásky a sexuality, rozdielnosti medzi mužom a ženou, musíme v prvom rade pochopiť, čo znamená byť človekom. Musíme si uvedomiť, že máme svoj pôvod v Bohu (genealógia divina) a že sme boli stvorení na „Boží obraz a podobu – ako muž a žena“. Musíme pochopiť, že sme – každý z nás – boli stvorení z lásky a pre lásku a našim hlavným poslaním v živote je byť milovaným a milovať.

„Už ako mladý kňaz som sa zaľúbil do ľudskej lásky.“ (Wojtyla) Práve láska, krásna láska medzi mužom a ženou bola hlavnou témou jeho pastoračnej činnosti.

Wojtyla zdôrazňoval, že lásku nemôžeme nikdy oddeľovať od zodpovednosti. Tak ako nemôžeme nikdy oddeľovať Ježiša od kríža, nemôžeme oddeľovať lásku od zodpovednosti. Pretože opravdivá láska bolí a zároveň je plodná. Plodnosť teda predpokladá zodpovednosť a úplné darovanie sa druhému v láske. Tak ako Ježiš daroval svoj život na kríži pre svoju Cirkev – pre jej dobro a jej posvätenie, tak i každý z nás je povolaný k sebadarovaniu sa v láske pre dobro druhého.

V živote a diele Karola Wojtylu (budúceho pápeža Jána Pavla II.) vidíme veľkú lásku k človeku. Celým svojím životom vracal dôstojnosť človeku a pomáhal mu pochopiť ten veľký Boží plán lásky, ktorý má Boh s každým jedincom už od momentu jeho počatia.

Ešte ako krakovský biskup pracoval na témach týkajúcich sa ľudskej lásky a sexuality. Božia prozreteľnosť ho však práve v tom období zvolila za pápeža, a tak sa poznámky krakovského biskupa stali bohatstvom celej Cirkvi. Svätý otec Ján Pavol II. sa totiž rozhodol práve tejto téme – ľudskej láske podľa Božieho plánu – zasvätiť stredajšie katechézy v prvých niekoľkých rokoch svojho pontifikátu.

SPRÁVNE CHÁPANIE TEOLÓGIE TELA

Svätý otec celú Teológiu tela písal na kolenách pred bohostánkom – v adorácii, v hlbokej modlitbe, v rozjímaní nad Božím slovom. Aby sme správne pochopili, čo nám Boh chce aj dnes odkryť v našom živote cez toto pápežovo posolstvo, nestačí iba počúvať. Bude dobré, keď myšlienky alebo citáty z katechéz, či priamo z Božieho slova, ktoré vás oslovia, si zapíšete, aby ste sa k nim mohli potom v tichu pred Ježišom vrátiť a v modlitbe s Ním hľadať odpovede aj na vaše životné otázky.

(Pokračovanie nabudúce)

Prvý článok z tohto cyklu nájdete tu.

Zdroj fotografie: www.pixabay.com

1 Gaudium et Spes, 49: “Úkony, ktorými sa manželia intímne a čisto spájajú, sú čestné a dôstojné, a ak sa konajú spôsobom skutočne ľudským, vyjadrujú a napomáhajú vzájomné darovanie sa, ktorým sa navzájom radostne a vďačne obohacujú.“

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár
Prosím zadajte svoje meno