Teológ Karl Rahner hovorí, že všetky nešťastia rodiny v konečnom dôsledku pochádzajú z nesprávne poňatého nebeského povolania ľudí, ktorí vytvárajú rodinu. Človek žízni po nekonečne, a tak je na zemi večne nespokojný. Rodinu ohrozuje sebectvo. Podľa Rahnera je sebectvo v najhlbšej podstate zúfalý strach, že človek nemôže byť šťastný, keď na sebe vezme obeť a odriekanie. Vykúpený z tohto strachu, a tak oslobodený zo sebectva, môže byť len ten, kto kráča k domu Otca, kto verí, že pozemské naplnenie nie je to konečné.
Rodinu ohrozuje panika a strach
Najväčšou hrozbou pre rodinu nie je gender ideológia či propaganda LGBTQ, neohrozuje ju niečo zvonku. Teológ Karl Rahner hovorí, že rodinu ohrozuje osobný strach a sebectvo – strach z toho, že keď budem žiť pre iného, stratím samého seba a nebudem šťastný. Panika, ktorá vstupuje do mysle ľudí, ktorí majú urobiť vážne rozhodnutie – prijať zodpovednosť za iného – je nám až príliš známa. Panika, ktorú dostávame pri predstave obmedzenia. Pri predstave, že mám byť s niekým navždy, v dobrom aj zlom, aj vtedy, keď to pre mňa prestane byť pohodlné. Panika, že mám prijať dieťa, aj keď budem najprv pol roka zvracať, potom tri roky nespať a potom sa až do svojej smrti báť o toho, koho mám rád.
Viera, nádej a láska vyháňa strach
Urobiť rozhodnutie vstúpiť do manželstva či založiť si rodinu, keď sa človek bojí, že niečo stratí, je veľmi, veľmi ťažké. A ono je to pravda – človek naozaj veľa stratí. Ak ale veríme, že nežijeme len dočasne, ale veríme, že sme sa narodili a už nikdy nezomrieme, potom by sme sa nemali nechať týmto strachom ovládnuť.
Viera vyháňa strach – viera, ktorá je osobným vzťahom s Bohom.
Nádej tiež prekonáva strach – nádej, ktorej obsahom je viera v posmrtný život a dôvera, že tento večný život vďaka Kristovi získam.
Napokon strach vyháňa láska, ktorá hľadá dobro druhého a nepočíta. Láska, ktorá je každodenným pritakávaním Bohu, ktorá je večným „áno”.
Obetované šťastie je uchovávané v Božej večnosti
Karl Rahner hovorí, že všetky nešťastia a problémy rodiny v konečnom dôsledku pochádzajú z nesprávne poňatého nebeského povolania ľudí, ktorí vytvárajú rodinu. Všetka tragédia a vina ľudí je možná iba preto, že človek žízni po nekonečne a nekonečnom povolaní, a tak je na zemi večne nespokojný.
Rodinu ohrozuje sebectvo. Podľa Rahnera je sebectvo v najhlbšej podstate zúfalý strach, že človek nemôže byť šťastný, keď na sebe vezme obeť, utrpenie a odriekanie. Keby existoval len svet so svojím obmedzeným priestorom, keby tento život na zemi, tento priestor bol jediným priestorom, v ktorom by mohlo prebývať šťastie, tento strach by bol až príliš oprávnený.
Vykúpený z tohto strachu, a tak oslobodený zo sebectva, môže byť len ten, kto (či už vedome alebo pre neho samého skryto) kráča k domu Otca, kto verí, že pozemské naplnenie nie je to konečné. Človek, ktorý koná v súlade s tým, čo je Božie, sa môže zriekať a obetovať, obdarovávať bez vystavovania účtov, milovať bez čakania na to, že za to dostane lásku náležite späť. Môže prenechať posledné slovo druhému človeku a nepoužívať službu ako metódu manipulácie. To všetko môže, pretože vie, že takto „stratené šťastie“ je uchovávané v Božej večnosti (ktorej už teraz človek môže byť účastný). Z tohto dôvodu sa však rodina musí zhodnúť v tom, čo si praje Otec, pokiaľ má byť svätou rodinou. A len taká rodina je šťastná.
foto: Marcel Mikolášik
